"Obohratá pesnička" pacientom nepomôže

Na ?všelieky? už v zdravotníctve nikto neverí. Zodpovedným a kompetentným to však akosi neprekáža. Jedným z avizovaných riešení problémov mal byť aj nový Ambulantný liekový formulár. No odborníci z farmaceutického sveta hneď pri prvej zmienke o ňom vyhlásili, že ťažko splní aj úlohu náplasti či rýchloobväzu na zdravotnícke ekonomické starosti. Napríklad jeho vytvorenie - ako odborného usmernenia pre lekárov primárnej sféry, označila Slovenská asociácia farmaceutických spoločností orientovaných na výskum a vývoj za ďalšie nesystémové opatrenie v liekovej politike, ktoré nerieši príčinu problému nedofinancovania zdravotníctva.

Na realizáciu zámerov liekovej politiky štátu má MZ SR proces kategorizácie liekov, ktorý môže byť dostatočným nástrojom na racionálnu kontrolu spotreby liekov na Slovensku. Ak sa s ním správne nakladá. Jeho zákonná úprava je navyše transparentná. Je ale zaujímavé vidieť, kam až snahy poisťovne usilujúcej o monopol dokážu ísť. Nápad tohto "ALF-u" totiž vyšiel z dielne VšZP. Podľa vyjadrenia SAFS si treba tiež uvedomiť skutočnosť, že Slovensko má najnižšiu spotrebu liekov na 1 obyvateľa z krajín Višegrádskej štvorky a každý krok smerujúci k plošnému zníženiu spotreby liekov môže viesť len k zníženiu úrovne liečby. Je zásadný rozdiel, či podobný odporúčací formulár zavedie krajina s priemernou spotrebou liekov na obyvateľa 200 USD alebo 61 USD. Takže je potrebné stanoviť systémové opatrenia, ktoré budú vychádzať z merateľných zdravotných cieľov a efektívnych liečebných postupov. Existuje kategorizačný proces, ktorý Ministerstvu zdravotníctva SR dáva do rúk dostatočné právomoci, aby v spolupráci s odborníkmi a na základe efektívnych liečebných postupov, rešpektujúc pravidlá transparentnosti, udržali spotrebu liekov na únosnej úrovni pre rozpočet zdravotného systému. Podstatné však je, čo do toho všetkého zakomponujú, aké nápady, návrhy a najmä podľa akého kľúča. Vzniká tu totiž akási "hra na čísla". No stále zahmlievanie problému celkového nedofinancovania zdravotníctva zdôrazňovaním a preceňovaním čiastkových problémov a percentuálnych vyjadrení členenia výdavkov na zdravotníctvo odpútava pozornosť od zásadných problémov a vnáša napätie do vzájomných vzťahov poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a dodávateľov pre zdravotníctvo. Navyše odsúva do úzadia ďalšie, vážnejšie a zložitejšie problémy.

Všetky zúčastnené strany argumentujú "svojimi číslami a štatistikami", pôsobí to však, akoby im šlo o všetko možné, len nie o tých, ktorým je zdravotníctvo určené. Ani z tejto skutočnosti však zodpovedných akosi hlava nebolí.