Penzijná reforma na ruský spôsob
Špecifiká a nevšednosti dôchodkov v jednej z najväčších krajín sveta
Ruský štát sa k svojim dôchodcom správal macošsky. Priemerná výška štátnej penzie bola veľmi nízka a napríklad v roku 1992
dosahovala len 25 % priemernej mzdy,
ktorá bola tiež biedna.
Aj táto penzia však často bola len snom, pretože jej vyplácanie meškalo aj niekoľko mesiacov. Pri vysokých cenách a nepravidelných termínoch výplaty penzie sa drvivá väčšina Rusov v penzijnom veku dostávala do pásma chudoby. Za Putina sa situácia trochu zlepšila a v súčasnosti dosahuje priemerný dôchodok výšku asi 35 - 40 % priemernej mzdy. Podobnú úroveň majú štátne penzie aj vo vyspelých krajinách EÚ, tam sú však doplnené početnými schémami zamestnaneckých penzií a súkromných penzijných fondov. V snahe uľahčiť ťažký život starobných dôchodcov začala ruská vláda s prvými nesmelými krokmi penzijnej reformy už v roku 1992. Pokus o vytvorenie siete súkromných fondov dopadol katastrofálne a pripomína skorumpovanejšiu a tragickejšiu verziu našej kupónovej privatizácie. Novinové state i analytické štúdie medzinárodných finančných organizácií sa hemžia slovami ako "zlyhanie", "defraudácia" či "porušovanie zákonov". Demografická situácia Ruska je však mimoriadne nepriaznivá - obyvateľstvo rýchlo starne a existujúci priebežný penzijný systém sa dostáva na pokraj svojich možností. Vládcom z Kremľa je jasné, že s penziami treba konečne urobiť poriadok. Od roku 2001 sa v Rusku rozbieha pokus o komplexnú penzijnú reformu. Jej príprava je v záverečnom štádiu.
Penzie po novom
Základné črty penzijnej reformy zahŕňajú >> vytvorenie princípu zásluhovosti v rámci priebežného piliera
>> vytvorenie fondového piliera v rámci verejného sektora
>> vytvorenie zamestnaneckých schém penzijného poistenia
>> lepšiu reguláciu existujúcich neštátnych penzijných fondov
Základom reformy bude, prirodzene, reforma verejných penzií. Ako doteraz, pracovníci budú odvádzať zo svojej mzdy 28 % na penzijné poistenie. Táto suma sa však rozdelí do niekoľkých čiastok:
>> 14 % pôjde na financovanie základného (priebežného) systému. Budú sa z neho vyplácať existujúce penzijné nároky a tiež poslúži ako zdroj na vyplácanie sociálnych dôchodkov.
>> Zvyšných 14 % sa rozdelí na dve časti. Prvá časť bude slúžiť na výplatu dôchodkov ako doteraz, ale bude sa v nej viac zohľadňovať princíp zásluhovosti (počet odrobených rokov, dosiahnutá mzda a pod.). Druhá časť pôjde do kapitalizačného (fondového) piliera. Pomer medzi prvou a druhou časťou bude závisieť od veku pracovníka. Pracovníci mladší ako 35 rokov budú najprv odvádzať do fondového piliera 3 % zárobku, neskôr až 8 %. Pracovníci vo veku 35 - 50 rokov budú odvádzať fixné 2 percentá do fondového piliera. Pracovníci nad 50 rokov nebudú vo fondovom pilieri zahrnutí vôbec.
