Podľa OECD silný rast slovenskej ekonomiky bude pokračovať
Po minuloročnom zvýšení reálneho HDP o 4,2 % by mala slovenská ekonomika vzrásť v tomto roku o 4,3 % a v budúcom roku o 4,8 %
Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) očakáva, že silný rast hrubého domáceho produktu (HDP) Slovenska, ktorý je ťahaný najmä exportom, sa zrýchli. Ako OECD uvádza vo svojom najnovšom ekonomickom výhľade, po minuloročnom zvýšení reálneho HDP o 4,2 % by mala slovenská ekonomika vzrásť v tomto roku o 4,3 % a v budúcom roku o 4,8 %.
Inflácia v SR by mala počas tohto roka zostať na vysokej úrovni v dôsledku posledného zvyšovania regulovaných cien na úrovne pokrývajúce náklady, avšak potom by mala začať výrazne klesať. Po minuloročnom raste indexu spotrebiteľských cien o 8,5 %, OECD očakáva v tomto roku zvýšenie spotrebiteľských cien o 7,6 % a v budúcom roku o 3 %. Avšak bez zarátania regulovaných cien sa inflácia na Slovensku približuje k úrovniam v Európskej únii (EÚ).
Miera nezamestnanosti by mala klesať, ostane však nad úrovňou 15 %, pričom by sa mala znížiť na 16,6 % v tomto roku a na 15,5 % v roku 2005 po minuloročných 17,4 %. Celoslovenský priemer však zakrýva silné rozdiely medzi regiónmi, keď územie okolo Bratislavy dosahuje takmer plnú zamestnanosť, kým na východe krajiny je nezamestnanosť na vysokej úrovni. Podľa OECD nezamestnanosť rómskej menšiny je naďalej extrémne vysoká.
OECD očakáva, že deficit bežného účtu platobnej bilancie sa kvôli importom spojenými so zahraničnými investíciami na zelenej lúke dočasne prehĺbi na 1,7 % HDP v tomto roku a 2,9 % HDP v roku 2005. V strednodobom výhľade by mala zamestnanosť v SR rásť, pričom rast reálnej mzdy bude akcelerovať v súlade s produktivitou práce. OECD vidí ekonomické riziká najmä vo vzťahu k politickým podmienkam na implementáciu fiškálneho konsolidačného programu a úspešného dokončenia pokračujúcej fiškálnej decentralizácie verejnej správy a služieb.
Zníženie úrokových sadzieb Národnou bankou Slovenska koncom apríla bolo v súlade s pokračujúcou fiškálnou konsolidáciou. Podľa OECD centrálna banka znížila sadzby v súlade so značným prílevom krátkodobého kapitálu, ktorý vytvára tlak na slovenskú korunu, ako aj v dôsledku nízkej jadrovej inflácie, vysokej nezamestnanosti a fiškálnej konsolidáciou. "Prebiehajúce reformy v oblasti daní, trhu práce, verejných služieb, a sociálnej pomoci majú potenciál podporiť silný strednodobý rast a zamestnanosť," uvádza sa v správe.
Slovenská vláda značne znížila počas minulého roka deficit verejných financií na 3,6 % HDP, keď cieľ bol na úrovni 5 %. Tieto mimoriadne dobré výsledky zaznamenala vláda najmä znižovaním výdavkov v mnohých oblastiach a mimoriadne úspory dosiahla kvôli meškaniu implementácie projektov spolufinancovaných s EÚ. Náklady na dôchodkovú reformu dočasne zvýšia fiškálny deficit, avšak vláda sa zviazala pokračovať v konsolidácii a do roku 2007 splniť Maastrichtské kritérium deficitu pod úrovňou 3 % HDP. "Fiškálne náklady na dôchodkovú reformu by však mohli byť v roku 2005 vyššie ako je v súčasnosti rozpočtované," uvádza sa v správe. OECD predpokladá deficit v tomto roku na úrovni 4 % HDP a v budúcom roku by sa mal znížiť na 3,7 % HDP.
Nízke sadzby priamych daní, nízka cena práce, priaznivé podnikateľské prostredie a výhodná geografická poloha vo zvýšenej miere pritiahli priame zahraničné investície (PZI). Na začiatku roka 2004 sa rozhodol tretí výrobca automobilov založiť svoju továreň v SR. Očakáva sa, že investícia spoločnosti Kia Motors vyvolá značný následný príliv PZI od subdodávateľov. Ekonomický rast by mal v roku 2004 stúpnuť na asi 4 a pol percenta a takmer 5 % v roku 2005.
