Sponzorské dary zdravotníctvo neudržia
Rozhovor pre PRÁCU s profesorom Milanom Izákom, prednostom Očnej kliniky Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici
Zlá finančná situácia v zdravotníctve sa začína
odzrkadľovať aj v špičkových zdravotníckych zariadeniach. Nedávno
ste uviedli, že kolaps hrozí Očnej klinike Rooseveltovej
nemocnice, ktorá patrí medzi jednu z najprestížnejších a vyše
5-tisíc operáciami ročne aj k najvyhľadávanejším.
- Už dva roky, od 18. marca 1999, stojí vzácny excimerový
laser, ktorý od roku 1993 využívame pri operáciách krátkozrakosti
a ďalekozrakosti. Toto zariadenie však potrebuje precízny servis,
ročne v hodnote 1,3 milióna korún. Ani jeden z troch riaditeľov,
ktorí sa od marca 1999 v nemocnici vystriedali, peniaze na servis
nemali. Pritom za jednu operáciu pacient zaplatí 10- až 15-tisíc
Sk. Ročne sme robili aj tisíc operácií, čo je zhruba 8 až 10
miliónov korún. Keď odrátame náklady, mzdy a servis, čistý zisk
nemocnice je 5 až 6 miliónov korún. Myslím si, že je to dosť
jasné pre každého, kto si to vie spočítať.
# Nie je to hazardovanie aj s peniazmi, keď hodnota
samotného laseru je asi 20 miliónov korún?
- Je a najmä v neprospech pacientov. Navyše tento prístroj
sme získali zo sponzorských príspevkov pre Občianske združenie
OKO, ktoré pracuje už vyše 10 rokov a dodnes supluje nedostačné
financovanie kliniky z rozpočtových zdrojov. Darovali sme ho
nemocnici... Keby sme to neurobili, tak si požičiame v banke na
servis a prístroj pracuje, vracia zrak a zarába si na seba. Ročne
urobíme na klinike vyše 5300 laserových operácií, z toho 1500
operácií sivého zákalu. Mohli by sme ich urobiť 3- až 4-tisíc.
Nedovolí nám to kapacita operačných sál, oddelenia a ani
legislatíva, ktorá neumožňuje robiť ich ambulantne. Poisťovne ich
totiž preplatia len vtedy, keď pacient leží v nemocnici. Škoda,
lebo ambulantne sú lacnejšie pre pacienta i zdravotníctvo.
# V poslednom čase sa opäť hovorí aj o odchodoch lekárov.
Je to len z dôvodu nedostatku peňazí?
- Sú aj iné dôvody. Som presvedčený, že každý šéf kliniky
odovzdáva kolegom všetko, čo vie. Aby mali čo najväčší rozhľad,
nútim ich, aby chodili po svete. Veď to, čo získajú, bude v
prospech kliniky a jej pacientov. No vždy to tak nefunguje. Jeden
kolega pracuje v Jeruzaleme a pobyt si chcel predĺžiť. Od
vedenia nemocnice dostal nariadenie - buď rozviaže pracovný
pomer, alebo sa hneď vráti. Rozhodol sa ostať v Izraeli. Prišli
sme o atestovaného lekára. Ďalší odíde k firme, kde dostane 25 až
30-tisíc Sk a auto. Na klinike mal 8-tisíc Sk. Vlani takto odišli
traja atestovaní lekári.
# Ako by ste navrhovali riešiť problémy zdravotníctva?
- Už som to neraz povedal. Platením za výkony. Pokiaľ tak
nebude, ostane zdravotníctvo stále s ,,prázdnymi vreckami". Takto
by sa aj ukázalo, ktoré pracoviská sú výkonné a vedia si na seba
zarobiť.