Rozhovor s Ing. Júliusom Tomkom, podpredsedom Úradu pre finančný trh
Odpovedáme na Vaše otázky
1. Pán Tomka, čítal som, že agenti dôchodcovskej správcovskej spoločnosti budú musieť vykonať skúšku na ÚFT, alebo u ňou poverenej právnickej spoločnosti, za ktorú zaplatia 5.000-,Sk. Čo si Vy myslite nemali by mat takéto skúšky aj finanční poradcovia nespočetného množstva spoločností, ktoré pôsobia na slovenskom trhu. Ja osobne som sa stretol so službami maklérskej spoločnosti, keď mi "finančný poradca" (môj známy), ktorý absolvoval víkendové školenie (1,5 dňa) predával produkty troch poisťovní naraz. Bolo vidieť, že sa neúplne rozumie problematike a dáva mi zavádzajúce informácie, nehovoriac o kritike mojich doterajších zmlúv a spoločnosti ktorých som dlhoročným klientom. S pozdravom, Roman Gajdoš
Pán Gajdoš, je pravda, že sprostredkovatelia starobného dôchodkového sporenia budú musieť mať na výkon tejto činnosti povolenie úradu a že jednou z podmienok pre získanie tohto povolenia bude vykonanie odbornej skúšky (nie je ešte isté, aký poplatok sa bude za vykonanie skúšky platiť).
Osobne som zástancom názoru, že odbornú skúšku by mali vykonať všetci, ktorí pôsobia na finančnom trhu ako sprostredkovatelia, finanční poradcovia, agenti, makléri, alebo nech sa volajú akokoľvek. Dokonca si myslím, že takúto odbornú skúšku by bolo potrebné absolvovať po určitom čase znova, aby bol každý, kto pôsobí ako finančný poradca, motivovaný zvyšovať si svoju odbornú spôsobilosť. Úrad pre finančný trh však na takéto subjekty môže mať iba také požiadavky, aké stanoví zákon. Našťastie, môže do istej miery pôsobiť na proces tvorby zákonov, a tým napomáhať, aby zákony reflektovali požiadavky praxe a zvyšovali mieru stability finančného trhu.
Na druhej strane si uvedomujem fakt, že žiadna odborná skúška (tobôž ak bude vykonávaná tak ako sa plánujú odborné skúšky sprostredkovateľov starobného dôchodkového sporenia, t. j. testovou formou bez ústnej časti) nezaručí, že každý, kto splní požiadavky minimálneho požadovaného počtu správnych odpovedí, bude aj dobrý finančný poradca, resp. sprostredkovateľ akéhokoľvek finančného produktu. Vieme dobre, že kvalita takýchto služieb závisí aj od faktorov, ktoré len ťažko možno postihnúť v rámci akéhokoľvek preskúšania vedomostí. K týmto faktorom patrí okrem iného aj osobnosť finančného poradcu – jeho schopnosť analyzovať potreby klienta, jeho empatia, čestnosť, skúsenosti v oblasti predaja i v oblasti finančného trhu atď. Aj tu platí ako všade inde – papier neurobí z nikoho experta.
2. Ako sa Úrad pre finančný trh pripravuje na vstup SR do EÚ vo vzťahu ku otvoreniu trhu a možnému príchodu špekulatívnych spoločností na Slovensko? Budú tieto spoločnosti a ich obchodné aktivity preverované, či činnosť ÚFT sa bude orientovať na prevenciu u občanov (akou formou, alebo nejako inak?). Ďakujem, s pozdravom M. Novák
Pán Novák, Úrad pre finančný trh sa na vstup SR do EÚ pripravuje naozaj intenzívne. Konkrétne kroky, ktoré podnikol a podniká, sú napr. tieto:
* podieľal a podieľa sa na novelizácii zákonov a vyhlášok, ktoré upravujú činnosť subjektov finančného trhu (resp. tej časti tohto trhu, nad ktorou úrad vykonáva dohľad), aby právne podmienky podnikania na finančnom trhu na Slovensku boli totožné s podmienkami na finančnom trhu Európskej únie (vstupom SR do EÚ bude napr. rozdielne povoľovacie konanie voči subjektom z krajín EÚ a z krajín, ktoré nie sú členmi EÚ),
* zintenzívnil svoje zastúpenie v orgánoch Európskej komisie, ktoré sa zaoberajú dohľadom nad finančným trhom (aby mal najaktuálnejšie informácie a súčasne aby mohol presadzovať názor Slovenskej republiky na diskutované problémy),
* je účastníkom mnohostranných dohôd o spolupráci medzi orgánmi dohľadu krajín Európskej únie (aby mohol veľmi operatívne reagovať na nové podnety z jednotného európskeho trhu v spolupráci s partnerskými orgánmi dohľadu),
* zintenzívnil internú odbornú prípravu vlastných zamestnancov so zameraním na legislatívu Európskej únie (aby boli odborne pripravení skutočne všetci zamestnanci úradu, a nielen tí, ktorí sa osobne podieľajú na práci medzinárodných orgánov a organizácií, resp. na príprave slovenskej legislatívy),
* pripravuje manuály, v ktorých sa účastníci trhu budú môcť informovať o konkrétnom postupe, ktorý bude úrad uplatňovať pri aplikácii právnych predpisov (aby vysvetlil najmä odbornej verejnosti – záujemcom o podnikanie na kapitálovom trhu, existujúcim subjektom – ale aj ostatným, ktorí sa o túto problematiku zaujímajú, ako konkrétne majú postupovať v jednotlivých situáciách, ktoré môžu vzniknúť po vstupe SR do EÚ),
* pripravuje sa na to, že bude potrebné zvýšiť intenzitu dohľadu nad trhom, aby sa v čo najväčšej miere eliminovala možnosť príchodu – ako uvádzate – "špekulatívnych spoločností" na slovenský finančný trh.
