Slováci mali ku koncu vlaňajška v bankách uložených cez 35 mld. eur

Obyvatelia a živnostníci na Slovensku mali ku koncu minulého roka v bankách uložených 35,4 mld. eur. Rovnaká skupina ľudí si od bánk požičala približne 35,8 mld. eur. "Čistý majetok Slovákov v bankách sa tak dostal do zápornej hodnoty. Ešte pred dvoma rokmi predstavoval 3,1 mld. eur. Za uplynulé dva roky sme si od bánk požičali 7,1 mld. eur a vložili do nich len 3,7 mld. eur," povedal generálny riaditeľ Across Private Investments Maroš Ďurik.

Podľa Národnej banky Slovenska sa objem úverov domácnostiam za posledných šesť rokov zdvojnásobil, pričom dekádu dozadu bolo Slovensko krajinou s najnižším zadlžením domácností v Európe. V súčasnosti je úroveň dlhu najvyššia v európskom regióne. Dynamický rast zaznamenávajú najmä úvery na bývanie. To možno podľa Ďurika pripísať poklesu úrokových sadzieb či vysokému dopytu mladej generácie po vlastnom bývaní.

Ročné priemerné zhodnotenie vkladov v bankách v roku 2016 predstavovalo 0,48 % pri zápornej inflácii. V roku 2017 to bolo už len 0,33 % pri inflácii 1,3 % a vlani to bolo ročné priemerné úročenie 0,27 %, avšak pri inflácii 2,5 %. "Posledné dva roky sa tak vklady Slovákov v bankách v reálnych cenách výrazne znehodnocujú," skonštatoval Ďurik a dodal, že aj napriek tomu majú Slováci väčšinu investícií uložených v konzervatívnych a nízko výnosových produktoch.

Klesajú aj priemerné úrokové sadzby, za ktoré si Slováci od bánk požičiavajú peniaze. V roku 2016 predstavovala ročná priemerná úroková miera 4,3 %, v roku 2017 to bolo 3,8 % a vlani 3,5 %. "Napríklad, priemerná úroková miera nových úverov na bývanie dosiahla nové minimum 1,5 %," poznamenal Ďurik. Zároveň upozorňuje, že klesajúci rozdiel medzi úrokmi na úveroch a vkladoch (tzv. úrokový diferenciál) banky kompenzujú zvyšovaním poplatkov.