V každom prípade sa zdá byť podiel odvádzaný do kapitalizačného piliera trochu nízky. Zvláštnou črtou ruskej reformy dôchodkového systému je aj to, že ponecháva vek odchodu do dôchodku nezmenený na 60 rokov pre mužov a 55 rokov pre ženy. Má to svoj dôvod. Ak vynecháme štáty v Afrike a Latinskej Amerike, Rusko má neslávne prvenstvo v rekordne krátkom čase dožitia. Priemerná dĺžka je len niečo vyše 65 rokov a pre mužov len 59 rokov. Za týmto číslom treba vidieť nízku úroveň zdravotnej starostlivosti a nezdravú životosprávu. Paradoxne to však pomáha znižovať náklady na penzijný systém, lebo väčšina mužov sa penzie ani nedožije. Ak napríklad koncom roku 2003 bude poberať starobný dôchodok len 38,9 milióna penzistov, prognóza na rok 2005 je už len 29,3 milióna penzistov. Z toho dôvodu sa v Rusku zatiaľ neuvažuje o zvyšovaní veku odchodu do dôchodku. Predpokladá sa však, že so stúpajúcou životnou úrovňou sa bude priemerná dĺžka života zvyšovať a v roku 2015 by malo byť v Rusku 35,2 milióna starobných dôchodcov.
Zmätky a prieťahy
Organizovaním reformy je v Rusku poverený Ruský penzijný fond, štátna organizácia, pracujúca pri ministerstve práce, ktorá plní niektoré funkcie našej Sociálnej poisťovne. Ruský penzijný fond už od roku 2002 začal na svojich účtoch zhromažďovať prostriedky, ktoré sa v roku 2003 mali investovať do fondového piliera. Postup reformy mal byť nasledujúci. V júli 2003 mal prebehnúť tender na správcovské spoločnosti. Na základe tendra mal fond s týmito spoločnosťami uzavrieť zmluvy o spravovaní prostriedkov. Poistenci sa mali rozhodnúť, do ktorého konkrétneho fondu budú investovať v kapitalizačnom pilieri a svoje rozhodnutie mali fondu oznámiť na predpísanom formulári. Tým, čo by sa nevedeli rozhodnúť pre nejaký fond, budú prostriedky automaticky presunuté pod správu štátnej spoločnosti Vnešekonombank. V októbri už mal nabehnúť systém platieb na individuálne účty poistencov v jednotlivých fondoch.
Nestalo sa tak. Reforma mešká predovšetkým pre administratívne prieťahy a zákulisný boj finančných skupín o jej ovládnutie. Ruský penzijný fond napríklad oznámil, že nie je schopný v zákonnej lehote vytlačiť viac ako 40 miliónov formulárov pre budúcich účastníkov fondového piliera. Formuláre mohli byť rozposlané najskôr 4. októbra 2003 a účastníci sa mali rozhodnúť pre konkrétnu správcovskú spoločnosť do 15. októbra. To bola príliš krátka lehota pre ľudí, z ktorých väčšina nemá o penzijnom investovaní ani poňatia. Preto bol termín rozhodnutia posunutý až na 31. 12. 2003. To zároveň odsunulo prvý prílev peňazí z fondového piliera až na apríl 2004. Ruský penzijný fond zatiaľ drží vyzbierané peniaze vo vlastnom portfóliu.
Pozoruhodným spôsobom sa vyvíjal aj výber manažérov fondov v kapitalizačnom pilieri. Pôvodne ich malo schváliť ministerstvo hospodárstva a Ruský penzijný fond. K hlavným kritériám výberu mala patriť najmä odbornosť a skúsenosti so spravovaním neštátnych penzijných fondov - minimálne 5 rokov pôsobenia na trhu a aspoň dvojročná licencia vo fondovom biznise. Vláda však zmenila pravidlá. Úrad predsedu vlády vypísal svoj vlastný tender a na jeho základe odporučil občanom zoznam 55 správcovských spoločností. Kritérium odborných skúseností sa úplne zrušilo. Stačí, ak správcovská spoločnosť preukázala k 1. augustu 2003, že má určitý objem aktív. Okamžite nastalo čarovanie s účtovnými dokladmi a z kapitálovo podvyživených firmičiek sa stali finanční preborníci. Z 55 spoločností ich 26 dostalo licenciu len minulý rok a 9 krátko pred tendrom. Niektoré takéto spoločnosti založili plynárenské a ropné monopoly typu Rosnefť.