3. Kedy budú zvýhodnené aj iné produkty na dôchodok (kapitál. životné poistky) a nie len DDP? A čo odpočet dane?
Toto nie je otázka pre predstaviteľa orgánu dohľadu nad finančným trhom, ale na tvorcov finančnej politiky štátu. Z doterajších koncepčných materiálov, ktoré sú mi známe, vyplýva, že štát sa rozhodol podporovať výlučne doplnkové dôchodkové poistenie. Vieme však, že systém DDP sa má zmeniť a súčasťou týchto zmien má byť aj doterajšia forma štátnej podpory tohto – u nás zvaného 3. piliera dôchodkového zabezpečenia občanov.
4. Je prístupný pre verejnosť zoznam lekárskych diagnóz, t. j. diagnóza a jej verbálna podoba?
Podľa telefonickej informácie, ktorú som dostal 18. 2. 2004 na odbore stratégie zdravotnej starostlivosti Ministerstva zdravotníctva SR, zoznam diagnóz nie je uverejnený na webovej stránke ministerstva. Vyšiel však knižne ako publikácia Svetovej zdravotníckej organizácie pod titulom "Medzinárodná klasifikácia chorôb. 10. revízia. (MKCH10)" v nakladateľstve Obzor, Bratislava, v r. 1993 a má 171 strán. (Môžem sa len domnievať, že dôvodom neuverejnenia tohto dokumentu na Internete môže byť buď rozsah materiálu, alebo aj autorské práva.)
Za rozhovor za Poistovne.sk ďakuje Mgr. Dana Brunclíková
Pán Gajdoš, je pravda, že sprostredkovatelia starobného dôchodkového sporenia budú musieť mať na výkon tejto činnosti povolenie úradu a že jednou z podmienok pre získanie tohto povolenia bude vykonanie odbornej skúšky (nie je ešte isté, aký poplatok sa bude za vykonanie skúšky platiť).
Osobne som zástancom názoru, že odbornú skúšku by mali vykonať všetci, ktorí pôsobia na finančnom trhu ako sprostredkovatelia, finanční poradcovia, agenti, makléri, alebo nech sa volajú akokoľvek. Dokonca si myslím, že takúto odbornú skúšku by bolo potrebné absolvovať po určitom čase znova, aby bol každý, kto pôsobí ako finančný poradca, motivovaný zvyšovať si svoju odbornú spôsobilosť. Úrad pre finančný trh však na takéto subjekty môže mať iba také požiadavky, aké stanoví zákon. Našťastie, môže do istej miery pôsobiť na proces tvorby zákonov, a tým napomáhať, aby zákony reflektovali požiadavky praxe a zvyšovali mieru stability finančného trhu.
Na druhej strane si uvedomujem fakt, že žiadna odborná skúška (tobôž ak bude vykonávaná tak ako sa plánujú odborné skúšky sprostredkovateľov starobného dôchodkového sporenia, t. j. testovou formou bez ústnej časti) nezaručí, že každý, kto splní požiadavky minimálneho požadovaného počtu správnych odpovedí, bude aj dobrý finančný poradca, resp. sprostredkovateľ akéhokoľvek finančného produktu. Vieme dobre, že kvalita takýchto služieb závisí aj od faktorov, ktoré len ťažko možno postihnúť v rámci akéhokoľvek preskúšania vedomostí. K týmto faktorom patrí okrem iného aj osobnosť finančného poradcu – jeho schopnosť analyzovať potreby klienta, jeho empatia, čestnosť, skúsenosti v oblasti predaja i v oblasti finančného trhu atď. Aj tu platí ako všade inde – papier neurobí z nikoho experta.
