V Európskej únii sa neboja Slovákov

Nevýhodu prechodného obdobia 7 rokov, počas ktorých pre nových členov Európskej únie (EÚ) nebude možný voľný pohyb pracovníkov a EÚ na nej trvá, by sme podľa ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Petra Magvašiho mohli preklenúť bilaterálnymi dohodami s členskými štátmi EÚ. V tých sa totiž upravia podmienky pohybu pracovných síl po našom vstupe. Pre SR síce v takom prípade budú po vstupe do EÚ platiť rovnaké pravidlá ako v ostatných členských štátoch, ale počet migrujúcich pracovníkov bude závisieť od postupu jednotlivých štátov, prípadne našich bilaterálnych dohôd s nimi. Kapitoly o voľnom pohybe osôb a sociálnej politike a zamestnanosti uzavrela SR s EÚ v máji a júni tohto roka. V súčasnosti ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MSVR) rokuje s Rakúskom, ktoré je pri zamestnávaní osôb z iných krajín spolu s Nemeckom najprísnejšie, pretože okrem zamestnávania cudzincov ide aj o ich rovnaké sociálne zabezpečenie. Okrem toho sa v týchto štátoch viac ako výrazného prílevu pracovníkov zo SR obávajú prílevu z Bulharska, Poľska a Rumunska. Úspech dohody s Rakúskom, ktorá by sa mala podpísať koncom augusta, by mohli podčiarknuť aj pravidelné diskusie slovenských a rakúskych odborárov o vzájomnom zamestnávaní. Zmluva síce zabráni našim občanom zamestnávanie v Rakúsku načierno, ale tým, ktorí tam pracujú legálne, by mala zabezpečiť všetky sociálne náležitosti, ktoré z toho vyplývajú. Podobné dohody MPSVR v súčasnosti pripravuje aj s Írskom, Holandskom a Luxemburskom, a konzultovať sa začne aj so Švédskom, ktoré spolu s Holandskom, Írskom a Dánskom informovali, že budú k novým členským štátom liberálne hneď po vstupe do EÚ. V rámci zharmonizovania systémov sociálneho zabezpečenia si po našom vstupe do EÚ aj nezamestnaní budú môcť tri mesiace vyberať podporu v ktoromkoľvek jej štáte.