Oddlženie zdravotníctva najneskôr do dvoch rokov

Výdavky na zdravotníctvo by mali dosiahnuť 8 percent z HDP

Na budúci rok by mali príjmy rezortu zdravotníctva dosiahnuť 64,08 mld.Sk, čo predstavuje 6,68 % hrubého domáceho produktu (HDP). Vovyspelých ekonomikách tvoria výdavky na zdravotníctvo 8,5 - 9 % zHDP. Minister zdravotníctva Roman Kováč predpokladá 8-percentnúúroveň do konca roku 2002. Dovtedy by sa mali vyrovnať dlhyzdravotníctva. Záväzky zdravotných poisťovní predstavovali za prvýpolrok 13,13 mld. Sk, záväzky štátnych zdravotníckych zariadení tvorili12,51 mld. Sk.

Financovanie zdravotnej starostlivosti rozhodujúcou mierou zabezpečujúpríspevky na zdravotné poistenie. V posledných rokoch sa pohybovali nahranici 40 mld. Sk, tohto roku by mali presiahnuť 42 mld. Sk. Priameplatby pacientov, napríklad za lieky alebo stomatologickú starostlivosť, vrokoch 1999 a 2000 tvorili približne desatinu celkových výdavkov nazdravotníctvo. Ministerstvo zdravotníctva nepredpokladá zvýšenie tohtopodielu, občania by mali v budúcom roku zaplatiť za služby vzdravotníctve celkovo 6,1 mld. Stúpnu však platby pacientov za lieky, vpriemere o 5 až 10 %. Sk, čím by sa mali znížiť výdavky zdravotnýchpoisťovní na lieky. Tie v súčasnosti tvoria asi tretinu nákladov poisťovnína zdravotnú starostlivosť. Okrem vysokých výdavkov na lieky trápizdravotné poisťovne nedostatočný výber poistného. Negatívne hoovplyvňuje nezamestnanosť, v dôsledku ktorej prichádza rezort ročne o300 - 350 mil. Sk. Pohľadávky poisťovní voči neplatičom poistnéhodosiahli za prvý polrok tohto roka 9,6 mld. Sk. Pod príjmy zdravotnýchpoisťovní sa negatívne podpísalo aj zmrazenie platieb štátu na zdravotnépoistenie za neproduktívnych občanov. Kým v roku 1996 platby štátu zaneproduktívnych občanov kryli náklady na ich zdravotnú starostlivosť naúrovni 37,4 %, v roku 1999 to bolo len 26,7 %.

Minister zdravotníctva minulý týždeň konštatoval, že zdravotníctvo už nieje "čiernou dierou", keďže dlh zdravotníctva sa znižuje. Je to vďakazdrojom z privatizácie a návratnej finančnej výpomoci zdravotnýmpoisťovniam. Svoju úlohu zohrali aj regulačné opatrenia, ktoré MZ začalorealizovať od roku 1998. Hoci sa podarilo zastaviť nekontrolovateľnýrast nákladov, nové dlhy však stále vznikajú, i keď pomalšie. Verejnézdroje naďalej nepokrývajú potreby zdravotníctva. Mimorozpočtovézdroje smerujú predovšetkým do splácania starých dlhov. V roku 1999 satakto použila celá návratná finančná výpomoc 2,7 mld. Sk, ktorú dostalizdravotné poisťovne. Financovanie zdravotnej starostlivosti je naďalejdeficitné a rezort je mimoriadne zaťažený starými dlhmi. Čiastočnéoddlženie systému sa predpokladá v roku 2000, úplné najneskôr dokonca roku 2002. Podmienkou toho je však uplatňovanie vzájomnéhozápočtu záväzkov a pohľadávok organizácií napojených na verejnéfinancie. Potrebné sú aj zmeny v zákonoch o zdravotnom poistení a osociálnom poistení, ktoré by vytvorili priestor na aktivovanie ichpohľadávok. Opatrenia je nutné začať realizovať už začiatkom roku2001.