Predpisovanie liekov nie je hlavnou príčinou krízy

Ako to dopadlo s toľko sľubovaným zvýšením platov v rezorte zdravotníctva je všeobecne známe. Protestné akcie na východe, ťažká dezilúzia medzi tými, ktorí napriek všetkému ešte stále verili, že sa čosi pohne k lepšiemu. Po ročnom pôsobení ministra R. Kováča stavovské i odborárske organizácie konštatujú, že zdravotníctvo je stále v hlbokej kríze a neobjavila sa ani avizovaná reforma. Zámery, ktoré pred rokom pri nástupe do ministerského kresla hlasno avizoval, sa nenaplnili. V súvislosti s problémami tohto rezortu, generálny riaditeľ Zdravotnej poisťovne Apollo MUDr. V. Balogh upozornil, že výber poistného krachuje už nielen na východe Slovenska, ale signály zhoršenia prichádzajú aj z priemyselne vyspelého Trenčianskeho a Trnavského kraja. Apeloval tiež, aby sa politické rozhodnutia nerobili bez analýzy zdrojov. Zvýšenie platov bez finančného krytia akoby uvoľnilo ventil ďalším informáciám v rezorte. Najväčšie výhrady k takémuto systému majú odborníci v medicínskom teréne, ktorým ešte na tom, či a za akých podmienok sa môžu postarať o pacientov záleží. Tak napríklad MUDr. Dušan Vršanský, CSc., primár Kardiochirugického odd. NsP V Banskej Bystrici pre Hospodársky denník uviedol, že doterajšie reformy neboli reformami, len lepením najväčších dier a zametením problémov pod koberec, a to všetko pod rúškom ?ekonomizácie zdravotníctva?. V tomto štáte napríklad v podstate nejestvujú celoštátne registre ani akákoľvek iná evidencia pacientov a výkonov. Nejestvuje žiadne objektívne hodnotenie kvality poskytovaných služieb. Z rezortného ministerstva veľmi radi hovoria o tom, že je treba liečiť pacienta viac doma ako v nemocnici, podľa MUDr. D. Vršanského je to veľmi správna myšlienka, ale treba sa pozrieť na úroveň budovania agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti (ADOS), väčšina z nich iba živorí. Kto neverí, môže si skúsiť zohnať kvalifikovanú 24-hodinovú službu k imobilnému starému pacientovi, ktorý je doma - sú dve možnosti: alebo ju nezíska, alebo sa nedoplatí.
Z ministerstva sa ozývajú hlasy o vytváraní intenzívnych pracovísk (niečo ako v seriáli pohotovosť), ktorých úlohou bude pacienta prijať, stabilizovať a poslať na príslušné pracovisko. Zabúdajú však doplniť, že na takúto prácu nemáme personál - vysokokvalifikovaných a dokonale zohraných lekárov (vybavenie by sa pri zrušení jednej nemocnice pravdepodobne našlo) a najmä nemáme dostatočne vybudovaný systém transportu. U nás je často problém transportovať pacienta niekoľko kilometrov. Zabúda sa aj na zastaranosť našej zdravotníckej techniky. V čom je však najväčší problém? Z vyjadrenia už spomínaného odborníka sa vykryštalizovalo niekoľko hlavných oblastí:
- poisťovne platia podstatne menej ako by mali platiť. Ministerstvo a vláda nie je schopná garantovať ani tu úroveň platieb do jednotlivých zariadení, ktorú si stanovila v podstate sama ako hodnotu minimálnej platby.
- Účelovo sa používajú štatistické údaje. Podiel liekov na celkových nákladoch je veľmi vysoký a určite nie všetci lekári predpisujú lieky účelovo. Štatistický údaj o 40-percentnom podiele liekov na nákladoch je modifikovaný najmä tým, že ostatné sféry zdravotníctva sú výrazne nedofinancované, a tak náklady na lieky, ktoré v konečnom dôsledku chorý človek od svojho lekára musí dostať, tvoria relatívne väčší podiel. Stačí porovnať sumu na lieky v absolútnych hodnotách a možno zistiť, že situácia u nás je podstatne lepšia, ako sa interpretuje, hoci nie je ideálna.

Publikovanie alebo dalšie šírenie obsahu správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchadzajúceho súhlasu TASR výslovne zakázané.
Copyright©2001TASR.