Systém sociálnej pomoci v SR podľa SB nemotivuje niektoré skupiny ľudí pracovať

Systém sociálnej pomoci na Slovensku účinnejšie bráni prepadu rodín do pásma chudoby, ako je tomu v okolitých krajinách, ktoré tiež míňajú na sociálnu ochranu značné zdroje. To je aj jeden z dôvodov, prečo SR napriek vysokej nezamestnanosti netrpí takou výraznou chudobou ako susedné štáty. Vyplýva to z výsledkov štúdie o životnej úrovni, zamestnanosti a trhu práce v SR, ktorú na žiadosť vlády SR zrealizovala Svetová banka (SB) ako súčasť programu pomoci Slovensku. Na druhej strane, ako zdôraznila na dnešnom stretnutí s novinármi vedúca výskumného tímu Ana Revenga, niektorých ľudí súčasný systém nemotivuje hľadať si prácu. "Pre ľudí, ktorí majú nízke vzdelanie a ich hodnota na trhu práce sa blíži k minimálnej mzde, pričom ich príjem je druhý v rodine, niekedy nemá zmysel pracovať. Sú na tom totiž lepšie, keď poberajú podporu," zdôraznila. Tieto nedostatky podľa nej zvyšujú nezamestnanosť na Slovensku, môžu vytvárať pascu chudoby a vyvíjajú tlak na finančnú udržateľnosť systému.
Experti SB preto v štúdii odporúčajú zvýšiť záujem ľudí o prácu aj cestou postupného zastavenia príspevkov a zdôraznenia úlohy úradov sociálnej pomoci ako sprostredkovateľa opätovného zamestnania. V záujme zníženia nezamestnanosti, ktorá je jednou z hlavných príčin chudoby, by sa mali podľa nich tiež viac zosúladiť dopyt a ponuka na trhu práce a zvýšiť dopyt po práci, najmä udržiavaním ekonomickej a politickej stability a podporou reforiem. Za potrebné považuje SB tiež založenie inštitúcie, ktorá by v rámci SR sledovala vývoj chudoby.
Ročný výskum, ktorý na Slovensku zrealizovala SB, sa v oblasti analýzy chudoby opieral ešte o údaje, pochádzajúce z mikrocenzu, uskutočneného v roku 1996. Regionálny riaditeľ SB Roger Grawe preto zdôraznil, že vláda by mala častejšie realizovať prieskum príjmov aspoň na úrovni domácností. Štátna tajomníčka rezortu práce Edit Bauerová síce takúto potrebu potvrdila, relevantné údaje sa však podľa nej získavajú aj modelovými prepočtami a štatistikami rodinných účtov. Ku koncu júna tohto roka bolo podľa nej v hmotnej núdzi na Slovensku 11,6 % obyvateľov.
Ako uviedol na tlačovej besede po skončení konferencie, venovanej záverom štúdie, podpredseda vlády SR pre ekonomiku Ivan Mikloš, podiel chudobných ľudí výrazne korešponduje s hrubým domácim produktom pripadajúcim na obyvateľa, pričom čím je vyšší, tým menej ľudí v krajine trpí chudobou. V roku 1996 malo podľa neho príjem na deň vyjadrený v parite kúpnej sily od 2,15 USD do 4,3 USD zhruba 8,6 % Slovákov, čo bolo menšie číslo ako napríklad v Maďarsku. "Dnes sa dá predpokladať, že tieto čísla sú menej priaznivé," pripustil. Konferenciu, ktorá sa dnes konala v Bratislave k záverom a odporúčaniam štúdie SB, zorganizovala v spolupráci s bankou a Úradom vlády SR Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku.

Publikovanie alebo dalšie šírenie obsahu správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchadzajúceho súhlasu TASR výslovne zakázané.
Copyright©2001TASR.