2. Ako sa Úrad pre finančný trh pripravuje na vstup SR do EÚ vo vzťahu ku otvoreniu trhu a možnému príchodu špekulatívnych spoločností na Slovensko? Budú tieto spoločnosti a ich obchodné aktivity preverované, či činnosť ÚFT sa bude orientovať na prevenciu u občanov (akou formou, alebo nejako inak?). Ďakujem, s pozdravom M. Novák
Pán Novák, Úrad pre finančný trh sa na vstup SR do EÚ pripravuje naozaj intenzívne. Konkrétne kroky, ktoré podnikol a podniká, sú napr. tieto:
* podieľal a podieľa sa na novelizácii zákonov a vyhlášok, ktoré upravujú činnosť subjektov finančného trhu (resp. tej časti tohto trhu, nad ktorou úrad vykonáva dohľad), aby právne podmienky podnikania na finančnom trhu na Slovensku boli totožné s podmienkami na finančnom trhu Európskej únie (vstupom SR do EÚ bude napr. rozdielne povoľovacie konanie voči subjektom z krajín EÚ a z krajín, ktoré nie sú členmi EÚ),
* zintenzívnil svoje zastúpenie v orgánoch Európskej komisie, ktoré sa zaoberajú dohľadom nad finančným trhom (aby mal najaktuálnejšie informácie a súčasne aby mohol presadzovať názor Slovenskej republiky na diskutované problémy),
* je účastníkom mnohostranných dohôd o spolupráci medzi orgánmi dohľadu krajín Európskej únie (aby mohol veľmi operatívne reagovať na nové podnety z jednotného európskeho trhu v spolupráci s partnerskými orgánmi dohľadu),
* zintenzívnil internú odbornú prípravu vlastných zamestnancov so zameraním na legislatívu Európskej únie (aby boli odborne pripravení skutočne všetci zamestnanci úradu, a nielen tí, ktorí sa osobne podieľajú na práci medzinárodných orgánov a organizácií, resp. na príprave slovenskej legislatívy),
* pripravuje manuály, v ktorých sa účastníci trhu budú môcť informovať o konkrétnom postupe, ktorý bude úrad uplatňovať pri aplikácii právnych predpisov (aby vysvetlil najmä odbornej verejnosti – záujemcom o podnikanie na kapitálovom trhu, existujúcim subjektom – ale aj ostatným, ktorí sa o túto problematiku zaujímajú, ako konkrétne majú postupovať v jednotlivých situáciách, ktoré môžu vzniknúť po vstupe SR do EÚ),
* pripravuje sa na to, že bude potrebné zvýšiť intenzitu dohľadu nad trhom, aby sa v čo najväčšej miere eliminovala možnosť príchodu – ako uvádzate – "špekulatívnych spoločností" na slovenský finančný trh.
3. Kedy budú zvýhodnené aj iné produkty na dôchodok (kapitál. životné poistky) a nie len DDP? A čo odpočet dane?
Toto nie je otázka pre predstaviteľa orgánu dohľadu nad finančným trhom, ale na tvorcov finančnej politiky štátu. Z doterajších koncepčných materiálov, ktoré sú mi známe, vyplýva, že štát sa rozhodol podporovať výlučne doplnkové dôchodkové poistenie. Vieme však, že systém DDP sa má zmeniť a súčasťou týchto zmien má byť aj doterajšia forma štátnej podpory tohto – u nás zvaného 3. piliera dôchodkového zabezpečenia občanov.
4. Je prístupný pre verejnosť zoznam lekárskych diagnóz, t. j. diagnóza a jej verbálna podoba?
Podľa telefonickej informácie, ktorú som dostal 18. 2. 2004 na odbore stratégie zdravotnej starostlivosti Ministerstva zdravotníctva SR, zoznam diagnóz nie je uverejnený na webovej stránke ministerstva. Vyšiel však knižne ako publikácia Svetovej zdravotníckej organizácie pod titulom "Medzinárodná klasifikácia chorôb. 10. revízia. (MKCH10)" v nakladateľstve Obzor, Bratislava, v r. 1993 a má 171 strán. (Môžem sa len domnievať, že dôvodom neuverejnenia tohto dokumentu na Internete môže byť buď rozsah materiálu, alebo aj autorské práva.)
Za rozhovor za Poistovne.sk ďakuje Mgr. Dana Brunclíková
