Personál našich nemocníc vie, čo robiť v prípade biologického útoku
Lekári a personál v slovenských nemocniciach vedia, čo treba urobiť v prípade biologického útoku. Sú pripravení aj na krízové situácie
Lekári a personál v slovenských nemocniciach vedia, čo treba urobiť v prípade biologického útoku. Sú pripravení aj na krízové situácie.
Námestník riaditeľa Fakultnej nemocnice na Mickiewiczovej ulici v Bratislave Juraj Štofko povedal, že dokážu včas diagnostikovať ochorenia spôsobené biologickými zbraňami a ťažkosti by nemali ani s liečbou ochorení. "Nejde o finančne nákladné záležitosti," dodáva. Nemocnica má k dispozícii laboratóriá mikrobiologického ústavu a má aj dostatok antibiotík. "Všetky bratislavské nemocnice by v prípade biologického útoku boli schopné prijať a liečiť zhruba 3000 ľudí, naša dokáže vyčleniť 800 lôžok," podotýka Štofko. "Pochybnosti o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ktoré sa šíria medzi ľuďmi, majú na svedomí niektoré nie celkom správne a korektné informácie v médiách," hovorí riaditeľ nemocnice v Trenčíne Pavol Sedláček. "Naši zamestnanci vedia usmerniť tých, čo sa cítia ohrození." Riaditeľ potvrdzuje, že pre prípady živelných pohrôm a epidémií má nemocnica plán činnosti, ktorý neustále aktualizuje. "Vieme čo treba robiť pri biologickom alebo radiačnom ohrození." Trenčianska nemocnica má dostatočné zásoby liekov potrebných pri otravách chemickými jedovatými látkami. Havarijný plán aktualizovali aj v prešovskej nemocnici. "Ak by prišlo k bioteroristickému útoku, mohli by sme na lôžkach umiestniť 200 pacientov. V prípade krízy by sme presťahovali do Vysokých Tatier pacientov z pľúcneho oddelenia a v jeho priestoroch by sme sústredili 40 - 60 ľudí," hovorí riaditeľ nemocnice v Prešove Ján Sidor. Prepracovali aj plán činnosti nemocnice pri chemickom ohrození, nové pravidlá platia pri vydávaní zdravotníckych materiálov.
Námestník riaditeľa Fakultnej nemocnice na Mickiewiczovej ulici v Bratislave Juraj Štofko povedal, že dokážu včas diagnostikovať ochorenia spôsobené biologickými zbraňami a ťažkosti by nemali ani s liečbou ochorení. "Nejde o finančne nákladné záležitosti," dodáva. Nemocnica má k dispozícii laboratóriá mikrobiologického ústavu a má aj dostatok antibiotík. "Všetky bratislavské nemocnice by v prípade biologického útoku boli schopné prijať a liečiť zhruba 3000 ľudí, naša dokáže vyčleniť 800 lôžok," podotýka Štofko. "Pochybnosti o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ktoré sa šíria medzi ľuďmi, majú na svedomí niektoré nie celkom správne a korektné informácie v médiách," hovorí riaditeľ nemocnice v Trenčíne Pavol Sedláček. "Naši zamestnanci vedia usmerniť tých, čo sa cítia ohrození." Riaditeľ potvrdzuje, že pre prípady živelných pohrôm a epidémií má nemocnica plán činnosti, ktorý neustále aktualizuje. "Vieme čo treba robiť pri biologickom alebo radiačnom ohrození." Trenčianska nemocnica má dostatočné zásoby liekov potrebných pri otravách chemickými jedovatými látkami. Havarijný plán aktualizovali aj v prešovskej nemocnici. "Ak by prišlo k bioteroristickému útoku, mohli by sme na lôžkach umiestniť 200 pacientov. V prípade krízy by sme presťahovali do Vysokých Tatier pacientov z pľúcneho oddelenia a v jeho priestoroch by sme sústredili 40 - 60 ľudí," hovorí riaditeľ nemocnice v Prešove Ján Sidor. Prepracovali aj plán činnosti nemocnice pri chemickom ohrození, nové pravidlá platia pri vydávaní zdravotníckych materiálov.
