Rok 2004 štartovací
Koncepcia reformy dôchodkového zabezpečenia
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR predložilo vláde na schválenie (po uzávierke tohto čísla) návrh koncepcie reformy dôchodkového zabezpečenia v SR. O tom, či vláda daný návrh príjme, sa rozhodne až po uzávierke nášho čísla. Preto vám prinášame informácie z navrhovanej koncepcie reformy dôchodkového zabezpečenia. Na čo sa zameriava tento návrh, aké priority si vytýčil, aký efekt sleduje.
Stručná analýza prezrádza, že predkladaný materiál sa zaoberá len princípmi reformy a nemá ambíciu špecifikovať všetky potrebné opatrenia reformy alebo byť vyčerpávajúcim podkladom pre jej samotné uskutočňovanie. To bude cieľom práce odborných skupín v priebehu prvého polroka roku 2003. Návrh sa podrobnejšie zaoberá princípmi nového dôchodkového systému, medzi ktorými najvýznamnejšiu úlohu zohráva trvalá udržateľnosť dôchodkového systému, primeranosť výšky poskytovaných dôchodkov a bezpečnosť ich poskytovania. Koncepčný materiál konkretizuje kľúčové opatrenia pri prechode na nový systém a zmenou spôsobu poskytovania dôchodkov v povinnom dôchodkovom systéme.
Po vymedzení osobného a vecného rozsahu systému starobného dôchodkového sporenia, platenia príspevkov na osobné dôchodkové účty a poistného na invalidné a pozostalostné dôchodky materiál predkladá návrh inštitucionálneho usporiadania nového systému starobného dôchodkového sporenia.
Scenáre vývoja na Slovensku
Realizácia reformy dôchodkového systému má dlhodobý charakter a jej finančné aspekty je potrebné modelovať za určitých predpokladov v závislosti od očakávaného demografického vývoja obyvateľstva, od predpokladaného vývoja makroekonomických ukazovateľov a od spôsobu právnej výstavby samotného dôchodkového systému. Pre modelovanie finančných a ekonomických vplyvov boli vybrané základné vstupné scenáre: demografický scenár, makroekonomické scenáre a sociálno-právne scenáre. V demografickom scenári je približný vývoj obyvateľstva SR v období rokov 2002 – 2050. Makroekonomický scenár je vypracovaný na obdobie rokov 2010 – 2085. Pri modelovaní sa uvažuje s nasledovnými sociálno-právnymi scenármi: zachovanie priebežného spôsobu financovania dôchodkového systému, zavedenie systému starobného dôchodkového sporenia s postupným opúšťaním priebežného systému a s dovyplácaním vzniknutých nárokov v priebežnom systéme a nakoniec zavedenie zmiešaného spôsobu financovania dôchodkového systému.
Modelové prepočty sú vypracované na základe príspevkovej sadzby na starobné dôchodkové sporenie vo výške 10 % a za predpokladu zvýšenia dôchodkového veku v strednodobom horizonte na 62 rokov, v dlhodobom horizonte (do roku 2085) na 65 rokov pre mužov aj pre ženy.
Výdavky rozpočtu sa nezmenia
Zavedenie systému starobného dôchodkového sporenia nebude mať v najbližších rokoch vplyv na výdavky štátneho rozpočtu, pretože deficity Sociálnej poisťovne, ktoré vzniknú odčlenením časti poistného plateného do Sociálnej poisťovne a jeho presmerovaním na osobné dôchodkové účty v systéme starobného dôchodkového sporenia, budú financované z prostriedkov získaných z privatizácie SPP, a.s., ktoré sú uložené v Národnej banke Slovenska.
V dôsledku uplatnenia kapitalizačného piliera je potrebné uvažovať s dodatočnými finančnými prostriedkami, získanými z privatizácie, prípadne emisiou štátnych dlhopisov na prefinancovanie dôchodkového dlhu po období, keď sa použijú doposiaľ vyčlenené finančné prostriedky na reformu dôchodkového systému z privatizácie SPP. Približne okolo roku 2032 resp. 2045 možno očakávať, že nároky z priebežného systému budú prakticky vyplatené a dôchodkový systém bude fungovať len na základe starobného dôchodkového sporenia.
Reforma a zamestnanosť
Predlžovanie dôchodkového veku na jednotný dôchodkový vek bude mať vplyv na zvýšenie počtu osôb v ekonomicky aktívnom období. V dlhodobom horizonte stabilizácia finančnej rovnováhy dôchodkového systému, silnejšia väzba medzi platením príspevkov a poberaním dôchodkov, zníženie príspevkového zaťaženia a ďalšie aspekty môžu znamenať zvýšenie zamestnanosti prostredníctvom vyššieho ekonomického rastu.
