Spoplatnenie štúdia na VŠ je nevyhnutné, tvrdí Fronc
Minister školstva predstavilo správu o dopadoch reformy vysokého školstva
Spoplatnenie vysokoškolského štúdia je nevyhnutné. Pri prezentácii správy o priebehu a dopadoch reformy vysokého školstva to dnes uviedol minister školstva Martin Fronc. Ako konštatoval na dnešnej tlačovej besede, počet vysokoškolských študentov totiž enormne narástol, a preto je "neúnosné", aby bolo štúdium plne hradené len zo štátneho rozpočtu. Zároveň minister zdôraznil, že vysoké školy (VŠ) môžu popri rozpočte získavať peniaze aj z iných aktivít. Univerzity sa však len pomaly prispôsobujú novým podmienkam hospodárenia. Dôkazom je, že v roku 2002 dokázali hospodáriť so ziskom len dve školy, o rok neskôr ich už bolo šesť.
Za najväčšie negatívum slovenského vysokého školstva považuje minister externé štúdium. Počet externistov narástol od roku 1990 z necelých 9 500 na súčasných 44 500. "Ak by vysoké školy pokračovali takýmto tempom, tak pomaly budú prijímať len externistov", zdôraznil Fronc a pripomenul, že zabezpečovaním externého štúdia si viaceré školy pomáhajú v zlej finančnej situácii, keď vyberajú od študentov poplatky cez rôzne organizácie. Podľa ministra však takýto prístup ohrozuje základy vysokoškolského vzdelávania a spochybňuje hodnotu diplomu slovenských VŠ. V tejto súvislosti onedlho začne na ďalšej škole, nitrianskej Univerzite Konštantína Filozofa ministerská kontrola, ktorá má preveriť legálnosť vyberania poplatkov od externistov.
Dôležitým pozitívom reformy vysokého školstva, ktorá už prebieha niekoľko rokov, je podľa ministra zvyšovanie platov vysokoškolských učiteľov. Od roku 2000 vzrástli o 65 percent na súčasných 22 823 korún. Priemerný plat špičkových profesorov je viac ako 32 tisíc korún, v niektorých školách dostávajú vyše 40 tisíc korún. Tým, že spôsob odmeňovania zamestnancov je výlučne v rukách VŠ, získavajú podľa Fronca rektori aj dekani priestor prilákať na školu najlepších odborníkov. Problémom však je, že všetky slovenské VŠ sa riadia tabuľkovým hodnotením a nie vlastným systémom.
Ako pozitívum vníma Fronc aj postupné zvyšovanie prostriedkov pre vysoké školstvo zo štátneho rozpočtu. Zatiaľ čo v roku 2000 dostalo 5,1 miliardy korún, v tomto roku školy dostanú 9,4 miliardy korún. Pri prepočítaní na podiel na HDP to predstavuje nárast z 0,56 % na 0,73 %. Správa vyhodnocuje aj dopady reformy na vysokoškolákov. V správe sa uvádza, že v minulom roku vynaložil študent bývajúci mimo domácnosti rodičov na štúdium 5 300 korún mesačne a vysokoškolák bývajúci s rodičmi 4 000 korún mesačne.
©2004, Autorské práva SITA a.s. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. je výslovne zakázané.
Za najväčšie negatívum slovenského vysokého školstva považuje minister externé štúdium. Počet externistov narástol od roku 1990 z necelých 9 500 na súčasných 44 500. "Ak by vysoké školy pokračovali takýmto tempom, tak pomaly budú prijímať len externistov", zdôraznil Fronc a pripomenul, že zabezpečovaním externého štúdia si viaceré školy pomáhajú v zlej finančnej situácii, keď vyberajú od študentov poplatky cez rôzne organizácie. Podľa ministra však takýto prístup ohrozuje základy vysokoškolského vzdelávania a spochybňuje hodnotu diplomu slovenských VŠ. V tejto súvislosti onedlho začne na ďalšej škole, nitrianskej Univerzite Konštantína Filozofa ministerská kontrola, ktorá má preveriť legálnosť vyberania poplatkov od externistov.
Dôležitým pozitívom reformy vysokého školstva, ktorá už prebieha niekoľko rokov, je podľa ministra zvyšovanie platov vysokoškolských učiteľov. Od roku 2000 vzrástli o 65 percent na súčasných 22 823 korún. Priemerný plat špičkových profesorov je viac ako 32 tisíc korún, v niektorých školách dostávajú vyše 40 tisíc korún. Tým, že spôsob odmeňovania zamestnancov je výlučne v rukách VŠ, získavajú podľa Fronca rektori aj dekani priestor prilákať na školu najlepších odborníkov. Problémom však je, že všetky slovenské VŠ sa riadia tabuľkovým hodnotením a nie vlastným systémom.
Ako pozitívum vníma Fronc aj postupné zvyšovanie prostriedkov pre vysoké školstvo zo štátneho rozpočtu. Zatiaľ čo v roku 2000 dostalo 5,1 miliardy korún, v tomto roku školy dostanú 9,4 miliardy korún. Pri prepočítaní na podiel na HDP to predstavuje nárast z 0,56 % na 0,73 %. Správa vyhodnocuje aj dopady reformy na vysokoškolákov. V správe sa uvádza, že v minulom roku vynaložil študent bývajúci mimo domácnosti rodičov na štúdium 5 300 korún mesačne a vysokoškolák bývajúci s rodičmi 4 000 korún mesačne.
©2004, Autorské práva SITA a.s. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. je výslovne zakázané.
