Pri reforme treba mať viac zdrojov financovania
Pre Slovensko sú dôležité medzinárodné skúsenosti, týkajúce sa dôchodkovej reformy
Pre Slovensko sú dôležité medzinárodné skúsenosti, týkajúce sa dôchodkovej reformy. Na konferencii Nadácie F. A. Hayeka o nich hovoril Hermann von Gersdorff, expert Svetovej banky na dôchodkovú reformu.
Skúsenosti z definovania cieľov takejto reformy sú v rôznych krajinách veľmi podobné. Každá krajina chce mať udržateľnú dôchodkovú reformu, ktorá by poskytovala primerané minimálne dôchodky.
Dôchodková reforma by mala byť transparentná a malo by pri nej byť jasné, čo sa do systému vkladá a čo z neho vyberá. Taktiež je potrebné minimalizovať riziká a diverzifikovať zdroje financovania systému. Znamená to, že cieľ je definovaný na logických základoch. Je každému jasné, že nie všetky krajiny majú rovnaké dôchodkové systémy. Dôvod odlišných systémov je jednoduchý. Hoci všetky krajiny očakávajú od reformy to isté, problémy, s ktorými sa musia popasovať, sú v jednotlivých krajinách rozdielne. Ako iste všetci vieme, makroekonomická situácia je v rôznych krajinách odlišná. Niektoré krajiny majú oveľa rýchlejší ekonomický rast než iné. Fiskálna situácia krajín sa postupom času výrazne mení. Niektoré krajiny sú neustále v zlej fiskálnej situácii, iné majú makroekonomickú situáciu stabilnejšiu.
Miera nezamestnanosti je rovnako dôležitým faktorom, ktorý určuje, čo treba robiť, keď sa mení dôchodkový systém. Veľmi otázny je problém, či zahrnúť do dôchodkového systému aj tých, ktorí nie sú súčasťou normálneho ekonomického systému, vzhľadom na to, že neplatia žiadne príspevky a teda ani žiadne dane.
Ďalším negatívnym faktorom pre dôchodkovú reformu, a to sa týka obzvlášť tranzitívnych ekonomík, je kapacita finančného trhu z hľadiska jeho schopnosti absorbovať finančné prostriedky, ktoré budú naakumulované v rámci nasporených dôchodkov. Podľa Hermanna von Gersdorffa tu existuje viacero kľúčových činiteľov. Jedným z nich je napríklad zdravie bankového sektora. Banky zohrávajú kľúčovú úlohu v zreformovanom dôchodkovom systéme. Zúčastňujú sa na platobných transakciách prostredníctvom vedenia účtov a majú v rukách sprostredkovateľské nástroje. Dôležitá je aj situácia na kapitálovom trhu, avšak tento problém možno riešiť napríklad medzinárodnou diverzifikáciou zhodnocovania dôchodkových úspor. Ďalším nedostatkom je úroveň monetarizácie krajiny (peniaze mnohých malých krajín, ako je napríklad Slovensko, nie sú vo svete bežne používaným platidlom). Dôležitým, avšak nie posledným, je fakt, že existuje mnoho rôznych typov legislatívnych prostredí, ako aj mnoho možností uskutočňovania dohľadov. Dôležitá je tiež administratívna kapacita ako aj kontrola vyberania penzijných príspevkov. Ak sa chceme poučiť z dôchodkových reforiem iných krajín, musíme zdôrazniť, že dôchodková reforma nie je jednorázová záležitosť ako menová reforma (napríklad nedávne zavedenie eura). Dôchodková reforma je proces dlhodobý.
Prečo je tomu tak? Treba brať do úvahy to, že hlavným cieľom je zlepšenie nahrádzania príjmov a eliminácia chudoby ľudí v dôchodkovom veku. Aby sa dosiahol tento hlavný cieľ, musí sa splniť množstvo sekundárnych cieľov. Ak sa podporné ciele nesplnia, dosiahnutie hlavného budú sprevádzať nové a nové ťažkosti.