Ďalším problémom je zmätok vo vyberaní príspevkov. Ruská vláda rozhodla, že Ruský penzijný fond bude poverený len výplatou dôchodkov, kým výber príspevkov budú robiť orgány sociálneho poistenia. To vytvára priestor na manipuláciu s peňažnými tokmi. Napríklad za rok 2002 sa na príspevkoch do Ruského penzijného fondu vybralo 313,1 mld. rubľov, ale do samotného fondu dorazilo len 249 miliárd. Vyše 64 miliárd rubľov sa niekde "zdržalo" a fond ich nemohol investovať do cenných papierov. Budúci penzisti tak prišli o časť výnosov. V Rusku je rozšírená aj čierna práca. Mnoho ľudí oficiálne pracuje za minimálnu mzdu a zvyšok poberá "na dlaň". Nie je jasné, ako sa im podarí zamestnávateľa presvedčiť, aby odvádzal penzijné príspevky z celej sumy.
Peniaze vyzbierané od roku 2002 investoval Ruský penzijný fond predovšetkým do ruských štátnych dlhopisov, pokladničných poukážok a eurobondov. Po rozbehnutí reformy budú podľa inštrukcií poistencov prevedené do 55 správcovských spoločností, ktoré budú spravovať vyše 71 miliónov individuálnych účtov. V roku 2004 by sa mali vytvoriť vo fondovom pilieri úspory vo výške 1 - 2 mld. USD a do ďalších troch rokov by mali stúpnuť na 6 - 7 mld. USD. Prvé platby z týchto fondov by sa mali realizovať v roku 2013.
Zamestnanecké penzie
Zamestnanecké penzie budú poskytovať v Rusku tzv. Zamestnanecké penzijné fondy (obdoba našich DDP). Budú určené len pre zamestnancov novovstupujúcich na pracovný trh. Z fondov sa budú vyplácať len predčasné dôchodky, a to až do začiatku riadneho starobného dôchodku. Do fondov budú prispievať zamestnávatelia. Miera príspevku je stanovená na 5 % zo mzdy pre kategóriu "ťažko pracujúcich" a 12 % pre kategóriu "veľmi ťažko pracujúci". O tom, ktoré kategórie zamestnancov pracujú "ťažko" a kto "veľmi ťažko", rozhodne špeciálna komisia. V prípade, že zamestnávateľ nevytvorí Zamestnanecký penzijný fond, môže prispievať do Zamestnaneckého fondu pri Ruskom penzijnom fonde. Zamest-nanci budú mať zaujímavú možnosť: môžu sa so zamestnávateľom dohodnúť, že miesto príspevkov do týchto fondov sa im vyplatí väčšia mzda.
