Podľa experta SB je prezidentom vrátená novela zákona o DDP v poriadku
Novela zákona o doplnkovom dôchodkovom poistení (DDP) zamestnancov, ktorú prezident SR Rudolf Schuster vrátil na opätovné prerokovanie do parlamentu
Novela zákona o doplnkovom dôchodkovom poistení (DDP) zamestnancov, ktorú prezident SR Rudolf Schuster vrátil na opätovné prerokovanie do parlamentu, nie je nesystémovým zásahom do systému sociálnej ochrany, ani do systému dobrovoľného dôchodkového poistenia. Je v súlade s poňatím sociálnej reformy v SR a ďalším nevyhnutným krokom v jej pokračovaní.
Vo svojom odbornom posudku to podľa rezortu práce tvrdí expert Svetovej banky (SB) pre oblasť dôchodkového poistenia Igor Tomeš. Tento posudok spolu so stanoviskom Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR k rozhodnutiu prezidenta SR poslal rezortný minister Peter Magvaši poslancom a výborom Národnej rady SR, ktorí sa budú novelou opätovne zaoberať na svojej poslednej schôdzi v tomto volebnom období, začínajúcej sa 19. augusta.
MPSVR pripomína, že I. Tomeš opiera svoj záver o viaceré argumenty, ktorými zároveň vyvracia výhrady prezidenta SR voči novele. Tie sa pritom týkali zavedenia nesystémových prvkov do DDP. Za takéto pokladá hlava štátu napríklad rozšírenie okruhu poistencov, povinnú účasť na DDP pre zamestnancov, pracujúcich v rizikových podmienkach, či údajnú nemožnosť pre zamestnanca zvoliť si poisťovňu.
Expert SB však konštatuje, že možnosť prístupu do systému DDP rozšírila už novela zákona z roku 2000, a to o zamestnancov rozpočtových a príspevkových organizácií. Odlišný názor má aj v otázke zamestnancov rizikových pracovných kategórií, ktorým by mali zamestnávatelia povinne prispievať do doplnkovej poisťovne na výsluhový dôchodok.
Nesystémové by bolo podľa I. Tomeša riešenie takýchto pracovných kategórií v kapitalizačnom pilieri dôchodkového poistenia, pretože by tým vznikla nová diskriminácia ostaných občanov. Expert sa navyše domnieva, že štát si len plní sľub, ktorý dal odborárom pri rušení pracovných kategórií v sociálnom poistení. Novela podľa neho ďalej dokončuje proces odstraňovania diskriminácie voči niektorým skupinám osôb, ktoré boli vylúčené z účasti v tomto systéme poistenia, konkrétne voči samostatne zárobkovo činným osobám. "Zavedenie výsluhového dôchodku pre 3. a 4. pracovnú kategóriu k riešeniu skoršieho odchodu do dôchodku pokladá I. Tomeš len za ďalší nový produkt, ktorý nenarúša systém dávok dobrovoľného dôchodkového poistenia," konštatuje rezort práce. Povinnosť zamestnávateľa platiť na tento dôchodok pritom nie je podľa experta v rozpore dobrovoľnosťou pre poistencov a je na jeho prospech. Voľba poisťovne, ak zamestnanec nie je sám účastníkom DDP, nevylučuje, aby zamestnanec túto voľbu zmenil.
Parlament schválil novelu zákona o DDP zamestnancov 20. júna. Prezident ju vrátil na opätovné prerokovanie 12. júla.
Publikovanie alebo dalšie šírenie obsahu správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho súhlasu TASR výslovne zakázané.
Copyright©2002TASR.
Vo svojom odbornom posudku to podľa rezortu práce tvrdí expert Svetovej banky (SB) pre oblasť dôchodkového poistenia Igor Tomeš. Tento posudok spolu so stanoviskom Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR k rozhodnutiu prezidenta SR poslal rezortný minister Peter Magvaši poslancom a výborom Národnej rady SR, ktorí sa budú novelou opätovne zaoberať na svojej poslednej schôdzi v tomto volebnom období, začínajúcej sa 19. augusta.
MPSVR pripomína, že I. Tomeš opiera svoj záver o viaceré argumenty, ktorými zároveň vyvracia výhrady prezidenta SR voči novele. Tie sa pritom týkali zavedenia nesystémových prvkov do DDP. Za takéto pokladá hlava štátu napríklad rozšírenie okruhu poistencov, povinnú účasť na DDP pre zamestnancov, pracujúcich v rizikových podmienkach, či údajnú nemožnosť pre zamestnanca zvoliť si poisťovňu.
Expert SB však konštatuje, že možnosť prístupu do systému DDP rozšírila už novela zákona z roku 2000, a to o zamestnancov rozpočtových a príspevkových organizácií. Odlišný názor má aj v otázke zamestnancov rizikových pracovných kategórií, ktorým by mali zamestnávatelia povinne prispievať do doplnkovej poisťovne na výsluhový dôchodok.
Nesystémové by bolo podľa I. Tomeša riešenie takýchto pracovných kategórií v kapitalizačnom pilieri dôchodkového poistenia, pretože by tým vznikla nová diskriminácia ostaných občanov. Expert sa navyše domnieva, že štát si len plní sľub, ktorý dal odborárom pri rušení pracovných kategórií v sociálnom poistení. Novela podľa neho ďalej dokončuje proces odstraňovania diskriminácie voči niektorým skupinám osôb, ktoré boli vylúčené z účasti v tomto systéme poistenia, konkrétne voči samostatne zárobkovo činným osobám. "Zavedenie výsluhového dôchodku pre 3. a 4. pracovnú kategóriu k riešeniu skoršieho odchodu do dôchodku pokladá I. Tomeš len za ďalší nový produkt, ktorý nenarúša systém dávok dobrovoľného dôchodkového poistenia," konštatuje rezort práce. Povinnosť zamestnávateľa platiť na tento dôchodok pritom nie je podľa experta v rozpore dobrovoľnosťou pre poistencov a je na jeho prospech. Voľba poisťovne, ak zamestnanec nie je sám účastníkom DDP, nevylučuje, aby zamestnanec túto voľbu zmenil.
Parlament schválil novelu zákona o DDP zamestnancov 20. júna. Prezident ju vrátil na opätovné prerokovanie 12. júla.
Publikovanie alebo dalšie šírenie obsahu správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho súhlasu TASR výslovne zakázané.
Copyright©2002TASR.