Vyberáme z prejavu Hermanna von Gersdorffa:
Fiskálna udržateľnosť
"Jeden zo sekundárnych cieľov, ktorý spomenul minister financií SR, je zabezpečenie fiskálnej udržateľnosti. Musíte mať rozpočtovú stabilitu, inak nebudete schopní dosiahnuť hlavný cieľ. V rámci tohto sekundárneho cieľa musíte vyriešiť niekoľko ďalších čiastkových problémov. Jedným z nich je krátkodobá fiskálna rovnováha. Nemôžete si dovoliť stratiť príliš veľa peňazí dokonca ani z krátkodobého hľadiska, aj keď krátkodobé hľadisko nie je jediným dôležitým faktorom. V mnohých prípadoch boli dôležité očakávania budúceho vývoja - to je čiastkový problém číslo dva. Musíte sa pozerať do budúcnosti a snažiť sa zistiť, či váš systém bude v rovnováhe aj z dlhodobého hľadiska. Tretím čiastkovým problémom je fakt, že ak chcete dosiahnuť fiskálnu stabilitu, pre členov dôchodkového systému tu musia existovať určité motivačné faktory, ktoré ich budú motivovať k tomu, aby platili svoje príspevky. Samozrejme, ľudí môžete nútiť, aby platili, ale nemôžete prinútiť každého a natrvalo. Ak ľudia odmietnu platiť do vášho systému príspevky, môže sa vám stať, že systém bude naštrbený. To znamená, že ľudia by mali sami vidieť výhody dôchodkového systému."
Redukcia ekonomických rozdielov
"Druhým sekundárnym cieľom je redukcia ekonomických rozdielov rôznych existujúcich systémov a snaha vytvoriť pozitívne ekonomické externality. Prvé sú trhy práce. Musíte sa snažiť vytvoriť situáciu, keď trhy práce budú fungovať tak, že sa zníži nezamestnanosť a zvýši sa počet účastníkov v systéme a zvýši sa tým zároveň pravdepodobnosť, že dosiahnete základný cieľ. Slovensko sa už začalo zaoberať touto záležitosťou. Musíte však zlepšovať situáciu na trhu práce, aj kvôli dôchodkovej reforme. Vysoké sadzby odvodov totiž vytvárajú problémy na trhu práce. Druhou časťou druhého cieľa by malo byť úsilie vytvoriť vplyv na ukladanie väčšieho množstva prostriedkov vo forme kapitálových úspor. Ak krajina začne mať viac úspor, je produktívnejšia a jej ekonomický rast je rýchlejší. Ako spomenul štátny tajomník M. Horváth, v konečnom dôsledku sú všetky dôchodky vyplácané z HDP. Treťou časťou druhého cieľa je efekt finančných trhov, pretože sa musíte snažiť kapitalizovať dôchodkové úspory na finančných trhoch a usilovať sa ich čo najviac zhodnocovať."
Vyváženosť reformy
"Tretí sekundárny cieľ je jednoznačne jedným z najprotirečivejších. Týka sa obáv z nespravodlivej distribúcie. Dôchodkové reformy, s ktorými sa zaoberáme vo Svetovej banke, majú množstvo problémov s vyváženosťou (equity problems). V rámci jednej generácie alebo medzi generáciami sa musíte vyhnúť situácii, aby bohatí ľudia profitovali z dôchodkového systému viac ako chudobní. Každý sa musí podriadiť tomu istému systému pravidiel. Keď úradníci dosiahnu vyšší dôchodok ako farmári, považujem to za problém. Keď poslanci dosiahnu vysokú úroveň dôchodkov a robotníci nie, aj to je problém. Tieto problémy musíte vyriešiť, ak chcete, aby sa splnil váš základný cieľ. Ďalej je tu technický termín, ktorý sa nazýva backloading. Znamená to, že výška vášho dôchodku nesmie byť vypočítavaná na základe toho, aký plat ste mali posledné mesiace alebo roky. Aby váš dôchodok bol skutočne primeraný, musí vyjadrovať celú výšku vašich celoživotných príspevkov. Ďalším problémom, ktorý je kontroverzný a ktorý tu zatiaľ ešte nebol spomínaný, je otázka vyváženosti postavenia mužov a žien (gender bias). Mnoho dôchodkových systémov má také pravidlá, ktoré zvýhodňujú ženy, avšak tie isté systémy majú zároveň ďalšie pravidlá, ktoré ženy znevýhodňujú. To znamená, že najlepšie by bolo vytvoriť taký systém, ktorý by sa vyhol týmto problémom. Najlepším riešením je systém rodovo neutrálny alebo s veľmi presne zadefinovanými špeciálnymi výhodami. Taktiež sa do popredia dostáva problém vyváženosti medzi generáciami. Mnoho systémov v strednej Európe má určité prvky, ktorými sa snaží kompenzovať ťažké podmienky, v akých museli žiť dnešní dôchodcovia mnoho rokov po druhej svetovej vojne. Tento postup ale ničí budúcnosť pre mladšie generácie. Mladšie generácie sú zaťažené množstvom dlhov, čím vzniká riziko, že nebudú mať šancu poberať primeraný dôchodok."