©2004, Autorské práva SITA a.s. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. je výslovne zakázané.
Inflácia v SR by mala počas tohto roka zostať na vysokej úrovni v dôsledku posledného zvyšovania regulovaných cien na úrovne pokrývajúce náklady, avšak potom by mala začať výrazne klesať. Po minuloročnom raste indexu spotrebiteľských cien o 8,5 %, OECD očakáva v tomto roku zvýšenie spotrebiteľských cien o 7,6 % a v budúcom roku o 3 %. Avšak bez zarátania regulovaných cien sa inflácia na Slovensku približuje k úrovniam v Európskej únii (EÚ).
Miera nezamestnanosti by mala klesať, ostane však nad úrovňou 15 %, pričom by sa mala znížiť na 16,6 % v tomto roku a na 15,5 % v roku 2005 po minuloročných 17,4 %. Celoslovenský priemer však zakrýva silné rozdiely medzi regiónmi, keď územie okolo Bratislavy dosahuje takmer plnú zamestnanosť, kým na východe krajiny je nezamestnanosť na vysokej úrovni. Podľa OECD nezamestnanosť rómskej menšiny je naďalej extrémne vysoká.
OECD očakáva, že deficit bežného účtu platobnej bilancie sa kvôli importom spojenými so zahraničnými investíciami na zelenej lúke dočasne prehĺbi na 1,7 % HDP v tomto roku a 2,9 % HDP v roku 2005. V strednodobom výhľade by mala zamestnanosť v SR rásť, pričom rast reálnej mzdy bude akcelerovať v súlade s produktivitou práce. OECD vidí ekonomické riziká najmä vo vzťahu k politickým podmienkam na implementáciu fiškálneho konsolidačného programu a úspešného dokončenia pokračujúcej fiškálnej decentralizácie verejnej správy a služieb.
Zníženie úrokových sadzieb Národnou bankou Slovenska koncom apríla bolo v súlade s pokračujúcou fiškálnou konsolidáciou. Podľa OECD centrálna banka znížila sadzby v súlade so značným prílevom krátkodobého kapitálu, ktorý vytvára tlak na slovenskú korunu, ako aj v dôsledku nízkej jadrovej inflácie, vysokej nezamestnanosti a fiškálnej konsolidáciou. "Prebiehajúce reformy v oblasti daní, trhu práce, verejných služieb, a sociálnej pomoci majú potenciál podporiť silný strednodobý rast a zamestnanosť," uvádza sa v správe.
Slovenská vláda značne znížila počas minulého roka deficit verejných financií na 3,6 % HDP, keď cieľ bol na úrovni 5 %. Tieto mimoriadne dobré výsledky zaznamenala vláda najmä znižovaním výdavkov v mnohých oblastiach a mimoriadne úspory dosiahla kvôli meškaniu implementácie projektov spolufinancovaných s EÚ. Náklady na dôchodkovú reformu dočasne zvýšia fiškálny deficit, avšak vláda sa zviazala pokračovať v konsolidácii a do roku 2007 splniť Maastrichtské kritérium deficitu pod úrovňou 3 % HDP. "Fiškálne náklady na dôchodkovú reformu by však mohli byť v roku 2005 vyššie ako je v súčasnosti rozpočtované," uvádza sa v správe. OECD predpokladá deficit v tomto roku na úrovni 4 % HDP a v budúcom roku by sa mal znížiť na 3,7 % HDP.
Nízke sadzby priamych daní, nízka cena práce, priaznivé podnikateľské prostredie a výhodná geografická poloha vo zvýšenej miere pritiahli priame zahraničné investície (PZI). Na začiatku roka 2004 sa rozhodol tretí výrobca automobilov založiť svoju továreň v SR. Očakáva sa, že investícia spoločnosti Kia Motors vyvolá značný následný príliv PZI od subdodávateľov. Ekonomický rast by mal v roku 2004 stúpnuť na asi 4 a pol percenta a takmer 5 % v roku 2005.
©2004, Autorské práva SITA a.s. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. je výslovne zakázané.