Správcovia dôchodkových fondov
Správa dôchodkových aktív v dôchodkových fondoch bude vykonávaná novými, navzájom si konkurujúcimi správcovskými spoločnosťami, ktorými budú dôchodkové správcovské spoločnosti .
Založenie dôchodkového správcu bude podmienené získaním povolenia na činnosť. O licencii rozhodne nezávislý orgán dohľadu. Počet povolení nebude vopred stanovený. Ich udelenie bude vyžadovať splnenie prísnych kritérií kladených na úroveň vlastného kapitálu, dokladovanie transparentnosti vlastníckych vzťahov; bezúhonnosť fyzických osôb v štatutárnych orgánoch; profesionálne a vecné zázemie novozaloženej spoločnosti, skúsenosti a výsledky podnikania na finančnom trhu. Podobností s požiadavkami súčasného zákona o kolektívnom investovaní je viac. Správca bude musieť preukázať odborné personálne predpoklady. Jediným predmetom podnikania bude správa majetku v dôchodkových fondoch. Správca dôchodkového fondu bude musieť za seba a za každý spravovaný dôchodkový fond viesť oddelené samostatné účtovníctvo a zostavovať osobitnú účtovnú závierku.
Dôchodkové fondy
Každý dôchodkový správca bude môcť zakladať najviac tri dôchodkové fondy. Všetky fondy budú mať z dôvodu zabezpečenia rozloženia rizika predpísané limity na umiestňovanie aktív z hľadiska typu cenného papiera, emitenta, z teritoriálneho hľadiska, z hľadiska likvidity cenného papiera, atď.. Každý dôchodkový fond musí byť jednoznačne a transparentne identifikovateľný z hľadiska štruktúry aktív, do ktorých investuje. Koncepcia predpokladá zákonom definovať štruktúru pre tri druhy DF z hľadiska investičného rizika určené pre rôzne vekové skupiny občanov. Charakter systému nedovolí vytváranie vysoko rizikových portfólií.
Garancie
Garantom za fungovanie systému dôchodkového zabezpečenia bude naďalej štát. V prípade eventuálneho krachu alebo zániku dôchodkovej správcovskej spoločnosti budú dôchodkové úspory, resp. osobné dôchodkové účty predmetom nútenej správy iným dôchodkovým správcom, ktorý preberie aj správu dôchodkových fondov.
Autor: Pavel Škriniar
Stručná analýza prezrádza, že predkladaný materiál sa zaoberá len princípmi reformy a nemá ambíciu špecifikovať všetky potrebné opatrenia reformy alebo byť vyčerpávajúcim podkladom pre jej samotné uskutočňovanie. To bude cieľom práce odborných skupín v priebehu prvého polroka roku 2003. Návrh sa podrobnejšie zaoberá princípmi nového dôchodkového systému, medzi ktorými najvýznamnejšiu úlohu zohráva trvalá udržateľnosť dôchodkového systému, primeranosť výšky poskytovaných dôchodkov a bezpečnosť ich poskytovania. Koncepčný materiál konkretizuje kľúčové opatrenia pri prechode na nový systém a zmenou spôsobu poskytovania dôchodkov v povinnom dôchodkovom systéme.
Po vymedzení osobného a vecného rozsahu systému starobného dôchodkového sporenia, platenia príspevkov na osobné dôchodkové účty a poistného na invalidné a pozostalostné dôchodky materiál predkladá návrh inštitucionálneho usporiadania nového systému starobného dôchodkového sporenia.
Scenáre vývoja na Slovensku
Realizácia reformy dôchodkového systému má dlhodobý charakter a jej finančné aspekty je potrebné modelovať za určitých predpokladov v závislosti od očakávaného demografického vývoja obyvateľstva, od predpokladaného vývoja makroekonomických ukazovateľov a od spôsobu právnej výstavby samotného dôchodkového systému. Pre modelovanie finančných a ekonomických vplyvov boli vybrané základné vstupné scenáre: demografický scenár, makroekonomické scenáre a sociálno-právne scenáre. V demografickom scenári je približný vývoj obyvateľstva SR v období rokov 2002 – 2050. Makroekonomický scenár je vypracovaný na obdobie rokov 2010 – 2085. Pri modelovaní sa uvažuje s nasledovnými sociálno-právnymi scenármi: zachovanie priebežného spôsobu financovania dôchodkového systému, zavedenie systému starobného dôchodkového sporenia s postupným opúšťaním priebežného systému a s dovyplácaním vzniknutých nárokov v priebežnom systéme a nakoniec zavedenie zmiešaného spôsobu financovania dôchodkového systému.