Súkromné penzijné fondy
V Rusku pôsobia od roku 1992 neštátne penzijné fondy. Veľká väčšina z nich bola založená podnikmi a určená pre vlastných zamestnancov, ale existujú aj fondy otvorené pre širokú verejnosť. Koncom roku 2002 bolo vo fondoch 4,4 milióna poistencov. Poistenci majú právo premeniť po dosiahnutí dôchodkového veku svoje úspory na anuitu alebo si ich dať vyplácať podľa dávkového plánu. Vyplatenie celej sumy úspor naraz je zakázané. Fondy dosiahli za rok 2002 nominálny výnos 18 percent a reálny asi 3 %. V súčasnosti dostáva penziu z týchto fondov len 351-tisíc Rusov, pričom priemerná ročná výška penzie je 629 rubľov (20 dolárov). Hoci počty poistencov v neštátnych fondoch stúpajú pomerne rýchlo, záujem nezodpovedá potrebám. Zatiaľ sú tieto fondy známe predovšetkým aférami spojenými s nečestnými praktikami a porušovaním zákonov. Správa dozorného úradu pri ruskom ministerstve práce prezrádza niekoľko otrasných skutočností. Mnoho fondových manažérov si vôbec nelámalo hlavy s limitmi investovania. Boli prípady, keď sa 100 % aktív investovalo do štátnych dlhopisov, bankového vkladu či jednej akcie. Veľmi obľúbeným sa stalo investovanie do akcií materskej firmy, ak zakladateľom fondu bol nejaký veľký podnik. Súčasná legislatíva nevyžaduje, aby sa aktíva fondu (majetok poistencov) separovali od aktív správcovskej spoločnosti (majetku manažérov). Každý si vie predstaviť, aké báječné operácie s majetkom poistencov sa dajú v tomto prípade urobiť. Dozorný úrad od roku 1995 zrušil licenciu už 190 súkromným fondom za porušovanie predpisov, zdá sa však, že bude musieť urobiť razantnejšie kroky. V súčasnosti pôsobí na trhu 260 penzijných fondov s celkovou hodnotou aktív 2,1 mld. USD, čo je asi 0,5 % HDP. Tento segment finančného trhu je v Rusku len v plienkach. Na porovnanie, v rozvinutých ekonomikách dosahujú tieto podiely 30 - 50 % HDP.
Ruská penzijná reforma v mnohom zaostala za podobnými projektmi v bývalých komunistických krajinách v strednej Európe. Na vytvorenie kapitalizačného piliera sa v nej venuje len málo pro-striedkov. Celý proces licencovania správcovských spoločností je málo transparentný a vytvára veľa možností na korupciu a defraudáciu. Je viac ako pravdepodobné, že sa koncept tejto reformy bude musieť v budúcnosti upravovať. Pozitívnym bodom reformy je, že sa vôbec začala. Už samotná možnosť zariadiť si penziu podľa vlastnej potreby a nie podľa direktív štátu bude mať v krajine ako Rusko veľký význam pre rozvoj ekonomického myslenia a rozhodovania občanov.
Autor: Vladimír Baláž,Sevisbrokers Finance, o. c. p., a. s., INVESTOR
Aj táto penzia však často bola len snom, pretože jej vyplácanie meškalo aj niekoľko mesiacov. Pri vysokých cenách a nepravidelných termínoch výplaty penzie sa drvivá väčšina Rusov v penzijnom veku dostávala do pásma chudoby. Za Putina sa situácia trochu zlepšila a v súčasnosti dosahuje priemerný dôchodok výšku asi 35 - 40 % priemernej mzdy. Podobnú úroveň majú štátne penzie aj vo vyspelých krajinách EÚ, tam sú však doplnené početnými schémami zamestnaneckých penzií a súkromných penzijných fondov. V snahe uľahčiť ťažký život starobných dôchodcov začala ruská vláda s prvými nesmelými krokmi penzijnej reformy už v roku 1992. Pokus o vytvorenie siete súkromných fondov dopadol katastrofálne a pripomína skorumpovanejšiu a tragickejšiu verziu našej kupónovej privatizácie. Novinové state i analytické štúdie medzinárodných finančných organizácií sa hemžia slovami ako "zlyhanie", "defraudácia" či "porušovanie zákonov". Demografická situácia Ruska je však mimoriadne nepriaznivá - obyvateľstvo rýchlo starne a existujúci priebežný penzijný systém sa dostáva na pokraj svojich možností. Vládcom z Kremľa je jasné, že s penziami treba konečne urobiť poriadok. Od roku 2001 sa v Rusku rozbieha pokus o komplexnú penzijnú reformu. Jej príprava je v záverečnom štádiu.
