Slováci cestujú čoraz viac, no poistenie stále podceňujú
Cestovanie do zahraničia sa stalo pre Slovákov bežnou súčasťou života, no prístup k poistnej ochrane tomu stále nezodpovedá. Najnovšie údaje z prieskumu agentúry Instant Research pre online porovnávač Superpoistenie.sk ukazujú, že cestovné poistenie si pri každej ceste uzatvára len 46 percent Slovákov. V porovnaní s Českom je to výrazne menej, keďže u našich západných susedov je tento podiel približne 58 percent.
Zahraničné cesty pritom nie sú pre Slovákov výnimočné. Prieskum ukazuje, že 15 percent respondentov vycestuje do zahraničia minimálne päťkrát ročne. Zároveň však štvrtina ľudí uvádza, že do zahraničia cestuje menej než raz ročne. Medzi mladými do 26 rokov je cestovanie nadpriemerne rozšírené. Paradoxom však je, že práve mladí ľudia patria medzi skupiny s najnižšou mierou poistnej disciplíny. V tejto vekovej kategórii si cestovné poistenie pred každou cestou uzatvára len približne tretina respondentov.
Podľa odborníkov je problémom najmä podceňovanie rizík. „Cestovanie nielen naprieč Európou, ale po celom svete sa stalo štandardom, no veľká časť ľudí stále podceňuje finančné riziko spojené s rôznymi aspektmi zdravotnej starostlivosti alebo inými problémami či komplikáciami v zahraničí. Práve pri cestách do cudziny pritom vznikajú rôznorodé a nepredvídateľné situácie, ktoré vedia našu peňaženku následne zaťažiť viac, ako sme mohli predvídať,“ upozorňuje Vladimír Cvik, country manager portálu Superpoistenie.sk.
Dôvody, prečo si Slováci poistenie neuzatvárajú, sú pritom rôzne. Časť respondentov tvrdí, že v ňom nevidia zmysel, ďalší sa spoliehajú na poistenie, ktoré majú zahrnuté pri platobnej karte. Nemalá skupina priznáva, že na poistenie jednoducho zabúda, a niektorí ho považujú za zbytočný výdavok. Paradoxne pritom mnohí nevedia presne povedať, koľko by za cestovné poistenie boli ochotní zaplatiť.
Aj napriek tomu, že poistná disciplína zaostáva, tí cestovatelia, ktorí sa pre poistenie rozhodnú, kladú dôraz najmä na rozsah krytia. Pre viac než polovicu respondentov je najdôležitejší práve limit poistného plnenia a rozsah ochrany, až následne cena. Dôležitú úlohu zohráva aj jednoduchosť uzatvorenia zmluvy, kvalita asistenčných služieb či podmienky poistenia batožiny alebo storna zájazdu. „Cestovné poistenie je dobrovoľné, možno preto nie je víťazom pri rozhodovaní sa cena. Je pozitívne, že ľudia, ktorí sa pre cestovné poistenie rozhodujú, za najdôležitejšie považujú význam poistného krytia a jeho limitov či kvality a dostupnosti asistenčných služieb,“ dopĺňa Cvik.
Význam cestovného poistenia pritom v posledných rokoch rastie aj pre zvyšujúcu sa geopolitickú neistotu vo svete. Konflikty, politické nepokoje či extrémne počasie môžu v krátkom čase zmeniť situáciu v turistických destináciách a skomplikovať cestovanie. Aktuálne udalosti na Blízkom východe sú podľa odborníkov pripomienkou, že aj populárne dovolenkové regióny sa môžu zo dňa na deň ocitnúť v krízovej situácii.
„Poistenie storna chráni klienta pred finančnou stratou v prípade, že na dovolenku nevycestuje z vážnych a nepredvídateľných dôvodov. Mnohí Slováci ho však stále podceňujú alebo o ňom ani nevedia. Nejde pritom o zanedbateľné sumy. Pri drahších dovolenkách môže storno poplatok predstavovať aj väčšinu zaplatenej ceny zájazdu,“ upozorňuje Juliana Arvaiová, riaditeľka pre neživotné poistenie spoločnosti FinGO.sk.
