Súkromní lekári: Nové financovanie ambulantnej starostlivosti by malo platiť až od 1. júla 2001
Pripravované cenové opatrenia o financovaníprimárnej a špecializovanej ambulantnej starostlivostiv roku 2001, ktoré navrhuje Ministerstvo financiíSR, delegáti sobotňajšieho Valného zhroma
Pripravované cenové opatrenia o financovaníprimárnej a špecializovanej ambulantnej starostlivostiv roku 2001, ktoré navrhuje Ministerstvo financiíSR, delegáti sobotňajšieho Valného zhromaždeniaAsociácie súkromných lekárov SR (ASL) v BanskejBystrici neodmietli. Avšak ich zavedenie od začiatkubudúceho roka pri terajších platných legislatívnychpodmienkach považujú za nerealizovateľné.
Nový cenový výmer by podľa nich mal, ako to tvrdíaj väčšina zdravotných poisťovní, platiť najskôr od1. júla 2001 s tým, že tri mesiace predtým by sa sjeho aplikáciou začalo skúšobne. V opačnomprípade, ako odznelo na valnom zhromaždení, naktorom sa zúčastnil aj minister zdravotníctva RomanKováč, by mohlo dôjsť ku kolapsu zdravotníctva.
Valné zhromaždenie, ako informoval prezident ASLLadislav Pásztor, súhlasilo s intersektorálnymčlenením zdravotníkov. Podľa navrhovanéhočlenenia by sa zdravotnícke služby delili na primárnuambulantnú starostlivosť, špecializovanú ambulantnústarostlivosť a ústavnú starostlivosť. Súhlaspodmienilo tým, že ušetrenie nákladov na lieky,laboratórne vyšetrenia, dopravnú a zdravotnú službusa v rovnakom objeme prejaví zvýšením ceny bodu vtom z týchto segmentov, ktorý ho dosiahol.
Zásadný nesúhlas delegáti vyslovili s limitovanímbodov v ambulantnej starostlivosti, a to na 200 000bodov na jednu ambulanciu bez ohľadu na jejodbornosť. Rovnaký počet bodov nemôže byťstanovený pre všetky ambulancie, pretože aj preodbornosť a poskytované služby majú veľmirozdielne nákladové vstupy. Rovnako nesúhlasili sostanoviskom ministerstva financií, ktoré súkromnýchlekárov upozornilo, že výkony nad zdravotníckymipoisťovňami objednaný limit im poisťovnenezaplatia. Lekári ich nesmú zahrnúť ani do svojhoúčtovníctva, inak by z nich museli odviesť dane.Neodporučili svojim členom podpísať zmluvy oposkytovaní zdravotnej starostlivosti, ktoré im vsúčasnosti posielajú pobočky Všeobecnej zdravotnejpoisťovne, pretože ich neprerokovala aneodsúhlasila ASL.
Každé zdravotnícke zariadenie, ako konštatoval L.Pásztor, musí mať zabezpečenú aspoň minimálnurentabilitu. Asociácia preto žiada, aby minimálneceny za výkony na budúci rok boli na úrovni cien,ktoré za ne zdravotné poisťovne platia teraz. Tie,podľa neho, voči takejto výške cien nenamietajú.
Za dôležité ASL považuje ponechanie lekárskejslužby prvej pomoci v doterajšej podobe. Jejzahrnutie do kapitačných platieb lekárov by malo najej poskytovanie negatívny vplyv. Náklady na jejzabezpečenie v terajšej podobe sú približne 400miliónov ročne, čo je z hľadiska rozpočtu, ktorý nabudúci rok predstavuje takmer 39 miliárd Sk,pomerne malá položka.