Penzie po novom
Základné črty penzijnej reformy zahŕňajú >> vytvorenie princípu zásluhovosti v rámci priebežného piliera
>> vytvorenie fondového piliera v rámci verejného sektora
>> vytvorenie zamestnaneckých schém penzijného poistenia
>> lepšiu reguláciu existujúcich neštátnych penzijných fondov
Základom reformy bude, prirodzene, reforma verejných penzií. Ako doteraz, pracovníci budú odvádzať zo svojej mzdy 28 % na penzijné poistenie. Táto suma sa však rozdelí do niekoľkých čiastok:
>> 14 % pôjde na financovanie základného (priebežného) systému. Budú sa z neho vyplácať existujúce penzijné nároky a tiež poslúži ako zdroj na vyplácanie sociálnych dôchodkov.
>> Zvyšných 14 % sa rozdelí na dve časti. Prvá časť bude slúžiť na výplatu dôchodkov ako doteraz, ale bude sa v nej viac zohľadňovať princíp zásluhovosti (počet odrobených rokov, dosiahnutá mzda a pod.). Druhá časť pôjde do kapitalizačného (fondového) piliera. Pomer medzi prvou a druhou časťou bude závisieť od veku pracovníka. Pracovníci mladší ako 35 rokov budú najprv odvádzať do fondového piliera 3 % zárobku, neskôr až 8 %. Pracovníci vo veku 35 - 50 rokov budú odvádzať fixné 2 percentá do fondového piliera. Pracovníci nad 50 rokov nebudú vo fondovom pilieri zahrnutí vôbec.
V každom prípade sa zdá byť podiel odvádzaný do kapitalizačného piliera trochu nízky. Zvláštnou črtou ruskej reformy dôchodkového systému je aj to, že ponecháva vek odchodu do dôchodku nezmenený na 60 rokov pre mužov a 55 rokov pre ženy. Má to svoj dôvod. Ak vynecháme štáty v Afrike a Latinskej Amerike, Rusko má neslávne prvenstvo v rekordne krátkom čase dožitia. Priemerná dĺžka je len niečo vyše 65 rokov a pre mužov len 59 rokov. Za týmto číslom treba vidieť nízku úroveň zdravotnej starostlivosti a nezdravú životosprávu. Paradoxne to však pomáha znižovať náklady na penzijný systém, lebo väčšina mužov sa penzie ani nedožije. Ak napríklad koncom roku 2003 bude poberať starobný dôchodok len 38,9 milióna penzistov, prognóza na rok 2005 je už len 29,3 milióna penzistov. Z toho dôvodu sa v Rusku zatiaľ neuvažuje o zvyšovaní veku odchodu do dôchodku. Predpokladá sa však, že so stúpajúcou životnou úrovňou sa bude priemerná dĺžka života zvyšovať a v roku 2015 by malo byť v Rusku 35,2 milióna starobných dôchodcov.
Zmätky a prieťahy
Organizovaním reformy je v Rusku poverený Ruský penzijný fond, štátna organizácia, pracujúca pri ministerstve práce, ktorá plní niektoré funkcie našej Sociálnej poisťovne. Ruský penzijný fond už od roku 2002 začal na svojich účtoch zhromažďovať prostriedky, ktoré sa v roku 2003 mali investovať do fondového piliera. Postup reformy mal byť nasledujúci. V júli 2003 mal prebehnúť tender na správcovské spoločnosti. Na základe tendra mal fond s týmito spoločnosťami uzavrieť zmluvy o spravovaní prostriedkov. Poistenci sa mali rozhodnúť, do ktorého konkrétneho fondu budú investovať v kapitalizačnom pilieri a svoje rozhodnutie mali fondu oznámiť na predpísanom formulári. Tým, čo by sa nevedeli rozhodnúť pre nejaký fond, budú prostriedky automaticky presunuté pod správu štátnej spoločnosti Vnešekonombank. V októbri už mal nabehnúť systém platieb na individuálne účty poistencov v jednotlivých fondoch.
