Sny a realita budúceho dôchodcu

Prerozdeľovanie finančných prostriedkov medzi generáciami nemôže nikdy poriadne fungovať. Najmä nie vtedy, ak je jedna z generácií početnejšia a tých, čo na ňu prispievajú, je menej. Vtedy sa priebežné dôchodkové systémy – pay as you go – stojac na kraji priepasti, začínajú prepadať dolu.
Zachráni ich vždy, ale iba na krátky čas podpora v podobe finančných dotácií zo štátneho rozpočtu. Situácia sa však neustále opakuje. Vždy, keď sa vďaka pokračujúcej inflácii zvyšujú dôchodky, podporu treba posilňovať, lebo už neudrží tú ťarchu.

Toto by nebol ten najvážnejší problém nášho systému pay as you go. Oveľa vážnejšie je to, že sa tvári ako poistenie, a pritom poistením nie je. Je rovnako "spravodlivý k všetkým, je univerzálny. Pracuje síce princípom fondového hospodárenia, ktoré iba tak nazývame, pretože v skutočnosti fondy neakumulujú aktíva. Práve naopak, dokonca z jedného fondu sa prelievajú do druhého (nemocenský – dôchodkový), pretože vo fonde dôchodkového zabezpečenia v pravidelných intervaloch chýbajú peniaze.
Systém ako taký nevytvára rezervy, naopak, iba sa naň nabaľujú dlhy. Toto je ten pravý problém, pre ktorý treba zmeniť systém.

Ide o to, ako!
A takisto ide o to, kedy!
V týchto bodoch sa musia stretnúť názory politických strán a ich zástupcov, aby sme už konečne mohli začať reformovať v podstate nespravodlivý a nemotivačný systém sociálneho zabezpečenia. A možno práve v tom je ten problém - že o ňom majú rozhodovať politici a nie odborníci.

Problém je totiž po prvé najmä v krátkozrakosti politikov, keďže vidia iba do diaľky svojho mandátu, a po druhé, nikdy sa im nepozdáva koncepcia, ktorú vymysleli iní. Na Slovensku už víziu máme, dokonca aj takú, s ktorou súhlasila súčasná širokospektrálna koalícia.
Teraz ide o to, aby sa vláda, či už súčasná, alebo budúca, zhodla na sociálno-ekonomickom aspekte reformy. Určila mieru sociálnej solidarity a úroveň osobnej zodpovednosti. Čiže sa dohodla ako.

Otázne je, či sa už dnes môže rozhodnúť kedy. Je síce pravda, že včera bolo neskoro, ale, žiaľ, slovenské srdce Európy je zamorené korupciou a klientelizmom.
V ekonomike nevykazuje hodnoty, ktorými by sa krajina mohla v porovnávacích štatistikách chváliť. Aj to všetko vplýva na reformu sociálneho zabezpečenia, determinuje ju, pretože raz už je to v spoločnosti a jej hospodárstve tak, že všetko so všetkým súvisí, a podmieňujúcich faktorov na rast a vývoj spoločnosti i ekonomiky je nespočetné množstvo.

Na Slovensku v súčasnosti kapitálový trh stagnuje, ak už nechceme priamo povedať, že je takmer nefunkčný. Preto by potreboval dobrú injekciu, napríklad v podobe príspevkov občanov do dôchodkových fondov. Správcovské spoločnosti sa ich už nemôžu dočkať. Iste by ich vedeli lepšie zhodnotiť ako štátna inštitúcia, o tom nik nepochybuje.
Avšak občan (koľkí boli takí schopní v "investovaní", že zverili peniaze pyramídovým nebankovým inštitúciám) by mal mať istú garanciu, že o peniaze, ktoré si bude sporiť na dôchodok, nepríde.
To je v súčasnosti najdôležitejšia fáza reformy. Zakotviť v zákone možnosti licencovaných spoločností, ktoré budú zhodnocovať peniaze občanov a garantovať výplatu dôchodkov spolu s výnosmi.
Veď o ne ide. Aj občanovi, aj spoločnostiam, ktoré chcú pôsobiť na kapitálovom trhu. A takisto ide o to, aby sa časom občan nedostal do nevoľníckeho postavenia voči zhodnocovateľovi jeho finančných prostriedkov. Ako je to napríklad pri komerčnom poistení.
Pretože sociálne poistenie je iná kategória - a sme zase na začiatku.
Ako a kedy. Zatiaľ o tom nejestvuje zhoda. Iba všetci čakajú, kedy už. A najviac občania, ktorí sa desia odchodu do dôchodku a s tým súvisiaceho sociálneho postavenia. Je rozdiel zájsť si raz za mesiac na kávu v centre mesta alebo raz za rok na Kanárske ostrovy.
Aj tak sa prezentuje reforma sociálneho zabezpečenia. Je dobre, keď máme aspoň o čom snívať. O sny nás nik neoberie.
Človeka iba škrie fakt, že sen sa môže blížiť k realite, ale vplyv na to máme primalý.

Autor: Dagmar Krištofičová