Podstata zaistenia
Kto poisťuje poisťovňu
Ak by sa priemerne rozhľadeného človeka spýtali pred 11. septembrom 2001, čo to je zaistenie, buď by nevedel odpovedať vôbec, alebo by nesmelo a neisto uviedol, že to má vari niečo spoločné všeobecne so zabezpečovaním, či obstarávaním niečoho, istením alebo bezpečnosťou. Aj keď by to nebola zrovna tá odpoveď, ktorú by sme očakávali, v zásade musíme pripustiť, že by bola čiastočne pravdivá.
Medzitým sa však na poli osvety spravilo veľa práce a boli to práve médiá, ktoré prvýkrát oboznámili širokú laickú verejnosť s existenciou zaistenia v súvislosti so škodami vzniknutými po útokoch na Svetové obchodné centrum (WTC) v New Yorku. Boli to historicky doteraz najväčšie poistené straty z katastrofickej udalosti spôsobenej človekom, pričom zo subjektov, ktoré nesú ťarchu väčšiny škôd, musíme spomenúť práve zaisťovne.
Úloha zaistenia v poisťovníctve
Veľmi zjednodušene by sme mohli povedať, že ide o poistenie poisťovne. Je to dohoda, podľa ktorej poisťovňa za určitú sadzbu (časť prijatého poistného) poveruje druhú spoločnosť (zaisťovňu) časťou rizika, za ktoré sama prevzala zodpovednosť. V prípade poistnej udalosti plní poisťovňa škodu poistenému v plnej výške a následne si uplatňuje sama plnenie v súlade so zaistnou zmluvou od zaistiteľa. V tejto súvislosti je nutné poznamenať, že poistiteľ zostáva v plnej výške stále zodpovedný pôvodnému poistenému. Nevzniká žiadny priamy právny vzťah medzi poisteným a zaistiteľom.
Úlohy zaistenia
Poistiteľ prenáša na zaistiteľa tú časť rizík, ktoré presahujú jeho finančné schopnosti, a ktoré by narušili rovnováhu jeho kmeňa (kmeň = množina poistených subjektov). Na porovnanie - rozloženie rizika sa dá dosiahnuť aj spolupoistením, pričom tento systém sa používa zvlášť na pokrytie jednotlivých veľkých priemyselných rizík. Jeho využitie pri poistení veľkého počtu malých a stredných rizík by však znamenalo vysoké administratívne náklady.
Ďalšie dôležité úlohy
Pôvodným účelom zaistenia bolo zvyšovať kapacitu poisťovne. V každom odvetví poistenia sú riziká, ktoré svojou veľkosťou prekračujú kapacitné možnosti individuálneho poistiteľa (napr. poistenie leteckého parku prepravcu s lietadlami veľkosti Boeingu 707). Vyplýva z toho, že menšie poisťovne by nemali možnosť poistiť riziká väčšie, ako je ich poisťovacia kapacita. Poisťovne však poisťujú riziká akéhokoľvek rozsahu. Umožňuje to práve zaistenie. Poisťovňa, ktorá berie celé poistenie na seba, si následne necháva na vlastný vrub len tú časť rizika, ktorú môže sama absorbovať a zvyšok postupuje (ceduje) zaisťovni. Zaistenie ďalej tiež vytvára pre poisťovňu stabilitu z dlhodobého hľadiska.
Výsledky poisťovne kolíšu v čase podľa škodovosti (jeden rok má poisťovňa veľa škôd, ktoré môžu mať vplyv na jej hospodársky výsledok, druhý rok môže mať bezškodový priebeh). Zaistenie je schopné toto kolísanie do značnej miery potlačiť, škody "nad plán" odchytí zaistiteľ. Miera finančnej sily sa v ekonomicky vyspelých krajinách určuje mierou solventnosti. Dozorný úrad nad poisťovníctvom (v SR Úrad pre finančný trh) dáva pozor na to, aby sa poisťovňa nedostala pod tzv. minimálnu mieru solventnosti, v opačnom prípade zastaví takejto spoločnosti činnosť. Mieru solventnosti môže zvýšiť zaistenie, pričom sa šetrí potreba kapitálu a rezerv poisťovne a nevyvíja sa tlak na rast prijatého poistného.
Nemenej dôležitú úlohu hrá zaistenie aj pri zavádzaní nových produktov na trh a pri vzdelávaní zamestnancov poisťovní, prípadne pri likvidácii veľkých škôd, keď zaisťovne ako miesta centralizácie odborníkov z rôznych oblastí slúžia ako poskytovatelia know-how.
