Slovensko sa v hodnotení ekonomickej slobody ocitlo až na 65. mieste
Slovensko bolo v publikácii nadácie Heritage kritizované najmä za nedostatočné úsporné opatrenia vlády a verejných inštitúcií, nepružný trh práce a pomalé zavádzanie nevyhnutných reforiem.
Slovenská republika obsadila až 65. priečku zo 180 krajín sveta v hodnotení ekonomickej slobody podľa americkej nadácie Heritage. V hodnotení sa dokonca umiestnila za všetkými svojimi susedmi, keď Česká republika obsadila 23. miesto, Rakúsko 31. miesto, Poľsko 46. miesto a Maďarsko 64. miesto. Informovali o tom v pondelok na spoločnej tlačovej konferencii Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ), Združenie podnikateľov Slovenska (ZPS), Nadácia F.A. Hayeka a nadácia The Heritage Foundation.
V roku 2019 sa stal najslobodnejšou ekonomikou sveta Hongkong, ktorý si prvú pozíciu udržiava nepretržite od roku 1995. V prvej päťke rebríčka sa umiestnili okrem Hongkongu ešte Singapur, Nový Zéland, Švajčiarsko a Austrália. Slovensko sa umiestnilo na spomínanej 65. pozícii a od roku 2015 jeho ekonomická sloboda postupne upadá. Od roku 2015 klesla úroveň ekonomickej slobody Slovenska o dva body. SR je tak podľa nadácie Heritage stredne ekonomicky slobodnou ekonomikou a v porovnaní so svojimi susedmi z regiónu výrazne zaostáva a je na jeho chvoste. Podľa RÚZ to nie je dobrá správa pre domácich podnikateľov i potenciálnych investorov.
Slovensko bolo v publikácii kritizované najmä za nedostatočné úsporné opatrenia vlády a verejných inštitúcií, nepružný trh práce a pomalé zavádzanie nevyhnutných reforiem. Slabé hodnotenie si Slovensko odnieslo i za stále vysokú úroveň korupcie. Najväčšie riziká sú spojené s vymáhaním práva a stabilitou vlády. Vysoké hodnotenia si naša krajina naopak odniesla za vysokú úroveň slobody obchodovania a stabilné verejné financie.
"Z pohľadu RÚZ vláda SR dlhodobo nepovažuje podnikateľské prostredie a ekonomickú slobodu krajiny za svoju top prioritu. Naopak, svojimi nesystémovými opatreniami postupne výrazne zvyšuje celkové regulačné, daňové a odvodové zaťaženie, čo negatívne dopadá na kvalitu podnikateľského prostredia. Za najviac negatívne považuje RÚZ nasledovné opatrenia vlády SR - zavedenie 2,5-percentného odvodu pre obchodné reťazce, rekreačné poukazy, zvýšenie príplatkov za nočnú prácu a sviatok, zrušenie maloobchodného predaja vo sviatok a realizované i nedávno avizované dramatické zvýšenie minimálnej mzdy," uviedol tajomník RÚZ Martin Hošták.
RÚZ preto žiada vládu, aby problémy podnikateľov i celého prostredia brala vážne a agendu skvalitňovania podnikateľského prostredia zaradila medzi svoje top priority. Nepriaznivé hodnotenia medzinárodných rebríčkov sú podľa RÚZ nielen dôležitou informáciou pre domácich tvorcov politík, ale mnohokrát práve lakmusovým papierikom pre rozhodnutia potenciálnych investorov.
RÚZ sa spoločne so Združením podnikateľov Slovenska vyjadrili aj k predstavenému návrhu SNS o potenciálnom znížení dane z príjmov právnických osôb na 15 % s účinnosťou k 1. januáru 2020. "Politika vlády je pre mňa zamračená obloha, no stanovenie dane z príjmu právnických osôb na 15 % je svetlý záblesk, ktorý sa objavil. Je to lastovička, ktorá ešte leto nerobí. Politika vlády by však mala ísť práve týmto smerom, o čo RÚZ aj ZPS usiluje. Potrebujeme mať na Slovensku komplexnú vládnu politiku na zvyšovanie konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky," uzavrel prezident ZPS Ján Oravec.