Nezávislosť systému
"Keď chcete mať dobrý dôchodkový systém, musíte dosiahnuť štvrtý sekundárny cieľ, ktorý predstavuje poistenie systému pred politickými rizikami. Ako zabránite tomu, že nejaká vláda bude sľubovať výhody (dôchodky), ktoré sa dajú len veľmi ťažko splniť? Keď sa vláda vymení, bude to už problémom tej nasledujúcej. Takže vy sa musíte snažiť zabezpečiť určitú nezávislosť dôchodkového systému od politického systému. Toto vám tiež pomôže vyhnúť sa množstvu reakcií, ktoré vzniknú ako odpoveď na dlhodobé a krátkodobé rozpočtové podmienky. V mnohých prípadoch, keď vláda disponuje malou sumou voľných peňazí, často okamžite nasľubuje zlepšenie z dlhodobého hľadis-ka. Avšak ide o sľuby, ktoré nikto nemôže splniť a množstvo krajín má takú skúsenosť, že akonáhle majú nejakú finančnú rezervu, tieto prostriedky sú použité na mnoho iných cieľov, ktoré nemajú nič spoločné s dôchodkami. Dôchodkové systémy musia vedieť reagovať na zmeny. Svetová ekonomika sa stáva veľmi dynamickou. Znamená to, že dôchodkový systém musí byť schopný reagovať na zmeny v ekonomike a tiež schopný reagovať na demografické zmeny, ktoré sme už spomenuli. Ak zajtra vynájdu liek proti rakovine, všetky dôchodkové systémy sa budú musieť zmeniť. Je lepšie, ak sa zmeny budú môcť diať automaticky (priebežne), než aby boli vynucované politickými rozhodnutiami vždy, keď sa udeje niečo závažné. Toto vedie v konečnom dôsledku k vytvoreniu reformnej stratégie, veľmi prispôsobivej reformnej stratégii, v rámci ktorej vláda pokračuje vo svojich úlohách, avšak viac sa zameriava na podporu spotreby a na dôchodky. V mnohých krajinách, ktoré postupujú týmto spôsobom, zaviedli toto úzke prepojenie medzi príspevkami a výškou dôchodkov. Zároveň oddelili problém, týkajúci sa riešenia chudoby dôchodcov, od problému zachovania nahrádzania príjmov na primeranej úrovni. Toto sú dva rozličné problémy, a preto bol redukovaný redistribučný element v dôchodkovej reforme. Potom sa musíte snažiť zlepšiť dlhodobú fiskálnu udržateľnosť. Je tu aj všeobecný trend predlžovania veku nástupu do dôchodku a vytvárania dobrých pravidiel indexovania. Dobrovoľné dôchodkové schémy fungujú v mnohých krajinách, lebo ľudia začínajú chápať, že oni sami musia hrať aktívnu úlohu. Viacpilierový systém bol zavedený v mnohých krajinách, podobne ako sa usiluje Slovensko. Na základe týchto skutočností by si niekto mohol myslieť, že je jasné, ako by mala vyzerať dôchodková reforma na Slovensku. Nemožno ale zabúdať na to, že negatívne faktory (obmedzenia) sú tu odlišné. Je zrejmé, že všetky stredoeurópske krajiny uskutočňujú dôchodkovú reformu. Avšak nie všetky reformy sú rovnaké."