Zaisťovne
Spoločnosti, ktoré prevádzkujú aktívne zaistenie (t. j. tie, ktoré zaistenie poskytujú), môžeme rozdeliť na niekoľko druhov:
>> profesionálne zaisťovne (napr. Munich Re, Swiss Re),
>> kaptívne poisťovne (ide o princíp samopoistenia, poistený - spravidla veľký, finančne silný podnik, si založí vlastnú "zaisťovňu" - kaptívnu spoločnosť, poistí sa v bežnej poisťovni, tá má však podľa dohody povinnosť jeho poistku zaistiť práve v jeho kaptívnej spoločnosti, z hľadiska pasívneho zaistenia si kaptívne spoločnosti vyžadujú dôkladné preverovanie finančnej bezpečnosti a často istenie formou garancií),
>> prvopoisťovacie spoločnosti (poisťovne), ktoré doplnkovo alebo recipročne prevádzkujú aj zaistenie (napr. Allianz AG),
>> Lloyd´s.
Pre poisťovňu je veľmi dôležitý výber zaistiteľov. Dôraz sa kladie na ich rating, know-how, dosiahnuteľnosť a flexibilitu, do úvahy sa berie aj reputácia a dĺžka pôsobenia na trhu. Niektoré z najväčších zaisťovní majú naozaj dlhú históriu. Napr. zaisťovňa Munich Re bola založená v roku 1880, Swiss Re v roku 1863 a General Cologne Re dokonca už v roku 1846. Ako však ukázal vývoj zaistného trhu po útokoch na WTC, ani dlhá etablácia na trhu a dobrý rating nezaručujú, že sa zaistiteľ nemôže dostať do finančných problémov, čo sme videli okrem iného aj na príklade zaistiteľa Gerling, ktorý minulý rok ukončil upisovanie neživotného zaistenia. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutiu o výbere zaistiteľa je nutné venovať naozaj veľkú pozornosť. Je potrebné vykonať podrobnú analýzu zaistného partnera, s ktorým prichádzame do kontaktu prvýkrát, dôležité je však aj priebežne sledovať finančné ukazovatele a informácie týkajúce sa spoločností, s ktorými spolupracujeme už dlhší čas, keďže zaistný trh sa stále vyvíja. Môžeme takto znížiť pravdepodobnosť prípadných budúcich problémov, vyplývajúcich z platobnej neschopnosti zaistiteľov.
Umiestňovanie zaistenia na trhu
Poisťovňa umiestňuje riziko na zaistný trh priamo (priamy vzťah poisťovňa - zaistiteľ) alebo prostredníctvom zaistného makléra (Benfield Greig, Harris&Dixon, AON…). Maklér, ktorý zastupuje viacero poisťovní z jedného lokálneho trhu v rovnakom produkte, môže niekedy dosiahnuť u zaistiteľa lepšie podmienky ako individuálna poisťovňa a tiež môže mať lepší prístup na špecializované zaistné trhy. Cenená je aj znalosť zaistného trhu a dodatočný servis poskytovaný maklérom. Na druhej strane treba rátať s tým, že zaisťovňa pri kalkulácii zaistnej provízie pre poisťovňu môže vziať do úvahy províziu pre zaistného makléra, ktorú by pri priamom vzťahu s poisťovňou nemusela vyplácať.
Ako vyzerá zaisťovanie v praxi
Zvyčajne má každá poisťovňa špeciálny útvar, ktorý pre ňu zabezpečuje zaistenie (ide o tzv. pasívne zaistenie). Obstaráva nielen obligatórne zaistenie pre súčasné produkty (ide o zaistné krytie, do ktorého patria automaticky všetky poistné zmluvy z portfólia, ktoré spĺňajú podmienky stanovené zaistnou zmluvou), ale podieľa sa tiež na vývoji nových produktov a ich zaistení, sprostredkúva odbornú pomoc zaistiteľov, vyhľadáva fakultatívne krytie (je to zaistenie prípad od prípadu pre poistky, ktoré nespĺňajú podmienky obligatórnej zaistnej zmluvy a nemôžu byť zaistiteľom kryté automaticky, ale až po jeho súhlase a podľa individuálne dohodnutých podmienok), vyúčtováva obligatórne i fakultatívne zaistenie, kontroluje platobný styk medzi poisťovňou a zaistiteľmi, podieľa sa na likvidácii škôd zo zaistených rizík, spolupracuje pri tvorbe finančného a obchodného plánu spoločnosti a vykonáva analýzy kmeňa. Úzko spolupracuje so všetkými oddeleniami poisťovne. Najviac však s útvarmi, ktoré sú zodpovedné za poistenia firemných zákazníkov, pretože pri poistení veľkých podnikov dochádza najčastejšie v poistných sumách k prekročeniu obligatórnych kapacít a prichádza na rad vyhľadanie fakultatívneho zaistenia.
