Trendom je viac liekov bez receptu
Zásluhou zmenených ekonomických podmienok, vplyvom vedeckých poznatkov v oblasti liečiv a liekov aj postupného rastu vedomostí obyvateľstva, sa v posledných rokoch zvýšila potreba zjednodušiť cestu k pacientovi
Zásluhou zmenených ekonomických podmienok, vplyvom vedeckých poznatkov v oblasti liečiv a liekov aj postupného rastu vedomostí obyvateľstva, sa v posledných rokoch zvýšila potreba zjednodušiť cestu k pacientovi.
Sú profesie, v ktorých si zainteresovaní napríklad maximálne cenia svoj čas. Vo väčšine krajín nastúpil trend prerozdeľovania liekov z kategórie viazaných na lekársky predpis do kategórie vydávaných bez lekárskeho predpisu. Výsledky viacerých štúdií ukázali, že je možné vďaka samoliečiteľstvu ušetriť. Zdrojom týchto úspor je už napríklad to, že pri menej vážnych ochoreniach odbudne návšteva u lekára, skráti sa neprítomnosť v zamestnaní a zvyčajne sa usporí aj vďaka
nižšej cene
voľnopredajného lieku (v porovnaní s liekom na lekársky predpis). Pacient si dnes aj u nás môže bez lekárskeho predpisu zakúpiť vyše 2500 liekov, čo je desaťkrát viac ako v roku 1990. Doma vyrábané lieky sú lacnejšie ako lieky dovážané zo zahraničia, preto sa napríklad Slovakofarma rozhodla zvýšiť v súčasnosti 15-percentný podiel z ich celkovej produkcie. Hodnotenie voľnopredajných liekov predstavuje oblasť, ktorá je aj popri nesporných ekonomických prínosoch k verejným rozpočtom na zdravie obyvateľstva sprevádzaná kontroverznými postojmi. Na jednej stane je prístup pacienta k svojmu zdraviu, na druhej strane je liek posúvaný do roviny predmetu trhového prostredia. Rozvoj samoliečby môže podľa vedúceho katedry Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského prof. MUDr. Pavla Šveca znížiť výdavky na zdravotnícku starostlivosť. Samoliečba nepovedie len k redukcii verejných zdrojov v zdravotníctve, ale aj k zvýšeniu účasti spotrebiteľa na liečbe. Súvisí však aj s presunom liekov zo skupiny tých, ktoré sú viazané na predpis do
skupiny liekov,
ktoré si môže pacient zakúpiť bez lekárskeho predpisu. Ide o voľne predajné lieky, nazývané aj tzv. OTC lieky, určené na krátkodobé liečenie malých porúch zdravia. Ich podiel na slovenskom trhu môže v tomto roku prevýšiť 20 % z celkových nákladov na lieky. Spotreba by sa mala pohybovať od 2 mld. Sk do vyše 4 mld. Sk.
Slovenské domácnosti vyčleňujú na starostlivosť o zdravie a prevenciu iba jedno percento zo svojho rozpočtu. Aj napriek tomu záujem o samoliečbu prostredníctvom OTC liekov rastie.
Slovakofarma Hlohovec začala svoje portfólio o produkty voľne dostupné rozširovať postupne.
Netreba však zabúdať, že aj voľnopredajné lieky môžu prinášať problémy, napríklad pri samovoľnom stupňovaní dávok. Práve v tejto oblasti zohráva dôležitú úlohu nielen pribalený letáčik, ale aj zdravotná výchova, ktorej sme si u nás ešte nezvykli venovať potrebnú pozornosť.
Sú profesie, v ktorých si zainteresovaní napríklad maximálne cenia svoj čas. Vo väčšine krajín nastúpil trend prerozdeľovania liekov z kategórie viazaných na lekársky predpis do kategórie vydávaných bez lekárskeho predpisu. Výsledky viacerých štúdií ukázali, že je možné vďaka samoliečiteľstvu ušetriť. Zdrojom týchto úspor je už napríklad to, že pri menej vážnych ochoreniach odbudne návšteva u lekára, skráti sa neprítomnosť v zamestnaní a zvyčajne sa usporí aj vďaka
nižšej cene
voľnopredajného lieku (v porovnaní s liekom na lekársky predpis). Pacient si dnes aj u nás môže bez lekárskeho predpisu zakúpiť vyše 2500 liekov, čo je desaťkrát viac ako v roku 1990. Doma vyrábané lieky sú lacnejšie ako lieky dovážané zo zahraničia, preto sa napríklad Slovakofarma rozhodla zvýšiť v súčasnosti 15-percentný podiel z ich celkovej produkcie. Hodnotenie voľnopredajných liekov predstavuje oblasť, ktorá je aj popri nesporných ekonomických prínosoch k verejným rozpočtom na zdravie obyvateľstva sprevádzaná kontroverznými postojmi. Na jednej stane je prístup pacienta k svojmu zdraviu, na druhej strane je liek posúvaný do roviny predmetu trhového prostredia. Rozvoj samoliečby môže podľa vedúceho katedry Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského prof. MUDr. Pavla Šveca znížiť výdavky na zdravotnícku starostlivosť. Samoliečba nepovedie len k redukcii verejných zdrojov v zdravotníctve, ale aj k zvýšeniu účasti spotrebiteľa na liečbe. Súvisí však aj s presunom liekov zo skupiny tých, ktoré sú viazané na predpis do
skupiny liekov,
ktoré si môže pacient zakúpiť bez lekárskeho predpisu. Ide o voľne predajné lieky, nazývané aj tzv. OTC lieky, určené na krátkodobé liečenie malých porúch zdravia. Ich podiel na slovenskom trhu môže v tomto roku prevýšiť 20 % z celkových nákladov na lieky. Spotreba by sa mala pohybovať od 2 mld. Sk do vyše 4 mld. Sk.
Slovenské domácnosti vyčleňujú na starostlivosť o zdravie a prevenciu iba jedno percento zo svojho rozpočtu. Aj napriek tomu záujem o samoliečbu prostredníctvom OTC liekov rastie.
Slovakofarma Hlohovec začala svoje portfólio o produkty voľne dostupné rozširovať postupne.
Netreba však zabúdať, že aj voľnopredajné lieky môžu prinášať problémy, napríklad pri samovoľnom stupňovaní dávok. Práve v tejto oblasti zohráva dôležitú úlohu nielen pribalený letáčik, ale aj zdravotná výchova, ktorej sme si u nás ešte nezvykli venovať potrebnú pozornosť.