Pripravil: Vladimír Bačišin. INVESTOR
Skúsenosti z definovania cieľov takejto reformy sú v rôznych krajinách veľmi podobné. Každá krajina chce mať udržateľnú dôchodkovú reformu, ktorá by poskytovala primerané minimálne dôchodky.
Dôchodková reforma by mala byť transparentná a malo by pri nej byť jasné, čo sa do systému vkladá a čo z neho vyberá. Taktiež je potrebné minimalizovať riziká a diverzifikovať zdroje financovania systému. Znamená to, že cieľ je definovaný na logických základoch. Je každému jasné, že nie všetky krajiny majú rovnaké dôchodkové systémy. Dôvod odlišných systémov je jednoduchý. Hoci všetky krajiny očakávajú od reformy to isté, problémy, s ktorými sa musia popasovať, sú v jednotlivých krajinách rozdielne. Ako iste všetci vieme, makroekonomická situácia je v rôznych krajinách odlišná. Niektoré krajiny majú oveľa rýchlejší ekonomický rast než iné. Fiskálna situácia krajín sa postupom času výrazne mení. Niektoré krajiny sú neustále v zlej fiskálnej situácii, iné majú makroekonomickú situáciu stabilnejšiu.
Miera nezamestnanosti je rovnako dôležitým faktorom, ktorý určuje, čo treba robiť, keď sa mení dôchodkový systém. Veľmi otázny je problém, či zahrnúť do dôchodkového systému aj tých, ktorí nie sú súčasťou normálneho ekonomického systému, vzhľadom na to, že neplatia žiadne príspevky a teda ani žiadne dane.
Ďalším negatívnym faktorom pre dôchodkovú reformu, a to sa týka obzvlášť tranzitívnych ekonomík, je kapacita finančného trhu z hľadiska jeho schopnosti absorbovať finančné prostriedky, ktoré budú naakumulované v rámci nasporených dôchodkov. Podľa Hermanna von Gersdorffa tu existuje viacero kľúčových činiteľov. Jedným z nich je napríklad zdravie bankového sektora. Banky zohrávajú kľúčovú úlohu v zreformovanom dôchodkovom systéme. Zúčastňujú sa na platobných transakciách prostredníctvom vedenia účtov a majú v rukách sprostredkovateľské nástroje. Dôležitá je aj situácia na kapitálovom trhu, avšak tento problém možno riešiť napríklad medzinárodnou diverzifikáciou zhodnocovania dôchodkových úspor. Ďalším nedostatkom je úroveň monetarizácie krajiny (peniaze mnohých malých krajín, ako je napríklad Slovensko, nie sú vo svete bežne používaným platidlom). Dôležitým, avšak nie posledným, je fakt, že existuje mnoho rôznych typov legislatívnych prostredí, ako aj mnoho možností uskutočňovania dohľadov. Dôležitá je tiež administratívna kapacita ako aj kontrola vyberania penzijných príspevkov. Ak sa chceme poučiť z dôchodkových reforiem iných krajín, musíme zdôrazniť, že dôchodková reforma nie je jednorázová záležitosť ako menová reforma (napríklad nedávne zavedenie eura). Dôchodková reforma je proces dlhodobý.
Prečo je tomu tak? Treba brať do úvahy to, že hlavným cieľom je zlepšenie nahrádzania príjmov a eliminácia chudoby ľudí v dôchodkovom veku. Aby sa dosiahol tento hlavný cieľ, musí sa splniť množstvo sekundárnych cieľov. Ak sa podporné ciele nesplnia, dosiahnutie hlavného budú sprevádzať nové a nové ťažkosti.
