Obrat k lepšiemu najskôr v roku 2002

ROZHOVOR PRE PRÁCU s PAVLOM KÁRÁSZOM, prognostikom

Blízkej i vzdialenejšej ekonomickej budúcnosti sa naSlovensku venuje dosť prognostikov. Ukázala to aj ichminulotýždňová konferencia. Nedezorientujú zbytočne ľudí, ak saich prognózy rozchádzajú?

Často môže dezorientovať ani nie taká značná rozdielnosťmedzi prognózovanými číslami. Omnoho dôležitejšie než čísla jevecná, výpovedná schopnosť prognóz. Takéto prognózovanie je všaknáročné a okrem teoretického zázemia a praktických skúsenostíchce aj dávku intuície, použitia nových techník a prístupov kprognózovaniu. Prognózovanie je dnes na Slovensku nesmiernesťažené netransparentnosťou hospodárskeho prostredia.

Predpovedáte budúcnosť. Kedy teda bude už na Slovenskukonečne ľuďom dobre? Alebo im už aj je, len si to mnohí nechcú pripustiť?

Už aj v súčasnosti je niektorým ľuďom veľmi dobre. Aletých ľudí, ktorí koncentrujú bohatstvo, je veľmi málo. Pritomstredná vrstva fakticky neexistuje a značná časť obyvateľstva sapribližuje k sociálnej odkázanosti. Dobre bude vtedy, keď budenižšia nezamestnanosť a ľudia budú mať vyššie príjmy. Postupnézlepšovanie v tejto oblasti možno očakávať od roku 2002, akhospodárska politika pôjde tým správnym smerom.

Šalamúnska odpoveď, ale spýtam sa vás inak, ktorý je ten správny smer?

To je smer, ktorý podporuje hospodársky rast, prosperitupodnikov a rozvoj regiónov.

Po novembri 1989 sme si mysleli, že bude stačiť takýchpäť rokov, aby sme sa priblížili k vyspelým krajinám Západu.Koľko to ešte potrvá?

Bol by som rád, keby to trvalo jednociferný počet rokov,ale obávam sa, že to nebude také jednoduché, pretože tento procesje podstatne zložitejší, než sme si to mysleli a nielen my, aleaj iní na jeho začiatku.

Nenapĺňa vás vaša práca niekedy aj veľkým pesimizmom?

Snažím sa robiť prognózy objektívne a podľa možnosti čonajviac nezávisle. Sústreďujem sa iba na objektívnu skutočnosť,všetky ostatné pocity dávam bokom. Doba je však ťažká a situáciaveľmi komplikovaná, takže aj vyhliadky, ktoré som za tie rokyrobil, ma napĺňali kadečím. Často som smutný, že možno vniektorých oblastiach vývoj nemusel byť taký, aký bol.

Vo chvíli, keď pripravujete víziu budúcnosti, vnášate dosvojich prognóz skôr optimizmus, alebo pesimizmus?

Vnášam do toho v podstate vieru v krajinu a v ľudí, ktorív nej žijú, vieru v ich um. Aj keď vidím veci často nie veľmiružovo, snažím sa aj z tých komplikovaných situácií postaviťkonštruktívnu víziu budúceho vývoja a vniesť do toho optimizmus.