Slovenský poistný sektor má priestor na rast

Poistný sektor na Slovensku má priestor na rast. Ako na stredajšom fóre Slovenskej asociácie poisťovní povedal prezident asociácie Vladimír Bakeš, občania v zásade majú nejaké životné poistenie, častokrát veľmi zastaralé a neaktuálne. Aj v tomto smere Bakeš vidí priestor, aby sa Slovensko dostalo na úroveň štandardnej poistenosti, a to niekde na úroveň 70 %, čo je priemer EÚ. "Priestor na rast vidím aj v majetkovom poistení," skonštatoval Bakeš.

Poisťovne po obrovskom raste do roku 2008 museli podľa viceprezidenta Slovenskej asociácie poisťovní Todora Todorova riešiť nástrahy následnej krízy, avšak v posledných rokoch sa objemy vrátili nazad na predkrízovú úroveň. "No v ostatných ukazovateľoch máme stále čo zlepšovať," doplnil Todorov. Podľa Bakeša je na Slovensku podiel poistného sektora na HDP okolo 3 % a stagnuje, v okolitých krajinách je to viac.

Podľa výkonného riaditeľa útvaru dohľadu nad finančným trhom v Národnej banke Slovenska Vladimíra Dvořáčka by sa poisťovne mali vrátiť k základom poisťovníctva. Produkty musia mať podľa neho pre klienta zmysel, a to v rámci krytia rizika, ktoré podstupuje na báze solidarity. Produkty by mali byť podľa Dvořáčka jednoduché a udržateľné. Na druhej strane by mali byť zmysluplné pre manažérov poisťovní, aby boli ziskové.

Ako pokračoval Bakeš, poistenie áut síce rastie, ale nie je ziskové. Ak ide o samotné neživotné poistenie, Národnú banku Slovenska podľa Dvořáčka neteší, keď sú celé odvetvia dlhodobo stratové, alebo neprinášajú zisk. Je tým ohrozená udržateľnosť. Podľa centrálnej banky povinné zmluvné poistenie obsahuje viacero deformácií a často na problém aj poukazuje vo svojich analýzach.

Podľa výkonného riaditeľa Slovenskej kancelárie poisťovateľov Imricha Feketeho povinné zmluvné poistenie motorových vozidiel patrí k najcitlivejším poistným produktom. Poistný trh stále znáša riziko deficitu starého dlhu z čias Slovenskej poisťovne. Doteraz poisťovne vyplatili podľa Feketeho 200 mil. eur a ešte zostáva zaplatiť 32 mil. eur. Rizikom sú podľa neho viaceré nákladné žaloby, ale aj insolvencia. V prípade rumunskej pobočky Astra išlo o vyplatenie asi jedného milióna eur. Suma je podľa Feketeho nevymožiteľná, pričom rumunský úrad odmieta uznať pohľadávku. Za veľké riziko označil Fekete aj neočakávané zmeny v legislatíve. "Je tu množstvo rizík, ale snažíme sa s nimi vysporiadať," povedal Fekete.

Ako pokračoval Dvořáček, ďalším rizikom, ktorému čelí poistný sektor, je nemajetková ujma. V súčasností síce nie je až takou výraznou hrozbou a nemá dopad na hospodárske výsledky poisťovní, ale centrálna banka vníma v tejto oblasti nebezpečenstvo. Problém vidí v legislatíve. Vznikajú dohady, ako by sa mal stanoviť limit plnenia. "Snažíme sa o legislatívnu úpravu," skonštatoval Dvořáček. Súdna cesta je podľa neho oveľa rizikovejšia a nákladnejšia pre poistný sektor.

V súčasnosti si podľa Bakeša priemerný Slovák dovolí do poistného ako takého investovať zhruba 400 eur ročne. Napríklad v životnom poistení je podľa neho priestor na otvorenie otázok v oblasti jeho podpory. Určitá forma podpory životného poistenia na Slovensku existovala aj v minulosti, no zrušila sa. "Chceli by sme znovu zaviesť podporu životného poistenia," povedal Bakeš. Sekcia finančného trhu na Ministerstve financií SR sa v zásade tejto myšlienke nebráni, pričom konštatuje, že niektoré produkty sú zvýhodnené, ako napríklad druhý a tretí pilier. Avšak rezort financií sa obáva, že ak zvýhodnia jeden segment, tak sa ozvú zástupcovia ostatných sektorov, že aj oni majú o zvýhodnenie záujem.

Poistná daň platná od budúceho roka nahradí z časti pôvodne platný odvod. Ak k poistnej dani poisťovne podľa Bakeša pripočítajú ďalšie odvodové povinnosti, ako je napríklad okrem iného aj osobitný odvod, tak celková odvodová povinnosť poisťovní v budúcom roku dosiahne 50 % prevádzkového výsledku. To podľa Bakeša bráni poisťovniam v ďalšom rozvoji, preto nastali určité pohyby na poistnom trhu. Niektoré menšie poisťovne odišli, čo podľa neho nie je dobrou vizitkou.