Najčastejším dôvodom zrušenia dovolenky bývajú zdravotné problémy alebo úraz cestujúceho či jeho blízkych. Poistenie storna sa však môže vzťahovať aj na ďalšie situácie, napríklad úmrtie v rodine, vážne rodinné udalosti, nečakanú stratu zamestnania alebo neudelenie víza. V niektorých prípadoch môže pomôcť aj pri nepokojoch v destinácii alebo pri prírodných katastrofách, ak tieto udalosti zásadne znemožnia cestovanie.
Dôležité však je, aby bolo poistenie uzatvorené včas. Odborníci odporúčajú riešiť ho okamžite po zaplatení zájazdu, leteniek či ubytovania. Ak sa poistka uzatvorí neskôr, poisťovňa môže uplatniť čakaciu lehotu, počas ktorej ešte nevzniká nárok na poistné plnenie.
Finančný význam poistenia storna môže byť pritom výrazný. Ak rodina zaplatí za dovolenku napríklad 5 000 eur a cestu musí krátko pred odletom zrušiť, storno poplatok môže dosiahnuť až 90 percent ceny zájazdu. V takom prípade môže poisťovňa pri uzatvorenom poistení preplatiť väčšinu tejto sumy, pričom klient dopláca len menšiu spoluúčasť.
Súčasné bezpečnostné napätie vo svete zároveň ukazuje aj ďalší aspekt cestovného poistenia. Poisťovne totiž reagujú na krízové situácie rôznymi mimoriadnymi opatreniami. Podľa spoločnosti Prosight napríklad viaceré poisťovne automaticky predlžujú poistnú ochranu klientom, ktorí sa pre zrušené alebo presunuté lety nemôžu vrátiť domov v plánovanom termíne.
„Krízové situácie najlepšie ukazujú rozdiely medzi jednotlivými cestovnými poisteniami. Aktuálny vývoj na Blízkom východe potvrdzuje, že rozsah pomoci klientom sa môže medzi poisťovňami výrazne líšiť. Od základnej asistencie až po širšie krytie mimoriadnych situácií,“ vysvetľuje Matúš Engel, produktový riaditeľ pre neživotné poistenie spoločnosti Prosight.
Zároveň upozorňuje, že poistné krytie má svoje limity. „Storno poistenie nekryje zrušenie zájazdu z dôvodu vojnových udalostí, aj keď niektoré poisťovne kryjú teroristické útoky. Aktuálne udalosti v Iráne a štátoch Blízkeho východu totiž nie sú teroristický čin, ale vojnová udalosť,“ vysvetľuje Engel. V krajinách, kde prebieha vojenská eskalácia alebo kde ministerstvo zahraničných vecí vydá odporúčanie necestovať, sa preto môžu na poistné plnenie vzťahovať výluky.
Podľa odborníkov je problémom najmä podceňovanie rizík. „Cestovanie nielen naprieč Európou, ale po celom svete sa stalo štandardom, no veľká časť ľudí stále podceňuje finančné riziko spojené s rôznymi aspektmi zdravotnej starostlivosti alebo inými problémami či komplikáciami v zahraničí. Práve pri cestách do cudziny pritom vznikajú rôznorodé a nepredvídateľné situácie, ktoré vedia našu peňaženku následne zaťažiť viac, ako sme mohli predvídať,“ upozorňuje Vladimír Cvik, country manager portálu Superpoistenie.sk.
Dôvody, prečo si Slováci poistenie neuzatvárajú, sú pritom rôzne. Časť respondentov tvrdí, že v ňom nevidia zmysel, ďalší sa spoliehajú na poistenie, ktoré majú zahrnuté pri platobnej karte. Nemalá skupina priznáva, že na poistenie jednoducho zabúda, a niektorí ho považujú za zbytočný výdavok. Paradoxne pritom mnohí nevedia presne povedať, koľko by za cestovné poistenie boli ochotní zaplatiť.
