Slovenské lekárne zaplavujú nespotrebované lieky, situácia je alarmujúca
V slovenských lekárňach sa už rok hromadia lieky nespotrebované pacientmi. Aktuálny stav označujú lekárnici za alarmujúci. Nespotrebované lieky sú pritom lekárne povinné prevziať od každého, kto ich do nich odovzdá.
Štátny ústav pre kontrolu liečiv zabezpečoval odvoz nespotrebovaných liekov z verejných lekární dvakrát ročne. Posledný zber, aj to nie zo všetkých lekární, však prebehol ešte v marci minulého roka.
„Už takmer rok, a v niektorých lekárňach aj dlhšie, čelíme problému naplnených kapacít týchto priestorov. Na jednej strane nám zákon ukladá povinnosť nespotrebované lieky od pacienta prevziať a uchovávať, na druhej strane si štát neplní povinnosť zneškodnenia tohto odpadu uloženú tým istým zákonom,“ opísal súčasnú situáciu prezident Slovenskej lekárnickej komory (SLeK) Ondrej Sukeľ.
Verejná lekáreň je povinná zhromažďovať humánne aj veterinárne lieky nespotrebované fyzickými osobami a odovzdávať ich Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv, ktorý sa v zmysle zákona o liekoch považuje za pôvodcu tohto odpadu a zabezpečuje tak jeho zneškodnenie. Každá lekáreň musí mať na tento účel určený osobitný priestor v súlade s vyhláškou ministerstva zdravotníctva. Slovenskí pacienti napríklad v roku 2022 odovzdali do lekární takmer 250 ton liekového odpadu.
Situáciu s nevyzdvihnutým liekovým odpadom monitoruje aj Asociácia prevádzkovateľov sieťových lekárni na Slovensku (APSL), ktorá združuje trojicu poskytovateľov lekárenskej starostlivosti prevádzkujúcich spolu takmer 580 verejných lekární. Z jej zistení vyplýva, že všetky tieto lekárne majú takmer vyčerpané priestorové kapacity na uloženie tohto odpadu a prípadné odmietnutie prevzatia sa vždy nestretáva s pochopením pacientov.
„Interný prieskum medzi lekárňami združenými v APSL potvrdil, že situácia je alarmujúca. Aktuálne evidujeme v lekárňach viac ako 3 000 vriec, v ktorých je nahromadený odpad určený na likvidáciu v na to určených spaľovniach. Toto množstvo predstavuje približne 40 ton nebezpečného odpadu,“ upozornil predseda Asociácie prevádzkovateľov sieťových lekární na Slovensku Jaroslav Kypr.
Lieky pritom nepatria do bežného odpadu. Ak sa dostanú napríklad na skládku, hrozí okrem znečistenia životného prostredia aj to, že liečivá uvoľnené z liekov majú pri nevhodnej likvidácii pri dlhodobej expozícii vplyv na zdravie ľudí či zvierat, a to aj pri nízkych koncentráciách. „Prosíme občanov, aby boli trpezliví, liekový odpad určite nevyhadzovali do bežného odpadu, bezpečne ho uložili oddelene od užívaných liekov, na mieste nedostupnom deťom a počkali na obnovenie zberu,“ apeluje Sukeľ.
Lekárnici však zároveň dodávajú, že nie všetko, čo si odnesieme z lekárne, je liekový odpad. Bežným spôsobom sa zneškodňujú vonkajšie obaly akéhokoľvek lieku, zdravotnícke pomôcky, dietetické potraviny, výživové doplnky, detská výživa, kozmetické výrobky a iný sortiment, ktorý bol zakúpený v lekárni, ale nie je liekom.
„Medzi odpad, ktorý je potrebné vrátiť do lekárne, patria nespotrebované humánne aj veterinárne lieky, tablety, kapsuly, čapíky, roztoky, očné kvapky, sirupy, masti, krémy, gély, použité injekčné striekačky s ihlou, inzulínové perá, či ampulky injekčných liekov ako aj individuálne pripravované lieky. Tieto sa vracajú vo svojom pôvodnom vnútornom obale, vonkajší papierový obal sa triedi bežným spôsobom," priblížila viceprezidentka SLeK Miroslava Snopková.