Smerom na obchodnú službu každej zodpovedne a obozretne sa správajúcej poisťovne by vždy malo platiť pravidlo, že nesmie uzatvoriť žiadnu poistnú zmluvu so zákazníkom, ktorá nespĺňa podmienky na obligatórne zaistenie, pokiaľ oddelenie zaistenia nepotvrdilo získanie fakultatívneho zaistenia pre túto poistku. Mohlo by sa totiž stať, že poisťovni zostane na vlastný vrub riziko, ktoré by mohlo ohroziť v prípade veľkej škody jej hospodársky výsledok, resp. samotnú existenciu spoločnosti, zvlášť ak ide o menšiu poisťovaciu spoločnosť. Pri optimistickejšom scenári by mohlo hroziť, že oddelenie zaistenia síce dodatočne získa pre takúto poistku zaistné krytie, ale za cenu, ktorá prevyšuje prijaté poistné, takže v konečnom dôsledku poisťovňa na obchode prerobí.
Ako sme už spomenuli, kvalita (alebo niekedy dokonca existencia) zaistenia má vo veľkej miere vplyv na výsledky poisťovne a môže dokonca niekedy rozhodovať o jej samotnej existencii - spomeňme si na povodňové udalosti v Česku v roku 1997, keď zbankrotovala poisťovňa Morava. Dôvodom bolo aj nedostatočné zaistné krytie. Podstatná je nielen samotná zaistná konštrukcia (existujú rôzne spôsoby zaistenia a viacero druhov zaistných konštrukcií, ktorých výber a vzájomná kombinácia určuje vplyv na výsledky poisťovne, pričom neexistuje jednoznačne správny model, do hry vstupuje viacero faktorov), ale i kvalita zaistiteľov, ktorí musia za všetkých okolností dodržať svoje záväzky. Zaisťovne sú neoceniteľným zdrojom znalostí a informácií zo všemožných poisťovacích i iných vedných odborov, hrajú často významnú úlohu pri financovaní nových projektov poisťovní, zaisťovne disponujú veľkými tímami špecialistov, ktorí pomáhajú pri tvorbe produktov, poskytujú podporu pri prehliadkach, likvidácii škôd a pod. Veľmi dôležitá je vo vzťahu cedent - zaistiteľ vzájomná dôvera a otvorenosť, preto je veľmi podstatná aj starostlivosť o vzájomné kontakty.
Autor:Andrea Sikorová,Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., INVESTOR
Úloha zaistenia v poisťovníctve
Veľmi zjednodušene by sme mohli povedať, že ide o poistenie poisťovne. Je to dohoda, podľa ktorej poisťovňa za určitú sadzbu (časť prijatého poistného) poveruje druhú spoločnosť (zaisťovňu) časťou rizika, za ktoré sama prevzala zodpovednosť. V prípade poistnej udalosti plní poisťovňa škodu poistenému v plnej výške a následne si uplatňuje sama plnenie v súlade so zaistnou zmluvou od zaistiteľa. V tejto súvislosti je nutné poznamenať, že poistiteľ zostáva v plnej výške stále zodpovedný pôvodnému poistenému. Nevzniká žiadny priamy právny vzťah medzi poisteným a zaistiteľom.
Úlohy zaistenia
Poistiteľ prenáša na zaistiteľa tú časť rizík, ktoré presahujú jeho finančné schopnosti, a ktoré by narušili rovnováhu jeho kmeňa (kmeň = množina poistených subjektov). Na porovnanie - rozloženie rizika sa dá dosiahnuť aj spolupoistením, pričom tento systém sa používa zvlášť na pokrytie jednotlivých veľkých priemyselných rizík. Jeho využitie pri poistení veľkého počtu malých a stredných rizík by však znamenalo vysoké administratívne náklady.
