Rezort práce by mal dopracovať kapitalizačný pilier o reguláciu správcov
Poistné odvody občanov, ktoré si budú v rámci kapitalizačného piliera dôchodkového poistenia sporiť už na vlastný dôchodok by mali spravovať súkromné správcovské spoločnosti
Poistné odvody občanov, ktoré si budú v rámci kapitalizačného piliera dôchodkového poistenia sporiť už na vlastný dôchodok by mali spravovať súkromné správcovské spoločnosti. Zhodli sa na tom členovia Hospodárskej rady vlády (HRV) SR na dnešnom rokovaní, ktoré bolo venované návrhu legislatívneho zámeru na vypracovanie zákona o druhom pilieri dôchodkového poistenia. Vylúčili tak centralizovaný model, v ktorom by prijaté poistné zhodnocovala na trhu jedine Sociálna poisťovňa a vylúčila by sa tak akákoľvek konkurencia.
Po rokovaní rady o tom informoval podpredseda vlády SR pre ekonomiku Ivan Mikloš, podľa ktorého tak v súčasnosti pripadajú do úvahy dva varianty inštitucionálneho zabezpečenia. Zásadný rozdiel medzi nimi je len v tom, kto bude vyberať správcu finančných prostriedkov.
Prvý model, ktorý presadzuje rezort práce, predpokladá, že by to za občana robil investičný výbor zložený z odborníkov vo finančnej oblasti. Druhá možnosť, ktorú navrhuje Ministerstvo hospodárstva SR, uvažuje s tým, že by o správcovi svojich peňazí rozhodoval priamo samotný poistenec, pričom dôchodkové fondy by robili výpočet aj výplatu dôchodkov. Ako však skonštatovala HRV, takýto decentralizovaný model v sebe nesie riziko znehodnotenia prípadne sprenevery zverených finančných zdrojov. Rezort práce preto poverila, aby v spolupráci s Ministerstvom financií SR čo najskôr dopracoval materiál o regulačný rámec, ktorý by takejto situácii zabránil, pretože v predloženom materiáli nebol dostatočne jasne definovaný. I. Mikloš predpokladá, že HRV by sa následne mohla k obom návrhom vrátiť ešte v priebehu leta. Zdôraznil, že regulácia činnosti správcov by mala byť ešte prísnejšia ako v súčasnosti u licencovaných subjektov, teda bánk, investičných spoločností a fondov. V krajinách, kde už kapitalizačný pilier funguje, sú peniaze poistencov podľa jeho slov zabezpečené jednak oddelením správcovskej firmy od samotného penzijného fondu tvoreného z osobných účtov poistencov, diverzifikáciou portfólia ako aj tvorbou rezervného fondu, ktorého správca kryje prípadné krátkodobé výkyvy. V prípade modelu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR podľa neho hrozí riziko subjektivizmu a korupcie zo strany investičného výboru. "Predkladatelia nevedeli vysvetliť, ako by výbor niesol riziko za prípadné zlé investovanie, alebo aké by boli záruky, že súkromné spoločnosti ho nebudú ovplyvňovať, aby dal viac peňazí im," upozornil.
Definitívne podľa neho nie je ešte uzavretá ani diskusia o tom, aká časť poistných odvodov by mala smerovať do nového kapitalizačného piliera. Sám sa domnieva, že z druhého piliera by mala v budúcnosti pochádzať väčšia časť dôchodku občana, čo by si však vyžadovalo vyčleniť v budúcnosti ďalšie prostriedky z privatizácie. I. Mikloš sa dokonca domnieva, že mladí ľudia, ktorí budú ešte len vstupovať do pracovného pomeru, by mali vstupovať už len do kapitalizačného systému a nie do priebežného, ktorý bude mať stále problémy s financovaním.
Publikovanie alebo dalšie šírenie obsahu správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho súhlasu TASR výslovne zakázané.
Copyright©2002TASR.
Po rokovaní rady o tom informoval podpredseda vlády SR pre ekonomiku Ivan Mikloš, podľa ktorého tak v súčasnosti pripadajú do úvahy dva varianty inštitucionálneho zabezpečenia. Zásadný rozdiel medzi nimi je len v tom, kto bude vyberať správcu finančných prostriedkov.
Prvý model, ktorý presadzuje rezort práce, predpokladá, že by to za občana robil investičný výbor zložený z odborníkov vo finančnej oblasti. Druhá možnosť, ktorú navrhuje Ministerstvo hospodárstva SR, uvažuje s tým, že by o správcovi svojich peňazí rozhodoval priamo samotný poistenec, pričom dôchodkové fondy by robili výpočet aj výplatu dôchodkov. Ako však skonštatovala HRV, takýto decentralizovaný model v sebe nesie riziko znehodnotenia prípadne sprenevery zverených finančných zdrojov. Rezort práce preto poverila, aby v spolupráci s Ministerstvom financií SR čo najskôr dopracoval materiál o regulačný rámec, ktorý by takejto situácii zabránil, pretože v predloženom materiáli nebol dostatočne jasne definovaný. I. Mikloš predpokladá, že HRV by sa následne mohla k obom návrhom vrátiť ešte v priebehu leta. Zdôraznil, že regulácia činnosti správcov by mala byť ešte prísnejšia ako v súčasnosti u licencovaných subjektov, teda bánk, investičných spoločností a fondov. V krajinách, kde už kapitalizačný pilier funguje, sú peniaze poistencov podľa jeho slov zabezpečené jednak oddelením správcovskej firmy od samotného penzijného fondu tvoreného z osobných účtov poistencov, diverzifikáciou portfólia ako aj tvorbou rezervného fondu, ktorého správca kryje prípadné krátkodobé výkyvy. V prípade modelu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR podľa neho hrozí riziko subjektivizmu a korupcie zo strany investičného výboru. "Predkladatelia nevedeli vysvetliť, ako by výbor niesol riziko za prípadné zlé investovanie, alebo aké by boli záruky, že súkromné spoločnosti ho nebudú ovplyvňovať, aby dal viac peňazí im," upozornil.
Definitívne podľa neho nie je ešte uzavretá ani diskusia o tom, aká časť poistných odvodov by mala smerovať do nového kapitalizačného piliera. Sám sa domnieva, že z druhého piliera by mala v budúcnosti pochádzať väčšia časť dôchodku občana, čo by si však vyžadovalo vyčleniť v budúcnosti ďalšie prostriedky z privatizácie. I. Mikloš sa dokonca domnieva, že mladí ľudia, ktorí budú ešte len vstupovať do pracovného pomeru, by mali vstupovať už len do kapitalizačného systému a nie do priebežného, ktorý bude mať stále problémy s financovaním.
Publikovanie alebo dalšie šírenie obsahu správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho súhlasu TASR výslovne zakázané.
Copyright©2002TASR.