Vyberáme z prejavu Hermanna von Gersdorffa:
Fiskálna udržateľnosť
"Jeden zo sekundárnych cieľov, ktorý spomenul minister financií SR, je zabezpečenie fiskálnej udržateľnosti. Musíte mať rozpočtovú stabilitu, inak nebudete schopní dosiahnuť hlavný cieľ. V rámci tohto sekundárneho cieľa musíte vyriešiť niekoľko ďalších čiastkových problémov. Jedným z nich je krátkodobá fiskálna rovnováha. Nemôžete si dovoliť stratiť príliš veľa peňazí dokonca ani z krátkodobého hľadiska, aj keď krátkodobé hľadisko nie je jediným dôležitým faktorom. V mnohých prípadoch boli dôležité očakávania budúceho vývoja - to je čiastkový problém číslo dva. Musíte sa pozerať do budúcnosti a snažiť sa zistiť, či váš systém bude v rovnováhe aj z dlhodobého hľadiska. Tretím čiastkovým problémom je fakt, že ak chcete dosiahnuť fiskálnu stabilitu, pre členov dôchodkového systému tu musia existovať určité motivačné faktory, ktoré ich budú motivovať k tomu, aby platili svoje príspevky. Samozrejme, ľudí môžete nútiť, aby platili, ale nemôžete prinútiť každého a natrvalo. Ak ľudia odmietnu platiť do vášho systému príspevky, môže sa vám stať, že systém bude naštrbený. To znamená, že ľudia by mali sami vidieť výhody dôchodkového systému."
Redukcia ekonomických rozdielov
"Druhým sekundárnym cieľom je redukcia ekonomických rozdielov rôznych existujúcich systémov a snaha vytvoriť pozitívne ekonomické externality. Prvé sú trhy práce. Musíte sa snažiť vytvoriť situáciu, keď trhy práce budú fungovať tak, že sa zníži nezamestnanosť a zvýši sa počet účastníkov v systéme a zvýši sa tým zároveň pravdepodobnosť, že dosiahnete základný cieľ. Slovensko sa už začalo zaoberať touto záležitosťou. Musíte však zlepšovať situáciu na trhu práce, aj kvôli dôchodkovej reforme. Vysoké sadzby odvodov totiž vytvárajú problémy na trhu práce. Druhou časťou druhého cieľa by malo byť úsilie vytvoriť vplyv na ukladanie väčšieho množstva prostriedkov vo forme kapitálových úspor. Ak krajina začne mať viac úspor, je produktívnejšia a jej ekonomický rast je rýchlejší. Ako spomenul štátny tajomník M. Horváth, v konečnom dôsledku sú všetky dôchodky vyplácané z HDP. Treťou časťou druhého cieľa je efekt finančných trhov, pretože sa musíte snažiť kapitalizovať dôchodkové úspory na finančných trhoch a usilovať sa ich čo najviac zhodnocovať."
Vyváženosť reformy
"Tretí sekundárny cieľ je jednoznačne jedným z najprotirečivejších. Týka sa obáv z nespravodlivej distribúcie. Dôchodkové reformy, s ktorými sa zaoberáme vo Svetovej banke, majú množstvo problémov s vyváženosťou (equity problems). V rámci jednej generácie alebo medzi generáciami sa musíte vyhnúť situácii, aby bohatí ľudia profitovali z dôchodkového systému viac ako chudobní. Každý sa musí podriadiť tomu istému systému pravidiel. Keď úradníci dosiahnu vyšší dôchodok ako farmári, považujem to za problém. Keď poslanci dosiahnu vysokú úroveň dôchodkov a robotníci nie, aj to je problém. Tieto problémy musíte vyriešiť, ak chcete, aby sa splnil váš základný cieľ. Ďalej je tu technický termín, ktorý sa nazýva backloading. Znamená to, že výška vášho dôchodku nesmie byť vypočítavaná na základe toho, aký plat ste mali posledné mesiace alebo roky. Aby váš dôchodok bol skutočne primeraný, musí vyjadrovať celú výšku vašich celoživotných príspevkov. Ďalším problémom, ktorý je kontroverzný a ktorý tu zatiaľ ešte nebol spomínaný, je otázka vyváženosti postavenia mužov a žien (gender bias). Mnoho dôchodkových systémov má také pravidlá, ktoré zvýhodňujú ženy, avšak tie isté systémy majú zároveň ďalšie pravidlá, ktoré ženy znevýhodňujú. To znamená, že najlepšie by bolo vytvoriť taký systém, ktorý by sa vyhol týmto problémom. Najlepším riešením je systém rodovo neutrálny alebo s veľmi presne zadefinovanými špeciálnymi výhodami. Taktiež sa do popredia dostáva problém vyváženosti medzi generáciami. Mnoho systémov v strednej Európe má určité prvky, ktorými sa snaží kompenzovať ťažké podmienky, v akých museli žiť dnešní dôchodcovia mnoho rokov po druhej svetovej vojne. Tento postup ale ničí budúcnosť pre mladšie generácie. Mladšie generácie sú zaťažené množstvom dlhov, čím vzniká riziko, že nebudú mať šancu poberať primeraný dôchodok."
