Podpis európskeho zákonníka podľa rezortu reformy neohrozí
Už za súčasného stavu môže SR podľa ministerstva ratifikovať minimálny počet ustanovení zákonníka bez dopadov na štátny rozpočet a ovplyvnenia reforiem zdravotníctva a sociálneho zabezpečenia
Už za súčasného stavu môže SR podľa ministerstva ratifikovať minimálny počet ustanovení
zákonníka bez dopadov na štátny rozpočet a ovplyvnenia reforiem zdravotníctva a sociálneho
zabezpečenia.
Podpísanie Európskeho zákonníka sociálneho zabezpečenia (EZSZ) a protokolu k nemu by v súčasnosti nemalo vplyv na realizovanú reformu zdravotníctva a sociálnu reformu. Už za súčasného právneho stavu môže Slovensko ratifikovať minimálny počet ustanovení zákonníka bez dopadov na štátny rozpočet a ovplyvnenia reforiem zdravotníctva a sociálneho zabezpečenia. Uvádza sa to v predkladacej správe k návrhu na podpis EZSZ a protokolu k nemu, o ktorom by mala vláda opätovne rokovať.
Slovensko by podľa ministerstva práce a sociálnych vecí mohlo už v súčasnosti ratifikovať časti, ktoré sa týkajú nemocenských dávok, starobného dôchodku, dávok v invalidite a pozostalostných dávok. Časti o lekárskej starostlivosti, nezamestnanosti, pracovných úrazoch, ako aj časti z protokolu nie je podľa rezortu v súčasnosti nutné ratifikovať. Nižšie štandardy úrovne sociálnych dávok v porovnaní s ustanoveniami EZSZ dosahuje Slovensko v prípade príjmu v nezamestnanosti a peňažného príjmu v materstve. Príjem nezamestnaného s manželkou a dvoma deťmi dosahoval na Slovensku v minulom roku iba 40 % priemernej čistej mzdy v hospodárstve, čo je v porovnaní so sociálnym zákonníkom o päť percentuálnych bodov menej. Na dosiahnutie úrovne štandardu EZSZ by bolo podľa materiálu potrebné zvýšiť priemernú podporu v nezamestnanosti oproti roku 2001 o 545 Sk, čím by sa výdavky na výplatu podpory nezamestnanosti zvýšili o 576 mil. Sk ročne.
Úroveň priemerného peňažného príjmu v materstve je na Slovensku v porovnaní s európskym sociálnym zákonníkom nižšia o jeden percentuálny bod. Túto dávku by vzhľadom na ustanovenie zákonníka bolo potrebné zvýšiť o 155 Sk mesačne, čo by ročne znamenalo vyššie náklady na výplatu dávok o 42,2 mil. Sk.
Nesúhlas s podpísaním oboch dokumentov vyjadrila vláda ešte koncom mája. Najvýraznejšie sa vtedy proti podpisu zákonníka postavil podpredseda vlády pre ekonomiku Ivan Mikloš, podľa ktorého materiál nebol dostatočne podložený najmä analýzou, či by zákonník mohol obmedziť potrebné reformy v budúcnosti. Na rokovaní tripartity koncom júna okrem zamestnávateľov a odborárov odporučili kabinetu podpísať zákonník aj prítomní zástupcovia vlády.
Zamestnávatelia však požadovali, aby ministri prerokovali aj ich stanoviská, aké zákony by sa mali pred podpisom zákonníka prijať. Na presadenie požiadavky, aby vláda prerokovala zákonník ešte pred nadchádzajúcimi voľbami, rozbehla SDĽ koncom júla peticíu.
©2002, Autorské práva SITA a.s. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. je výslovne zakázané.
Podpísanie Európskeho zákonníka sociálneho zabezpečenia (EZSZ) a protokolu k nemu by v súčasnosti nemalo vplyv na realizovanú reformu zdravotníctva a sociálnu reformu. Už za súčasného právneho stavu môže Slovensko ratifikovať minimálny počet ustanovení zákonníka bez dopadov na štátny rozpočet a ovplyvnenia reforiem zdravotníctva a sociálneho zabezpečenia. Uvádza sa to v predkladacej správe k návrhu na podpis EZSZ a protokolu k nemu, o ktorom by mala vláda opätovne rokovať.
Slovensko by podľa ministerstva práce a sociálnych vecí mohlo už v súčasnosti ratifikovať časti, ktoré sa týkajú nemocenských dávok, starobného dôchodku, dávok v invalidite a pozostalostných dávok. Časti o lekárskej starostlivosti, nezamestnanosti, pracovných úrazoch, ako aj časti z protokolu nie je podľa rezortu v súčasnosti nutné ratifikovať. Nižšie štandardy úrovne sociálnych dávok v porovnaní s ustanoveniami EZSZ dosahuje Slovensko v prípade príjmu v nezamestnanosti a peňažného príjmu v materstve. Príjem nezamestnaného s manželkou a dvoma deťmi dosahoval na Slovensku v minulom roku iba 40 % priemernej čistej mzdy v hospodárstve, čo je v porovnaní so sociálnym zákonníkom o päť percentuálnych bodov menej. Na dosiahnutie úrovne štandardu EZSZ by bolo podľa materiálu potrebné zvýšiť priemernú podporu v nezamestnanosti oproti roku 2001 o 545 Sk, čím by sa výdavky na výplatu podpory nezamestnanosti zvýšili o 576 mil. Sk ročne.
Úroveň priemerného peňažného príjmu v materstve je na Slovensku v porovnaní s európskym sociálnym zákonníkom nižšia o jeden percentuálny bod. Túto dávku by vzhľadom na ustanovenie zákonníka bolo potrebné zvýšiť o 155 Sk mesačne, čo by ročne znamenalo vyššie náklady na výplatu dávok o 42,2 mil. Sk.
Nesúhlas s podpísaním oboch dokumentov vyjadrila vláda ešte koncom mája. Najvýraznejšie sa vtedy proti podpisu zákonníka postavil podpredseda vlády pre ekonomiku Ivan Mikloš, podľa ktorého materiál nebol dostatočne podložený najmä analýzou, či by zákonník mohol obmedziť potrebné reformy v budúcnosti. Na rokovaní tripartity koncom júna okrem zamestnávateľov a odborárov odporučili kabinetu podpísať zákonník aj prítomní zástupcovia vlády.
Zamestnávatelia však požadovali, aby ministri prerokovali aj ich stanoviská, aké zákony by sa mali pred podpisom zákonníka prijať. Na presadenie požiadavky, aby vláda prerokovala zákonník ešte pred nadchádzajúcimi voľbami, rozbehla SDĽ koncom júla peticíu.
©2002, Autorské práva SITA a.s. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. je výslovne zakázané.
