Podľa ministra Kováča sa časť transformácie uskutočnila

Minister zdravotníctva Roman Kováč odmieta názor, že sa počas jeho pôsobenia vo funkcii neuskutočnila transformácia rezortu. "Nebola však transformácia financovania zdravotníctva a nezredukovali sa poskytovatelia zdravotnej starostlivosti," povedal minister na záverečnej tlačovej besede, ktorou sa rozlúčil s ministerským kreslom. Kováčovi sa podľa jeho slov podarilo niekoľko dôležitých transformačných krokov, ako je prechod kompetencií ministerstva na odbornú a územnú samosprávu, či transformácia niektorých nemocníc na neziskové organizácie poskytujúce verejnoprospešné služby. "Som presvedčený, že budúcnosť ukáže jednoznačné výhody tohto kroku," vyhlásil minister.

Kováč pozitívne hodnotil aj legislatívnu činnosť posledných štyroch rokov, keď sa prijali zákony o povolaní lekára, lekárnika a zdravotnej sestry. Ako dodal, okrem problému vzdelávania zubárov sú všetky zdravotnícke zákony kompatibilné s legislatívou Európskej únie. Za neúspech však považuje odmietnutie jeho návrhu nového zákona o zdravotnom poistení. Navrhoval v ňom trojpilierový systém poistenia, v ktorom by každý občan platil poistenie sám za seba, resp. za svoje deti. Štát mal platiť zdravotné poistenie iba v oprávnených prípadoch. "Už prechod návrhu tohto zákona vládou bol nesmierne ťažký, a parlament sa ním ani nezaoberal. Na príčine bolo zrejme ideologické rozvrstvenie širokej vládnej koalície," komentoval minister.

Ako však dodal, kategória štátneho poistenca je dlhodobo neudržateľná, keďže štát platí v súčasnosti za 3,5 milióna obyvateľov. "Pritom napríklad za dôchodcu štát mesačne zaplatí 380 Sk, ale priemerné náklady na jeho liečbu sú 1 700 Sk," upozornil Kováč. Tieto rozdiely sa podľa neho nedajú vykryť príjmami za zdravotné poistenie od ekonomicky aktívnych poistencov, ktorí platia 14 % zo svojho príjmu, a ďalšie zvyšovanie poistného je nemysliteľné. Zdravotníctvo si podľa odchádzajúceho ministra vyžiada ďalšie reformy, pričom tie najbolestivejšie bude musieť nová vláda urobiť hneď po nástupe do funkcií.

Koncom roku 1998 bol vonkajší dlh zdravotníctva 12,57 mld. Sk, vláda na oddlženie vyčlenila do tohto roku 12,6 mld. Sk z privatizácie. Napriek tomu vonkajší dlh k ultimu augusta 2002 predstavoval 23,5 mld. Sk. Znížiť by sa mal o 3,685 mld. Sk vyčlenených z privatizácie a ďalších 720 mil. Sk z oddlženia železníc. "Potrebu zvyšných 19,22 mld. Sk vytvorila inflácia v priebehu troch rokov," konštatoval minister. Podľa neho ostáva uhradiť dlh za nemocnice tretieho typu, fakultné nemocnice, odborné liečebné ústavy a psychiatrické zariadenia.

©2002, Autorské práva SITA a.s. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. je výslovne zakázané.