POISŤOVŇA ZAPLATÍ PN

Návrh zákona o sociálnom poistení, ktorý v uplynulých dňoch ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) postúpilo poradným orgánom vlády, neobsahuje v časti o nemocenskom poistení toľko diskutovanú a napádanú alternatívu, podľa ktorej by za prvých desať dní práceneschopnosti mal ušlú mzdu hradiť zamestnancovi zamestnávateľ. Zložité vyjednávania aj o tomto probléme boli, ako hovorí Ing. Michal Szabo, generálny riaditeľ sekcie sociálneho poistenia ministerstva, jednou z príčin, že pripomienkové konanie sa predĺžilo a predloženie návrhu sa o tri mesiace posunulo. Vážne výhrady prezentovalo predovšetkým ministerstvo hospodárstva, ktoré si napriek predchádzajúcemu uzneseniu vlády zrejme uvedomovalo, že táto požiadavka by mohla za istých okolností položiť na lopatky nejednu malú, sľubne sa rozvíjajúcu, ale podkapitalizovanú firmu a je teda nezmyslom žiadať, aby platili ľudí, ktorí v danej chvíli neprodukujú. S návrhom nesúhlasili ani odborári, pretože videli hrozbu šikanovania chorľavých alebo chorých ľudí a na základe niektorých zlých skúseností s nevyplácaním miezd sa obávali, že práve títo zraniteľní ľudia by mohli zostať bez prostriedkov. Svoj nesúhlas pripojili aj zamestnávatelia, veď k prevádzkovým komplikáciám z toho, že potrebný pracovník je PN a jeho prácu musí urobiť niekto iný, komu to treba aj zaplatiť, by sa pridala neproduktívna platba. Pravda, M. Szabo to vidí trochu ináč: "Je škoda, že sa myšlienku zainteresovanosti zamestnávateľa na úhrade časti PN nepodarilo presadiť, ale nie je to až taký kľúčový problém, aby sme preň riskovali neprijatie celého zákona o sociálnom poistení. Nami navrhované riešenie existuje vo väčšine krajín a ide o cestu rozšírenia sociálnej ochrany pre zamestnancov. Veď nie každý zamestnávateľ je proti svojim zamestnancom. Sú takí, ktorí si ich vážia a vedia, že práve človek je tým najdrahším potenciálom firmy. Napokon, všetky krajiny EÚ majú zavedený systém ochrany cez zamestnávateľa. V Nemecku či vo Švajčiarsku hradí zamestnávateľ podstatne dlhšie obdobie ako sme navrhovali my, až potom nastupuje poistný systém. Pritom nejde o náhradu príjmu 50 % alebo 60 %, ale o jeho plnú výšku." Pravda, M. Szabó zároveň priznáva, že primárnym dôvodom, prečo sa usilovali zaviesť tento princíp, bola snaha chrániť sa pred zamestnávateľmi, ale aj zamestnancami zneužívajúcimi poistný systém. "U nás sú aj takí podnikatelia, ktorí jednoducho pošlú svojich ľudí na PN," hovorí M. Szabó. Aj keď ide o výhradnú kompetenciu ošetrujúceho lekára, zdá sa, že najmä lekári nadviazaní na zamestnávateľov podliehajú diktátu firmy. Je teda zrejmé, že tento problém treba riešiť, a to tam, kde vzniká. Veď prostriedky fondu nemocenského poistenia tvoria príspevky všetkých zamestnancov a zamestnávateľov. Ich zneužívanie na "vykrytie" prestojových období rozhodne nie je v poriadku.