Ďalšie dôležité úlohy
Pôvodným účelom zaistenia bolo zvyšovať kapacitu poisťovne. V každom odvetví poistenia sú riziká, ktoré svojou veľkosťou prekračujú kapacitné možnosti individuálneho poistiteľa (napr. poistenie leteckého parku prepravcu s lietadlami veľkosti Boeingu 707). Vyplýva z toho, že menšie poisťovne by nemali možnosť poistiť riziká väčšie, ako je ich poisťovacia kapacita. Poisťovne však poisťujú riziká akéhokoľvek rozsahu. Umožňuje to práve zaistenie. Poisťovňa, ktorá berie celé poistenie na seba, si následne necháva na vlastný vrub len tú časť rizika, ktorú môže sama absorbovať a zvyšok postupuje (ceduje) zaisťovni. Zaistenie ďalej tiež vytvára pre poisťovňu stabilitu z dlhodobého hľadiska.
Výsledky poisťovne kolíšu v čase podľa škodovosti (jeden rok má poisťovňa veľa škôd, ktoré môžu mať vplyv na jej hospodársky výsledok, druhý rok môže mať bezškodový priebeh). Zaistenie je schopné toto kolísanie do značnej miery potlačiť, škody "nad plán" odchytí zaistiteľ. Miera finančnej sily sa v ekonomicky vyspelých krajinách určuje mierou solventnosti. Dozorný úrad nad poisťovníctvom (v SR Úrad pre finančný trh) dáva pozor na to, aby sa poisťovňa nedostala pod tzv. minimálnu mieru solventnosti, v opačnom prípade zastaví takejto spoločnosti činnosť. Mieru solventnosti môže zvýšiť zaistenie, pričom sa šetrí potreba kapitálu a rezerv poisťovne a nevyvíja sa tlak na rast prijatého poistného.
Nemenej dôležitú úlohu hrá zaistenie aj pri zavádzaní nových produktov na trh a pri vzdelávaní zamestnancov poisťovní, prípadne pri likvidácii veľkých škôd, keď zaisťovne ako miesta centralizácie odborníkov z rôznych oblastí slúžia ako poskytovatelia know-how.
Zaisťovne
Spoločnosti, ktoré prevádzkujú aktívne zaistenie (t. j. tie, ktoré zaistenie poskytujú), môžeme rozdeliť na niekoľko druhov:
>> profesionálne zaisťovne (napr. Munich Re, Swiss Re),
>> kaptívne poisťovne (ide o princíp samopoistenia, poistený - spravidla veľký, finančne silný podnik, si založí vlastnú "zaisťovňu" - kaptívnu spoločnosť, poistí sa v bežnej poisťovni, tá má však podľa dohody povinnosť jeho poistku zaistiť práve v jeho kaptívnej spoločnosti, z hľadiska pasívneho zaistenia si kaptívne spoločnosti vyžadujú dôkladné preverovanie finančnej bezpečnosti a často istenie formou garancií),
>> prvopoisťovacie spoločnosti (poisťovne), ktoré doplnkovo alebo recipročne prevádzkujú aj zaistenie (napr. Allianz AG),
>> Lloyd´s.
Pre poisťovňu je veľmi dôležitý výber zaistiteľov. Dôraz sa kladie na ich rating, know-how, dosiahnuteľnosť a flexibilitu, do úvahy sa berie aj reputácia a dĺžka pôsobenia na trhu. Niektoré z najväčších zaisťovní majú naozaj dlhú históriu. Napr. zaisťovňa Munich Re bola založená v roku 1880, Swiss Re v roku 1863 a General Cologne Re dokonca už v roku 1846. Ako však ukázal vývoj zaistného trhu po útokoch na WTC, ani dlhá etablácia na trhu a dobrý rating nezaručujú, že sa zaistiteľ nemôže dostať do finančných problémov, čo sme videli okrem iného aj na príklade zaistiteľa Gerling, ktorý minulý rok ukončil upisovanie neživotného zaistenia. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutiu o výbere zaistiteľa je nutné venovať naozaj veľkú pozornosť. Je potrebné vykonať podrobnú analýzu zaistného partnera, s ktorým prichádzame do kontaktu prvýkrát, dôležité je však aj priebežne sledovať finančné ukazovatele a informácie týkajúce sa spoločností, s ktorými spolupracujeme už dlhší čas, keďže zaistný trh sa stále vyvíja. Môžeme takto znížiť pravdepodobnosť prípadných budúcich problémov, vyplývajúcich z platobnej neschopnosti zaistiteľov.
