Sila nie je argument, ale hrozba

Ak sa zástupcovia Slovenskej lekárnickej komory a Asociácie dodávateľov liekov a zdravotníckych pomôcok nedohodnú s ministrom zdravotníctva, budeme sa musieť pripraviť na neštandardné postupy farmaceutického sveta. Patria medzi ne napríklad zatvorené lekárne či platby pacientov za lieky v hotovosti. V prípade, že sa situácia nezmení, môžeme očakávať aj prázdne zásuvky, chýbajúce základné lieky a magistra ako doplnok prázdnych lekárnických priestorov. Na dlh už v tejto sfére nedávajú. Zaujímavé sú protichodné názory súčasného ministra a svojho času poslanca Romana Kováča. V auguste 1998 ešte z opozičných poslaneckých lavíc v súvislosti s insolventnosťou lekární a vymáhaní dlhov tvrdil, že "lekárnikom tento krok nepomôže, ale môže zachrániť život niektorým pacientom". Dnes, keď sa situácia v zdravotníctve vyvíja pod taktovkou koalície, je "rozhodnutý na túto hrozbu reagovať tvrdými sankciami vrátane odobratia licencií". Nuž, našu populáciu takouto formou ešte zatiaľ nikto nedobehol, hoci v rezorte zdravotníctva sme už videli a zažili všeličo. V tejto súvislosti netreba zabudnúť na to, že lekárnici neprichádzajú o peniaze dobrovoľne, viceprezidentka SLeK Katarína Hruškovičová napríklad včera zdôraznila, že pri skrachovanej poisťovni nejde o klasické podnikateľské riziko, u nás existujú zákony, ktoré lekárnikov nútia zabezpečiť liek do 24 hodín a ak ho majú, musia ho jednoducho vydať. Najhoršie však je, že sa dosiaľ neuskutočnili žiadne systémové kroky, ktoré by viedli k zníženiu dlhu. Hlavnou príčinou deficitu v hospodárení je sústavný pokles reálnej hodnoty verejných zdrojov, ktoré majú kryť zabezpečenie zdravotníckej starostlivosti. Zdravotné poisťovne dlhujú verejným lekárňam sumu takmer 6 mld. Sk, čo znamená, že každá verejná lekáreň je v súčasnosti v priemere zadlžená sumou prekračujúcou 5 mil. Sk. Z uvedenej sumy zasa dlhujú verejné lekárne drvivú väčšinu svojim dodávateľom liekov, teda distributérom, menšiu časť bankám, ktorým splácajú požičané úvery, svoj podiel finančnej ťarchy nesú aj výrobcovia a dovozcovia liekov a až na samom konci sú niekde finančné prostriedky, ktoré by patrili lekárnikom a iným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, pokiaľ by ich mali. Na druhej strane stále visí nad nimi hrozba v podobe zákona o konkurze a vyrovnaní či možnosť straty podnikateľskej existencie, ale aj súkromného majetku. Nečudo, že žiadajú skutky, systémové zmeny, oddlženie a dofinancovanie zdrojov zdravotných poisťovní. Keďže slovenské zákony nútia lekárnikov vydávať lieky bez ich zaplatenia, žiadajú, aby táto vláda garantovala návratnosť nimi vynaložených prostriedkov za poskytnutú lekárenskú starostlivosť i dodržiavanie zákona o 30-dňovej lehote splatnosti ich faktúr zo strany zdravotných poisťovní. Podľa zástupcov SLeK rukojemníka z občana robí štát, ktorý nevie podnikateľom (a tiež občanom) vytvoriť dôstojné podmienky pre každodenný život a prácu. Treba si uvedomiť, že bez oddlženia verejných lekární nebude možné zabezpečiť do budúcnosti právo na lieky a na kvalitnú zdravotnú, teda aj lekárenskú starostlivosť. Metódy, ku ktorým sa lekárnici utiekajú, nie sú ich cieľom, sú len prostriedkom skupiny podnikateľov, ktorí už vyčerpali všetky legislatívne možnosti ako vymôcť svoje pohľadávky. Otvorene vyhlásili, že vláda namiesto systémových riešení, slovami ministra zdravotníctva, hľadá vnútorného nepriateľa v protestujúcom lekárnikovi. Vyhráža sa silou, teda stratou ekonomickej existencie. Lekárnik si v tomto čase môže dokonca vybrať. Buď príde o existenciu v dôsledku bankrotu, alebo pričinením štátnych úradníkov.