Poradňa

Otázka:
Som zamestnaný, dostávam mzdu. Zamestnávateľ platí za mňapoistné do fondov. Zráža mi aj daň z príjmov. Zároveň som si založil živnosť v tom istomodbore, ale mal by som stále platnú pracovnú zmluvu ako doteraz. T. j. budem podnikaťpopri zamestnaní. Ako to bude so mnou s platením poistného a daňovým priznaním ?

Odpoveď:
1.Pokiaľ ide o platenie poistného, to budete ako samostatne zárobkovo činná osoba povinnýplatiť osobitne. Vymeriavacím základom v roku začatia prevádzkovania činnosti by malabyť vami určená suma. Táto suma však mesačne nemôže byť nižšia ako 4000 Sk, pokiaľide o platenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie doSociálnej poisťovne, resp. 3000 Sk na účely zdravotného poistenia a platenia príspevkovna poistenie v nezamestnanosti (ak nie ste poberateľom starobného dôchodku). Bližšieodporúčame pozrieť príslušné právne predpisy. Keďže ste však zúčastnený nanemocenskom a dôchodkovom zabezpečení už z iného dôvodu (v zamestnaní), nie stepovinný platiť poistné do Sociálnej poisťovne v prípade, ak príjem z tejto činnosti (zoživnosti) nie je vyšší ako 4000 Sk mesačne. Keďže vám v zamestnaní zrážajú z príjmu ipríspevky na poistenie v nezamestnanosti a poistné na zdravotné poistenie, z príslušnýchzákonov vyplýva nadväznosť na výšku 1/12 základu dane z daňového priznania z príjmov zpodnikania (ktoré u vás je zrejme je nulový). Povinnosť platiť uvedené druhy poistení by uvás potom nebola, pretože ste zrejme daňové priznanie ešte nepodávali. Keďže je uvedenéveľmi zložité, uviedli sme odpoveď vo všeobecnej rovine. Ďalším dôvodom je, že nemámek dispozícii všetky podklady a informácie. Odporúčame obrátiť sa na príslušné poisťovne,prípadne vychádzať z príslušných zákonov.
2. V prípade, ak budete mať popri príjmoch zo závislej činnosti (mzde) aj príjmy z podnikania, budete musieť zo všetkých príjmovspolu podať daňové priznanie. Celkový základ dane bude vypočítaný ako súčet dvochčiastkových základov dane z príjmov (z príjmov zo závislej činnosti a z podnikania). Kpriznaniu priložíte potvrdenie o zdaniteľných príjmoch zo závislej činnosti a zrazenýchpreddavkoch na daň, ktoré vám po skončení roka vystaví zamestnávateľ. Mohli smevykonať ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za rok 1999študentovi, ktorý bol u nás zamestnaný na dohodu o pracovnej činnosti? Pri nástupe dozamestnania nepodpísal vyhlásenie k dani z príjmov zo závislej činnosti, t. j. neuplatňoval sipaušály a nezdaniteľné sumy zo základu dane za rok 1999. V priebehu roka boli mesiace,keď zarobil do 3 tis. Sk (zdanenie 10 %) a mesiace, keď zarobil nad 3 tis. Sk (zdaneniepreddavkom podľa mesačných daňových tabuliek). V januári nás požiadal o vykonanieročného zúčtovania. Nie sme si istí, či sme postupovali správne. Mohli sme ho vykonať: a)ak sme boli jeho jediným zamestnávateľom, resp. b) ak mal viacerých zamestnávateľov,ale u žiadneho si neuplatňoval odpočítateľné položky? - Bez ohľadu na skutočnosť, že sištudent neuplatňoval v priebehu roku 1999 nárok na paušály a nezdaniteľné sumy zozákladu dane, za mesiace, v ktorých mal príjmy zdanené preddavkom na daň (nad 3 tis.Sk), bolo možné mu vykonať ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislejčinnosti. Nárok mal na odpočet "plnej" ročnej základnej nezdaniteľnej sumy (21 tis. Sk).Príjmy, ktoré boli zdanené 10-percentnou sadzbou dane (do 3 tis. Sk), sa do čiastkovéhozákladu dane nemohli započítať (daň z týchto príjmov je vyrovnaná). Tento postup platil voboch prípadoch s tým, že v prípade b) ročné zúčtovanie tomuto študentovi mal vykonaťjeho posledný zamestnávateľ za rovnakých podmienok. Študent však bol povinný tomutozamestnávateľovi priniesť potvrdenia o zdaniteľných príjmoch, ktoré boli zdanenépreddavkom na daň a zrazených preddavkoch od ostatných zamestnávateľov.Skutočnosť, že išlo o príjem na základe dohody o pracovnej činnosti, nie je v tomtoprípade podstatná. Dôležité je, že išlo o príjem zo závislej činnosti. V akej výške, ako adokedy je potrebné odvádzať daň z odmeny na dohodu o vykonaní práce, ak ide odôchodcu? Je potrebné odviesť z tejto odmeny odvody do fondov? Ako je to v prípadedohody o pracovnej činnosti? - V oboch prípadoch sa poistné neplatí (ide o poberateľastarobného dôchodku, ktorý má príjem na základe uvedených dohôd). Príjem do 4 tis. Sksa zdaní 10-percentnou sadzbou dane a v prípade vyššieho príjmu sa aplikuje mesačnásadzba dane (do 7200 Sk vo výške 12 %). Predpokladáme (v prípade 10-percentnejdane), že nie je podpísané vyhlásenie k zdaneniu príjmov zo závislej činnosti. Ak by si tentodôchodca ešte uplatňoval dieťa (deti) ako vyživovanú osobu, potom ak by mal podpísanévyhlásenie k zdaneniu príjmov zo závislej činnosti, by sa po odpočte 950 Sk (na jednodieťa) príjem zdanil mesačnou sadzbou dane (aj keby bol do 4 tis. Sk mesačne). Odvoddane (10 %) treba vykonať do 15. dňa nasledujúceho mesiaca po výplate (vykonanízrážky). V prípade odvodu preddavku na daň sa odvod vykoná do piateho dňa povykonanom vyúčtovaní príjmu (ak sa vyúčtovanie vykonáva pravidelne), resp. do päť dnípo uplynutí kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikla povinnosť zraziť preddavky (privýplate). Ak ide o podobný prípad ako v predchádzajúcej otázke, aký je postup, ak nejdeo dôchodcu, ale o dobrovoľne nezamestnaného občana (nie je evidovaný na úrade práce),ktorý pracuje: a) na základe dohody o pracovnej činnosti a b) na dohodu o vykonanípráce? - Postup zdanenia je rovnaký s tým, že v prípade a) je povinnosť platiť poistné nanemocenské poistenie, dôchodkové zabezpečenie a zdravotné poistenie (nie je nikdezabezpečený).