Nezávislosť systému
"Keď chcete mať dobrý dôchodkový systém, musíte dosiahnuť štvrtý sekundárny cieľ, ktorý predstavuje poistenie systému pred politickými rizikami. Ako zabránite tomu, že nejaká vláda bude sľubovať výhody (dôchodky), ktoré sa dajú len veľmi ťažko splniť? Keď sa vláda vymení, bude to už problémom tej nasledujúcej. Takže vy sa musíte snažiť zabezpečiť určitú nezávislosť dôchodkového systému od politického systému. Toto vám tiež pomôže vyhnúť sa množstvu reakcií, ktoré vzniknú ako odpoveď na dlhodobé a krátkodobé rozpočtové podmienky. V mnohých prípadoch, keď vláda disponuje malou sumou voľných peňazí, často okamžite nasľubuje zlepšenie z dlhodobého hľadis-ka. Avšak ide o sľuby, ktoré nikto nemôže splniť a množstvo krajín má takú skúsenosť, že akonáhle majú nejakú finančnú rezervu, tieto prostriedky sú použité na mnoho iných cieľov, ktoré nemajú nič spoločné s dôchodkami. Dôchodkové systémy musia vedieť reagovať na zmeny. Svetová ekonomika sa stáva veľmi dynamickou. Znamená to, že dôchodkový systém musí byť schopný reagovať na zmeny v ekonomike a tiež schopný reagovať na demografické zmeny, ktoré sme už spomenuli. Ak zajtra vynájdu liek proti rakovine, všetky dôchodkové systémy sa budú musieť zmeniť. Je lepšie, ak sa zmeny budú môcť diať automaticky (priebežne), než aby boli vynucované politickými rozhodnutiami vždy, keď sa udeje niečo závažné. Toto vedie v konečnom dôsledku k vytvoreniu reformnej stratégie, veľmi prispôsobivej reformnej stratégii, v rámci ktorej vláda pokračuje vo svojich úlohách, avšak viac sa zameriava na podporu spotreby a na dôchodky. V mnohých krajinách, ktoré postupujú týmto spôsobom, zaviedli toto úzke prepojenie medzi príspevkami a výškou dôchodkov. Zároveň oddelili problém, týkajúci sa riešenia chudoby dôchodcov, od problému zachovania nahrádzania príjmov na primeranej úrovni. Toto sú dva rozličné problémy, a preto bol redukovaný redistribučný element v dôchodkovej reforme. Potom sa musíte snažiť zlepšiť dlhodobú fiskálnu udržateľnosť. Je tu aj všeobecný trend predlžovania veku nástupu do dôchodku a vytvárania dobrých pravidiel indexovania. Dobrovoľné dôchodkové schémy fungujú v mnohých krajinách, lebo ľudia začínajú chápať, že oni sami musia hrať aktívnu úlohu. Viacpilierový systém bol zavedený v mnohých krajinách, podobne ako sa usiluje Slovensko. Na základe týchto skutočností by si niekto mohol myslieť, že je jasné, ako by mala vyzerať dôchodková reforma na Slovensku. Nemožno ale zabúdať na to, že negatívne faktory (obmedzenia) sú tu odlišné. Je zrejmé, že všetky stredoeurópske krajiny uskutočňujú dôchodkovú reformu. Avšak nie všetky reformy sú rovnaké."
Pripravil: Vladimír Bačišin. INVESTOR
