Spomedzi turistických destinácií sa bezpečnostná situácia najviac zhoršila v Turecku
Situáciu na západnom Balkáne sledovala SIS najmä vzhľadom na integračné úsilie štátov a pretrvávajúce problémy spôsobené predovšetkým zlými medzietnickými vzťahmi, sociálnou situáciou, politickou nestabilitou, rozsiahlou korupciou a vplyvom radikálneho islamu.
Slovenská informačná služba (SIS) sa vo svojej správe za rok 2016 okrem bezpečnostnej a ekonomickej oblasti venovala aj zahranično-politickej oblasti. Okrem informovania o jednotlivých krajinách sledovala aj situáciu v krízových oblastiach či hrozby voči západným občanom v turistických destináciách. Vyplýva to zo Správy o činnosti SIS za rok 2016, ktorú zverejnili v pondelok na svojej internetovej stránke.
Pokiaľ ide o situáciu na Ukrajine, tú SIS nazvala „ohniskom nestability v priamom susedstve SR,“ pričom táto krajina patrila medzi priority spravodajskej a analytickej činnosti tajných. Správa konštatuje, že na politickej scéne v Kyjeve pretrvávalo napätie medzi jednotlivými záujmovými skupinami. Významným rizikovým faktorom podľa SIS zostávali aktivity radikálnych zoskupení, predovšetkým v kontexte dostupnosti veľkého množstva zbraní v krajine. Správa takisto konštatuje, že nenastal posun v napĺňaní dohody Minsk 2. „Vzťahy Ukrajiny s Ruskou federáciou zostávali veľmi napäté, pričom ruská strana zvyšovala tlak na plnenie dohody Minsk 2 v zmysle jej vlastných predstáv,“ dodáva sa v správe.
V súvislosti so samotným Ruskom správa informuje o tom, že SIS sa pri monitorovaní situácie zamerala najmä na rastúce veľmocenské ambície súčasného ruského vedenia a čoraz asertívnejšie presadzovanie ruských záujmov v Európe. Podľa informačnej služby tempo ekonomických reforiem je v Rusku pomalé, v parlamentných voľbách mimoparlamentná opozícia, tretí sektor a nezávislá tlač mali naďalej okrajové postavenie. „V zahraničnopolitickej oblasti SIS pozorovala aktivity RF zamerané na udržanie susedných štátov vo sfére svojho vplyvu, potvrdenie svojho veľmocenského postavenia a budovanie multipolárneho svetového poriadku. V postsovietskom priestore sa Rusko snaží presadiť svoje záujmy prostredníctvom niektorých integračných zoskupení, pretrvávajúcich väzieb na politické a ekonomické elity postsovietskych štátov a propagandy,“ píše sa v správe.
Situáciu na západnom Balkáne sledovala SIS najmä vzhľadom na integračné úsilie štátov a pretrvávajúce problémy spôsobené predovšetkým zlými medzietnickými vzťahmi, sociálnou situáciou, politickou nestabilitou, rozsiahlou korupciou a vplyvom radikálneho islamu. „Vývoj v krajinách západného Balkánu mal tendenciu zvyšovania miery nestability, čo je dôsledok na jednej strane zníženia aktívnej úlohy EÚ v danom regióne a na druhej strane zvyšovania angažovanosti iných krajín,“ píše SIS.
Slovenská informačná služba monitorovala situáciu aj v krízových oblastiach. Na Blízkom východe sa služba zamerala na sledovanie vývoja situácie v Sýrii. SIS vyhodnocovala aj situáciu po neúspešnom pokuse o štátny prevrat v Turecku (15. 7. 2016) vrátane vplyvu na vzťahy tureckého vedenia s EÚ a USA a možné ohrozenie plnenia dohody o migrantoch a utečencoch z marca 2016. Vážnejší vplyv pokusu o prevrat na bezpečnosť slovenských občanov nachádzajúcich sa v krajine a na záujmy SR nezaznamenali.
Pokiaľ ide o hrozby voči západným občanom v turistických destináciách, SIS sa v priebehu roka 2016 sústreďovala na monitorovanie bezpečnostných hrozieb pre občanov západných štátov v zahraničí najmä v turistických oblastiach nachádzajúcich sa v susedstve nestabilných štátov a v oblastiach pôsobenia slovenských humanitárnych organizácií. Ľahko dostupné miesta s vysokou koncentráciou cudzincov, najmä občanov západných štátov, ako sú hotely a hotelové rezorty, kultúrne pamiatky, nákupné centrá a reštaurácie boli preferovanými cieľmi teroristických organizácií a terčmi niekoľkých dokonaných alebo plánovaných útokov.
„Spomedzi populárnych turistických destinácií SIS zaznamenala najvážnejšie zhoršenie bezpečnostnej situácie v Turecku. Tamojšia vláda čelila trom paralelným hrozbám – kurdskému ozbrojenému separatizmu, prieniku džihádistického terorizmu zo Sýrie a ľavicovým extrémistickým skupinám,“ píše sa v správe. Napätá situácia a vysoké riziko teroristických útokov však pretrvávali aj v Egypte, pričom bezpečnostná situácia v letoviskách Šarm aš-Šajch, Dahab a Hurghada bola uspokojivá vďaka prísnej vojenskej a policajnej ochrane. „V súvislosti s turistickým ruchom sa zvýšila hrozba útokov priamo zameraných na zahraničných návštevníkov aj na území európskych, najmä západných štátov, ktoré sú primárnymi cieľmi teroristickej kampane Daesh a ďalších džihádistických organizácií. Dopravné prostriedky, obchodné centrá a objekty turistického ruchu s početnými návštevníkmi preto zostávali potenciálnymi cieľmi teroristov z nábožensko-ideologických aj taktických dôvodov,“ dodáva sa v správe SIS za rok 2016.
