Používať viac slov, užívať menej liekov

Istý človek sa mi chválil, že si nedávno pripadal ako v americkom filme. Jeho pocit pritom vyplýval iba z toho, že lekár sa ho na naše pomery nezvyčajne veľa vypytoval, podrobne ho oboznámil s diagnózou i možnosťami liečby. Jeho zážitok mi zišiel na um, keď generálny riaditeľ zdravotnej poisťovne (ZP) Sideria-Istota informoval novinárov o liekovej politike ZP. Podľa nej by lekári prvého kontaktu zodpovedali za predpisovanie všetkých liekov na kapitačný kmeň svojich pacientov. Inými slovami, mali by s pacientom spolupracovať tak, aby mali prehľad o jeho liečení vo svojej ambulancii, ale aj u špecialistov, ku ktorým ho prípadne posielajú, alebo kam si pacient zájde sám. Podľa poznatkov tejto ZP totiž mnohí pacienti navštívia za mesiac aj niekoľko rozličných lekárov (rekord bol údajne 13) a od každého odídu s nejakými liekmi. Výsledkom sú zbytočné zásoby neraz veľmi drahých liekov, ktoré poisťovni odčerpávajú finančné prostriedky na iné zákroky. Preto sa Sideria-Istota rozhodla znížiť výdavky na lieky obmedzením platieb špecializovanej ambulantnej starostlivosti a štvrťročným informovaním lekárov o ?liekovom? či ?zákrokovom? pohybe ich pacientov. Hoci ZP neuviedla, koľko ju také mapovanie pacientovho pohybu stojí, je jasné, že zbiera informácie užitočné nielen pre seba a pre lekára, ale aj pre pacienta. Ak totiž chorý človek obieha väčšie množstvo lekárov, ale nepovie im, akú terapiu či lieky mu ktorý indikoval, môžu mu nechtiac predpísať aj kontraindikovaný liek. A ak nie rovno nešťastie, môže byť na svete problém či poškodenie zdravia. Prečo to však pacienti robia v takej miere, až to údajne ovplyvňuje hospodárenie ich ZP? Podľa riaditeľa Siderie-Istoty je príčina aj v zlej komunikácii medzi lekárom a pacientom. Trafil takmer do čierneho. Ľudia, ktorí museli vyhľadať lekársku pomoc v posledných rokoch, sú čoraz neistejší. Nielen podľa ich skúseností, ale aj podľa oficiálnych informácií sa situácia v zdravotníctve už 10 rokov najmä zhoršuje a ani jedna doterajšia vláda ničím nedokázala, že by zdravie svojich voličov pokladala za prioritu. Úroveň zdravotníckej starostlivosti v SR je čoraz problematickejšia a okrem škrípajúcej transformácie nemocníc sa na nej veľmi negatívne podpisujú aj ustavičné zmeny pravidiel. Raz sa mení liekový cenový výmer, potom distributéri v snahe dostať sa k svojim peniazom blokujú dodávky liekov, inokedy štátni lekári štrajkujú pre platy a na dlhé reči či záujem o pacienta nemajú čas a už vôbec nie chuť. Lenže choroby tieto problémy nezohľadňujú, a tak si chorí pomáhajú, ako sa dá. Aj zásobami liekov aj ?zásobami? lekárov, u ktorých hľadajú pomoc. Nie je zrejme náhoda, že sa túto situáciu rozhodla riešiť práve zdravotná poisťovňa. Ide jej predsa o peniaze. To je prirodzené. Zadarmo nedostane nikto nič. Ani slovo účasti, pretože aj to si vyžaduje čas. Kým sa však neozdraví zdravotnícky systém tak, aby v ňom išlo predovšetkým o ľudí, nebude v ňom tak skoro ani peňazí.

Ak totiž chorý človek obieha väčšie množstvo lekárov, ale nepovie im, akú terapiu či lieky mu ktorý indikoval, môžu mu nechtiac predpísať aj kontraindikovaný liek. A ak nie rovno nešťastie, môže byť na svete problém či poškodenie zdravia.