Modelové prepočty sú vypracované na základe príspevkovej sadzby na starobné dôchodkové sporenie vo výške 10 % a za predpokladu zvýšenia dôchodkového veku v strednodobom horizonte na 62 rokov, v dlhodobom horizonte (do roku 2085) na 65 rokov pre mužov aj pre ženy.
Výdavky rozpočtu sa nezmenia
Zavedenie systému starobného dôchodkového sporenia nebude mať v najbližších rokoch vplyv na výdavky štátneho rozpočtu, pretože deficity Sociálnej poisťovne, ktoré vzniknú odčlenením časti poistného plateného do Sociálnej poisťovne a jeho presmerovaním na osobné dôchodkové účty v systéme starobného dôchodkového sporenia, budú financované z prostriedkov získaných z privatizácie SPP, a.s., ktoré sú uložené v Národnej banke Slovenska.
V dôsledku uplatnenia kapitalizačného piliera je potrebné uvažovať s dodatočnými finančnými prostriedkami, získanými z privatizácie, prípadne emisiou štátnych dlhopisov na prefinancovanie dôchodkového dlhu po období, keď sa použijú doposiaľ vyčlenené finančné prostriedky na reformu dôchodkového systému z privatizácie SPP. Približne okolo roku 2032 resp. 2045 možno očakávať, že nároky z priebežného systému budú prakticky vyplatené a dôchodkový systém bude fungovať len na základe starobného dôchodkového sporenia.
Reforma a zamestnanosť
Predlžovanie dôchodkového veku na jednotný dôchodkový vek bude mať vplyv na zvýšenie počtu osôb v ekonomicky aktívnom období. V dlhodobom horizonte stabilizácia finančnej rovnováhy dôchodkového systému, silnejšia väzba medzi platením príspevkov a poberaním dôchodkov, zníženie príspevkového zaťaženia a ďalšie aspekty môžu znamenať zvýšenie zamestnanosti prostredníctvom vyššieho ekonomického rastu.
Správcovia dôchodkových fondov
Správa dôchodkových aktív v dôchodkových fondoch bude vykonávaná novými, navzájom si konkurujúcimi správcovskými spoločnosťami, ktorými budú dôchodkové správcovské spoločnosti .
Založenie dôchodkového správcu bude podmienené získaním povolenia na činnosť. O licencii rozhodne nezávislý orgán dohľadu. Počet povolení nebude vopred stanovený. Ich udelenie bude vyžadovať splnenie prísnych kritérií kladených na úroveň vlastného kapitálu, dokladovanie transparentnosti vlastníckych vzťahov; bezúhonnosť fyzických osôb v štatutárnych orgánoch; profesionálne a vecné zázemie novozaloženej spoločnosti, skúsenosti a výsledky podnikania na finančnom trhu. Podobností s požiadavkami súčasného zákona o kolektívnom investovaní je viac. Správca bude musieť preukázať odborné personálne predpoklady. Jediným predmetom podnikania bude správa majetku v dôchodkových fondoch. Správca dôchodkového fondu bude musieť za seba a za každý spravovaný dôchodkový fond viesť oddelené samostatné účtovníctvo a zostavovať osobitnú účtovnú závierku.
Dôchodkové fondy
Každý dôchodkový správca bude môcť zakladať najviac tri dôchodkové fondy. Všetky fondy budú mať z dôvodu zabezpečenia rozloženia rizika predpísané limity na umiestňovanie aktív z hľadiska typu cenného papiera, emitenta, z teritoriálneho hľadiska, z hľadiska likvidity cenného papiera, atď.. Každý dôchodkový fond musí byť jednoznačne a transparentne identifikovateľný z hľadiska štruktúry aktív, do ktorých investuje. Koncepcia predpokladá zákonom definovať štruktúru pre tri druhy DF z hľadiska investičného rizika určené pre rôzne vekové skupiny občanov. Charakter systému nedovolí vytváranie vysoko rizikových portfólií.
Garancie
Garantom za fungovanie systému dôchodkového zabezpečenia bude naďalej štát. V prípade eventuálneho krachu alebo zániku dôchodkovej správcovskej spoločnosti budú dôchodkové úspory, resp. osobné dôchodkové účty predmetom nútenej správy iným dôchodkovým správcom, ktorý preberie aj správu dôchodkových fondov.
Autor: Pavel Škriniar