Umiestňovanie zaistenia na trhu
Poisťovňa umiestňuje riziko na zaistný trh priamo (priamy vzťah poisťovňa - zaistiteľ) alebo prostredníctvom zaistného makléra (Benfield Greig, Harris&Dixon, AON…). Maklér, ktorý zastupuje viacero poisťovní z jedného lokálneho trhu v rovnakom produkte, môže niekedy dosiahnuť u zaistiteľa lepšie podmienky ako individuálna poisťovňa a tiež môže mať lepší prístup na špecializované zaistné trhy. Cenená je aj znalosť zaistného trhu a dodatočný servis poskytovaný maklérom. Na druhej strane treba rátať s tým, že zaisťovňa pri kalkulácii zaistnej provízie pre poisťovňu môže vziať do úvahy províziu pre zaistného makléra, ktorú by pri priamom vzťahu s poisťovňou nemusela vyplácať.
Ako vyzerá zaisťovanie v praxi
Zvyčajne má každá poisťovňa špeciálny útvar, ktorý pre ňu zabezpečuje zaistenie (ide o tzv. pasívne zaistenie). Obstaráva nielen obligatórne zaistenie pre súčasné produkty (ide o zaistné krytie, do ktorého patria automaticky všetky poistné zmluvy z portfólia, ktoré spĺňajú podmienky stanovené zaistnou zmluvou), ale podieľa sa tiež na vývoji nových produktov a ich zaistení, sprostredkúva odbornú pomoc zaistiteľov, vyhľadáva fakultatívne krytie (je to zaistenie prípad od prípadu pre poistky, ktoré nespĺňajú podmienky obligatórnej zaistnej zmluvy a nemôžu byť zaistiteľom kryté automaticky, ale až po jeho súhlase a podľa individuálne dohodnutých podmienok), vyúčtováva obligatórne i fakultatívne zaistenie, kontroluje platobný styk medzi poisťovňou a zaistiteľmi, podieľa sa na likvidácii škôd zo zaistených rizík, spolupracuje pri tvorbe finančného a obchodného plánu spoločnosti a vykonáva analýzy kmeňa. Úzko spolupracuje so všetkými oddeleniami poisťovne. Najviac však s útvarmi, ktoré sú zodpovedné za poistenia firemných zákazníkov, pretože pri poistení veľkých podnikov dochádza najčastejšie v poistných sumách k prekročeniu obligatórnych kapacít a prichádza na rad vyhľadanie fakultatívneho zaistenia.
Smerom na obchodnú službu každej zodpovedne a obozretne sa správajúcej poisťovne by vždy malo platiť pravidlo, že nesmie uzatvoriť žiadnu poistnú zmluvu so zákazníkom, ktorá nespĺňa podmienky na obligatórne zaistenie, pokiaľ oddelenie zaistenia nepotvrdilo získanie fakultatívneho zaistenia pre túto poistku. Mohlo by sa totiž stať, že poisťovni zostane na vlastný vrub riziko, ktoré by mohlo ohroziť v prípade veľkej škody jej hospodársky výsledok, resp. samotnú existenciu spoločnosti, zvlášť ak ide o menšiu poisťovaciu spoločnosť. Pri optimistickejšom scenári by mohlo hroziť, že oddelenie zaistenia síce dodatočne získa pre takúto poistku zaistné krytie, ale za cenu, ktorá prevyšuje prijaté poistné, takže v konečnom dôsledku poisťovňa na obchode prerobí.
Ako sme už spomenuli, kvalita (alebo niekedy dokonca existencia) zaistenia má vo veľkej miere vplyv na výsledky poisťovne a môže dokonca niekedy rozhodovať o jej samotnej existencii - spomeňme si na povodňové udalosti v Česku v roku 1997, keď zbankrotovala poisťovňa Morava. Dôvodom bolo aj nedostatočné zaistné krytie. Podstatná je nielen samotná zaistná konštrukcia (existujú rôzne spôsoby zaistenia a viacero druhov zaistných konštrukcií, ktorých výber a vzájomná kombinácia určuje vplyv na výsledky poisťovne, pričom neexistuje jednoznačne správny model, do hry vstupuje viacero faktorov), ale i kvalita zaistiteľov, ktorí musia za všetkých okolností dodržať svoje záväzky. Zaisťovne sú neoceniteľným zdrojom znalostí a informácií zo všemožných poisťovacích i iných vedných odborov, hrajú často významnú úlohu pri financovaní nových projektov poisťovní, zaisťovne disponujú veľkými tímami špecialistov, ktorí pomáhajú pri tvorbe produktov, poskytujú podporu pri prehliadkach, likvidácii škôd a pod. Veľmi dôležitá je vo vzťahu cedent - zaistiteľ vzájomná dôvera a otvorenosť, preto je veľmi podstatná aj starostlivosť o vzájomné kontakty.
Autor:Andrea Sikorová,Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., INVESTOR
