Som živnostník, mám viac druhov príjmov, ako zdaňovať?

Podnikám ako živnostník - fyzická osoba (predaj športového tovaru). Som platiteľom DPH. Okrem toho pôsobím ako tréner v športe, vykonávam poradenskú činnosť v športe. Popri tom sám som výkonný športovec a zúčastňujem sa na pretekoch. Ďalej mám príjmy z prenájmu nebytových priestorov. Príjem z prenájmu mám asi 500 000 Sk ročne a nijaké výdavky. Pri živnostenskej činnosti sú výdavky úmerné príjmom. Pri športovej činnosti dosahujem príjmy maximálne 3000 Sk ročne, ale výdavky sú vyše 200 000 Sk ročne. Ide najmä o športové náradie a oblečenie pre hlavný šport a podporné športy, zimnú prípravu aj v zahraničí, špeciálnu výživu a zdravotnú starostlivosť, zahraničné cesty na účely trénerského angažmánu. Ako mám o týchto príjmoch a výdavkoch účtovať, a ako ich mám zdaňovať?

- Problematiku treba v prvom rade posudzovať z hľadiska zákona o daniach z príjmov (do 31. decembra 1999 zákon č. 286/1992 Zb., od 1. januára 2000 zákon č. 366/1999 Z. z. - ZDP). Ustanovenia zákona o daniach z príjmov do značnej miery ovplyvnia aj vedenie účtovníctva.

Rozhodujúcou veličinou pre výšku dane z príjmov je základ dane. Fyzická osoba zahrnuje do základu dane všetky peňažné i nepeňažné príjmy s výnimkou tých, o ktorých zákon stanoví, že nie sú predmetom dane (§ 3 ods. 4 ZDP), že sú od marca od dane oslobodené (§ 4 ZDP) alebo že sa do základu dane nezahrnujú, pretože sú zdaňované osobitnou sadzbou (§ 36 ZDP). Od zdaniteľných príjmov je možné odpočítať výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov (daňové výdavky). Zákon nevymenúva taxatívne všetky daňové výdavky, pre niektoré výdavky však stanovuje v § 24 obmedzenie rozsahu (napr. 85 % výdavkov na spotrebované pohonné látky, odpisy niektorých dopravných prostriedkov) alebo podmienky, za ktorých ich možno uplatniť (napr. výdavky na pracovné cesty musia byť v súlade so zákonom o cestovných náhradách, v časovom rozvrhu uplatňované nájomné musí byť zaplatené). Ďalej v ustanovení § 25 vymenúva výdavky, ktoré nie sú daňovými výdavkami, a teda neznižujú základ dane z príjmu. Napr. na zníženie základu dane nie je možné uplatniť okrem výnimiek penále, pokuty, manká, škody, výdavky na osobnú potrebu vlastníka. Základnou podmienkou na uplatnenie daňového výdavku je jeho súvis so zdaňovanými príjmami (napr. obuvník nemôže uplatňovať odpisy na stomatologické kreslo, veterinár nemôže uplatňovať výdavok na nákup reštauračného zariadenia alebo čalúnnického materiálu a pod.).

Pre fyzickú osobu ukladá zákon členiť príjmy a s nimi súvisiace výdavky podľa druhov príjmov (§ 3 ods. 1 ZDP). V konkrétnom prípade daňovník má tri druhy príjmov:

príjem z podnikania (§ 7 ods. 1 ZDP),

príjem z inej samostatnej zárobkovej činnosti (7 ods. 2 ZDP) a

príjem z prenájmu.

Pri všetkých troch druhoch príjmov treba stanoviť osobitný čiastkový základ dane. Daňovník musí svoje účtovníctvo organizovať tak, aby osobitne sledoval príjmy zo živnosti (obchod so športovými potrebami, poradenská činnosť, športová škola) a osobitne príjmy zo športovej činnosti (ceny a výhry zo športových súťaží). Rovnako osobitne musí priraďovať výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov k jednotlivým druhom príjmov. Príjmy z prenájmu sú upravené v ustanovení § 9. Daňovník má možnosť uplatniť skutočne vynaložené výdavky (v tom prípade musí viesť evidenciu podľa ustanovenia § 9 ods. 4 ZDP alebo účtovníctvo) alebo môže uplatniť výdavky percentom z príjmov (§ 9 ods. 3 ZDP).

Postup daňovníkov s viacerými druhmi príjmov upravuje ustanovenie § 5 ods. 2 ZDP, ktorý stanoví, že základom dane v takomto prípade je súčet čiastkových základov dane zistených podľa jednotlivých druhov príjmov. Každý z vykázaných čiastkových základov dane môže mať kladnú hodnotu (príjmy presahujú výdavky) alebo zápornú hodnotu (daňová strata). Čiastková strata sa vykryje v prvom rade z prebytkov príjmov nad výdavkami pri ostatných čiastkových základoch dane (§ 5 ods. 3 ZDP), ak to nestačí, vzniká celková strata, ktorá sa postupne odpočítava zo základu dane v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach (§ 34 ZDP). V konkrétnom prípade u daňovníka vznikne zrejme vysoká strata v súvise so samostatnou zárobkovou činnosťou športovca, ktorá sa vykryje relatívne vysokým prebytkom pri príjmoch z prenájmu.

Zákon o daniach z príjmov okrem niektorých obmedzení (napr. odpisy osobných motorových vozidiel) neobsahuje ustanovenia o primeranosti výdavkov, jedinou požiadavkou je, že musia súvisieť s príjmami. Napriek tomu v konkrétnom prípade by správcu dane mohla zaujať výška výdavkov na športovú činnosť, keď daňovník na dosiahnutie trojtisícového príjmu považuje za potrebné vynaložiť státisícové výdavky na športový výstroj aj na podporné športy, pobyty v zahraničí, špeciálnu výživu a pod. Správca dane by mohol využiť nové ustanovenie § 29 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a skúmať, či daňový subjekt nevykonáva také úkony, ktorých dôsledkom je zníženie dane (v konkrétnom prípade napr. z príjmov z prenájmu).

Daňovníkovi možno odporúčať, aby sa podrobne zoznámil s obsahom zákona o daniach z príjmov a zákona o účtovníctve spolu s príslušnými postupmi účtovania, prípadne aby zveril administratívne zabezpečenie svojich aktivít (účtovníctvo, dane) kompetentnému odborníkovi.