Nestalo sa tak. Reforma mešká predovšetkým pre administratívne prieťahy a zákulisný boj finančných skupín o jej ovládnutie. Ruský penzijný fond napríklad oznámil, že nie je schopný v zákonnej lehote vytlačiť viac ako 40 miliónov formulárov pre budúcich účastníkov fondového piliera. Formuláre mohli byť rozposlané najskôr 4. októbra 2003 a účastníci sa mali rozhodnúť pre konkrétnu správcovskú spoločnosť do 15. októbra. To bola príliš krátka lehota pre ľudí, z ktorých väčšina nemá o penzijnom investovaní ani poňatia. Preto bol termín rozhodnutia posunutý až na 31. 12. 2003. To zároveň odsunulo prvý prílev peňazí z fondového piliera až na apríl 2004. Ruský penzijný fond zatiaľ drží vyzbierané peniaze vo vlastnom portfóliu.
Pozoruhodným spôsobom sa vyvíjal aj výber manažérov fondov v kapitalizačnom pilieri. Pôvodne ich malo schváliť ministerstvo hospodárstva a Ruský penzijný fond. K hlavným kritériám výberu mala patriť najmä odbornosť a skúsenosti so spravovaním neštátnych penzijných fondov - minimálne 5 rokov pôsobenia na trhu a aspoň dvojročná licencia vo fondovom biznise. Vláda však zmenila pravidlá. Úrad predsedu vlády vypísal svoj vlastný tender a na jeho základe odporučil občanom zoznam 55 správcovských spoločností. Kritérium odborných skúseností sa úplne zrušilo. Stačí, ak správcovská spoločnosť preukázala k 1. augustu 2003, že má určitý objem aktív. Okamžite nastalo čarovanie s účtovnými dokladmi a z kapitálovo podvyživených firmičiek sa stali finanční preborníci. Z 55 spoločností ich 26 dostalo licenciu len minulý rok a 9 krátko pred tendrom. Niektoré takéto spoločnosti založili plynárenské a ropné monopoly typu Rosnefť.
Ďalším problémom je zmätok vo vyberaní príspevkov. Ruská vláda rozhodla, že Ruský penzijný fond bude poverený len výplatou dôchodkov, kým výber príspevkov budú robiť orgány sociálneho poistenia. To vytvára priestor na manipuláciu s peňažnými tokmi. Napríklad za rok 2002 sa na príspevkoch do Ruského penzijného fondu vybralo 313,1 mld. rubľov, ale do samotného fondu dorazilo len 249 miliárd. Vyše 64 miliárd rubľov sa niekde "zdržalo" a fond ich nemohol investovať do cenných papierov. Budúci penzisti tak prišli o časť výnosov. V Rusku je rozšírená aj čierna práca. Mnoho ľudí oficiálne pracuje za minimálnu mzdu a zvyšok poberá "na dlaň". Nie je jasné, ako sa im podarí zamestnávateľa presvedčiť, aby odvádzal penzijné príspevky z celej sumy.
Peniaze vyzbierané od roku 2002 investoval Ruský penzijný fond predovšetkým do ruských štátnych dlhopisov, pokladničných poukážok a eurobondov. Po rozbehnutí reformy budú podľa inštrukcií poistencov prevedené do 55 správcovských spoločností, ktoré budú spravovať vyše 71 miliónov individuálnych účtov. V roku 2004 by sa mali vytvoriť vo fondovom pilieri úspory vo výške 1 - 2 mld. USD a do ďalších troch rokov by mali stúpnuť na 6 - 7 mld. USD. Prvé platby z týchto fondov by sa mali realizovať v roku 2013.