Aj napriek tomu, že poistná disciplína zaostáva, tí cestovatelia, ktorí sa pre poistenie rozhodnú, kladú dôraz najmä na rozsah krytia. Pre viac než polovicu respondentov je najdôležitejší práve limit poistného plnenia a rozsah ochrany, až následne cena. Dôležitú úlohu zohráva aj jednoduchosť uzatvorenia zmluvy, kvalita asistenčných služieb či podmienky poistenia batožiny alebo storna zájazdu. „Cestovné poistenie je dobrovoľné, možno preto nie je víťazom pri rozhodovaní sa cena. Je pozitívne, že ľudia, ktorí sa pre cestovné poistenie rozhodujú, za najdôležitejšie považujú význam poistného krytia a jeho limitov či kvality a dostupnosti asistenčných služieb,“ dopĺňa Cvik.
Význam cestovného poistenia pritom v posledných rokoch rastie aj pre zvyšujúcu sa geopolitickú neistotu vo svete. Konflikty, politické nepokoje či extrémne počasie môžu v krátkom čase zmeniť situáciu v turistických destináciách a skomplikovať cestovanie. Aktuálne udalosti na Blízkom východe sú podľa odborníkov pripomienkou, že aj populárne dovolenkové regióny sa môžu zo dňa na deň ocitnúť v krízovej situácii.
„Poistenie storna chráni klienta pred finančnou stratou v prípade, že na dovolenku nevycestuje z vážnych a nepredvídateľných dôvodov. Mnohí Slováci ho však stále podceňujú alebo o ňom ani nevedia. Nejde pritom o zanedbateľné sumy. Pri drahších dovolenkách môže storno poplatok predstavovať aj väčšinu zaplatenej ceny zájazdu,“ upozorňuje Juliana Arvaiová, riaditeľka pre neživotné poistenie spoločnosti FinGO.sk.
Najčastejším dôvodom zrušenia dovolenky bývajú zdravotné problémy alebo úraz cestujúceho či jeho blízkych. Poistenie storna sa však môže vzťahovať aj na ďalšie situácie, napríklad úmrtie v rodine, vážne rodinné udalosti, nečakanú stratu zamestnania alebo neudelenie víza. V niektorých prípadoch môže pomôcť aj pri nepokojoch v destinácii alebo pri prírodných katastrofách, ak tieto udalosti zásadne znemožnia cestovanie.
Dôležité však je, aby bolo poistenie uzatvorené včas. Odborníci odporúčajú riešiť ho okamžite po zaplatení zájazdu, leteniek či ubytovania. Ak sa poistka uzatvorí neskôr, poisťovňa môže uplatniť čakaciu lehotu, počas ktorej ešte nevzniká nárok na poistné plnenie.
Finančný význam poistenia storna môže byť pritom výrazný. Ak rodina zaplatí za dovolenku napríklad 5 000 eur a cestu musí krátko pred odletom zrušiť, storno poplatok môže dosiahnuť až 90 percent ceny zájazdu. V takom prípade môže poisťovňa pri uzatvorenom poistení preplatiť väčšinu tejto sumy, pričom klient dopláca len menšiu spoluúčasť.
Súčasné bezpečnostné napätie vo svete zároveň ukazuje aj ďalší aspekt cestovného poistenia. Poisťovne totiž reagujú na krízové situácie rôznymi mimoriadnymi opatreniami. Podľa spoločnosti Prosight napríklad viaceré poisťovne automaticky predlžujú poistnú ochranu klientom, ktorí sa pre zrušené alebo presunuté lety nemôžu vrátiť domov v plánovanom termíne.
„Krízové situácie najlepšie ukazujú rozdiely medzi jednotlivými cestovnými poisteniami. Aktuálny vývoj na Blízkom východe potvrdzuje, že rozsah pomoci klientom sa môže medzi poisťovňami výrazne líšiť. Od základnej asistencie až po širšie krytie mimoriadnych situácií,“ vysvetľuje Matúš Engel, produktový riaditeľ pre neživotné poistenie spoločnosti Prosight.
Zároveň upozorňuje, že poistné krytie má svoje limity. „Storno poistenie nekryje zrušenie zájazdu z dôvodu vojnových udalostí, aj keď niektoré poisťovne kryjú teroristické útoky. Aktuálne udalosti v Iráne a štátoch Blízkeho východu totiž nie sú teroristický čin, ale vojnová udalosť,“ vysvetľuje Engel. V krajinách, kde prebieha vojenská eskalácia alebo kde ministerstvo zahraničných vecí vydá odporúčanie necestovať, sa preto môžu na poistné plnenie vzťahovať výluky.