Zamestnanecké penzie
Zamestnanecké penzie budú poskytovať v Rusku tzv. Zamestnanecké penzijné fondy (obdoba našich DDP). Budú určené len pre zamestnancov novovstupujúcich na pracovný trh. Z fondov sa budú vyplácať len predčasné dôchodky, a to až do začiatku riadneho starobného dôchodku. Do fondov budú prispievať zamestnávatelia. Miera príspevku je stanovená na 5 % zo mzdy pre kategóriu "ťažko pracujúcich" a 12 % pre kategóriu "veľmi ťažko pracujúci". O tom, ktoré kategórie zamestnancov pracujú "ťažko" a kto "veľmi ťažko", rozhodne špeciálna komisia. V prípade, že zamestnávateľ nevytvorí Zamestnanecký penzijný fond, môže prispievať do Zamestnaneckého fondu pri Ruskom penzijnom fonde. Zamest-nanci budú mať zaujímavú možnosť: môžu sa so zamestnávateľom dohodnúť, že miesto príspevkov do týchto fondov sa im vyplatí väčšia mzda.
Súkromné penzijné fondy
V Rusku pôsobia od roku 1992 neštátne penzijné fondy. Veľká väčšina z nich bola založená podnikmi a určená pre vlastných zamestnancov, ale existujú aj fondy otvorené pre širokú verejnosť. Koncom roku 2002 bolo vo fondoch 4,4 milióna poistencov. Poistenci majú právo premeniť po dosiahnutí dôchodkového veku svoje úspory na anuitu alebo si ich dať vyplácať podľa dávkového plánu. Vyplatenie celej sumy úspor naraz je zakázané. Fondy dosiahli za rok 2002 nominálny výnos 18 percent a reálny asi 3 %. V súčasnosti dostáva penziu z týchto fondov len 351-tisíc Rusov, pričom priemerná ročná výška penzie je 629 rubľov (20 dolárov). Hoci počty poistencov v neštátnych fondoch stúpajú pomerne rýchlo, záujem nezodpovedá potrebám. Zatiaľ sú tieto fondy známe predovšetkým aférami spojenými s nečestnými praktikami a porušovaním zákonov. Správa dozorného úradu pri ruskom ministerstve práce prezrádza niekoľko otrasných skutočností. Mnoho fondových manažérov si vôbec nelámalo hlavy s limitmi investovania. Boli prípady, keď sa 100 % aktív investovalo do štátnych dlhopisov, bankového vkladu či jednej akcie. Veľmi obľúbeným sa stalo investovanie do akcií materskej firmy, ak zakladateľom fondu bol nejaký veľký podnik. Súčasná legislatíva nevyžaduje, aby sa aktíva fondu (majetok poistencov) separovali od aktív správcovskej spoločnosti (majetku manažérov). Každý si vie predstaviť, aké báječné operácie s majetkom poistencov sa dajú v tomto prípade urobiť. Dozorný úrad od roku 1995 zrušil licenciu už 190 súkromným fondom za porušovanie predpisov, zdá sa však, že bude musieť urobiť razantnejšie kroky. V súčasnosti pôsobí na trhu 260 penzijných fondov s celkovou hodnotou aktív 2,1 mld. USD, čo je asi 0,5 % HDP. Tento segment finančného trhu je v Rusku len v plienkach. Na porovnanie, v rozvinutých ekonomikách dosahujú tieto podiely 30 - 50 % HDP.
Ruská penzijná reforma v mnohom zaostala za podobnými projektmi v bývalých komunistických krajinách v strednej Európe. Na vytvorenie kapitalizačného piliera sa v nej venuje len málo pro-striedkov. Celý proces licencovania správcovských spoločností je málo transparentný a vytvára veľa možností na korupciu a defraudáciu. Je viac ako pravdepodobné, že sa koncept tejto reformy bude musieť v budúcnosti upravovať. Pozitívnym bodom reformy je, že sa vôbec začala. Už samotná možnosť zariadiť si penziu podľa vlastnej potreby a nie podľa direktív štátu bude mať v krajine ako Rusko veľký význam pre rozvoj ekonomického myslenia a rozhodovania občanov.
Autor: Vladimír Baláž,Sevisbrokers Finance, o. c. p., a. s., INVESTOR
