Novela zákona o PZP prikazuje poisťovniam zohľadňovať aj malus
Poisťovne by pri určovaní cien zákonného poistenia áut mali dostať povinnosť uplatňovať systém bonusu a malusu. Mali by teda zohľadniť buď zľavu na poistnom za bezškodový priebeh, alebo príplatok v prípade, ak z poistenia zodpovednosti išlo poistné plnenie.
Vyplýva to z novely zákona o povinnom zmluvnom poistení (PZP) zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorú v rámci nového zákona o poisťovníctve schválili poslanci.
Úlohou systému bonus-malus je podľa materiálu zabezpečiť poisteným spravodlivé určenie poistného, povzbudzovať poistencov jazdiť bezpečnejšie a lepšie oceniť individuálne riziko, za ktoré bude každý poistenec platiť adekvátne poistné. Zavedením nového systému by malo poistné podľa návrhu korešpondovať so škodovosťou každého poisteného. Novinka by sa mala vzťahovať len na novouzatvorené poistné zmluvy.
Zároveň by sa mala zrušiť povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu na zostávajúcu časť poistného obdobia s doterajším poisťovateľom, ak poistenie zodpovednosti zaniklo pre neplatenie poistného. Takéto ustanovenie podľa ministerstva financií spôsobovalo v praxi neprehľadnú právnu situáciu. Poistený totiž platil poistné za poistenie zodpovednosti, ale až pri poistnej udalosti sa zistilo, že predmetná poistná zmluva je neplatná.
Taktiež by sa malo vypustiť ustanovenie hovoriace o tom, že poistnú zmluvu na to isté poistné obdobie nemožno uzavrieť u iného poisťovateľa. Cieľom predmetného ustanovenia bolo primárne zabrániť prípadom nežiaduceho viacnásobného poistenia, keď prevádzkovateľ motorového vozidla je poistený naraz po to isté poistné obdobia u dvoch, resp. viacerých poisťovateľov, hoci poistné plnenie za neho môže vyplatiť len jeden z nich. Prax však ukázala na ďalšiu neopodstatnenosť uvedeného ustanovenia.
Cieľom samotného návrhu zákona o poisťovníctve je implementovať eurosmernicu týkajúcu sa poistenia a zaistenia v rámci projektu Solventnosť II. Mala by sa tak zabezpečiť lepšia ochrana pre poistených, ale aj lepšie rozdelenie kapitálových zdrojov. Nový systém solventnosti by mal zároveň poskytnúť orgánom dohľadu nástroje a právomoci na zhodnotenie celkovej solventnosti dohliadaných firiem. Ide teda o tzv. úplnú harmonizáciu, kedy je povinnosť prevziať smernicu v celom rozsahu.
Systém je založený na troch pilieroch. Prvý pilier hovorí o finančných požiadavkách, druhý o systéme správy a riadenia a tretí pilier sa týka vykazovania pre účely dohľadu a zverejňovania informácií. V rámci prvého piliera obsahuje nový systém solventnosti dve požiadavky týkajúce sa kapitálu. Prvá hovorí o úrovni kapitálu, ktorá umožňuje poisťovni absorbovať závažné neočakávané straty a ktorá zároveň poskytuje poisteným primeranú ochranu. Druhá požiadavka informuje o úrovni kapitálu, pod ktorú by výška finančných zdrojov nemala klesnúť.
Zákon by mal byť účinný od 1. januára 2016 okrem tých ustanovení, ktoré súvisia s nábehom na nový režim, pričom tieto ustanovenia majú nadobudnúť účinnosť 1. apríla 2015.
Vyplýva to z novely zákona o povinnom zmluvnom poistení (PZP) zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorú v rámci nového zákona o poisťovníctve schválili poslanci.
Úlohou systému bonus-malus je podľa materiálu zabezpečiť poisteným spravodlivé určenie poistného, povzbudzovať poistencov jazdiť bezpečnejšie a lepšie oceniť individuálne riziko, za ktoré bude každý poistenec platiť adekvátne poistné. Zavedením nového systému by malo poistné podľa návrhu korešpondovať so škodovosťou každého poisteného. Novinka by sa mala vzťahovať len na novouzatvorené poistné zmluvy.
Zároveň by sa mala zrušiť povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu na zostávajúcu časť poistného obdobia s doterajším poisťovateľom, ak poistenie zodpovednosti zaniklo pre neplatenie poistného. Takéto ustanovenie podľa ministerstva financií spôsobovalo v praxi neprehľadnú právnu situáciu. Poistený totiž platil poistné za poistenie zodpovednosti, ale až pri poistnej udalosti sa zistilo, že predmetná poistná zmluva je neplatná.
Taktiež by sa malo vypustiť ustanovenie hovoriace o tom, že poistnú zmluvu na to isté poistné obdobie nemožno uzavrieť u iného poisťovateľa. Cieľom predmetného ustanovenia bolo primárne zabrániť prípadom nežiaduceho viacnásobného poistenia, keď prevádzkovateľ motorového vozidla je poistený naraz po to isté poistné obdobia u dvoch, resp. viacerých poisťovateľov, hoci poistné plnenie za neho môže vyplatiť len jeden z nich. Prax však ukázala na ďalšiu neopodstatnenosť uvedeného ustanovenia.
Cieľom samotného návrhu zákona o poisťovníctve je implementovať eurosmernicu týkajúcu sa poistenia a zaistenia v rámci projektu Solventnosť II. Mala by sa tak zabezpečiť lepšia ochrana pre poistených, ale aj lepšie rozdelenie kapitálových zdrojov. Nový systém solventnosti by mal zároveň poskytnúť orgánom dohľadu nástroje a právomoci na zhodnotenie celkovej solventnosti dohliadaných firiem. Ide teda o tzv. úplnú harmonizáciu, kedy je povinnosť prevziať smernicu v celom rozsahu.
Systém je založený na troch pilieroch. Prvý pilier hovorí o finančných požiadavkách, druhý o systéme správy a riadenia a tretí pilier sa týka vykazovania pre účely dohľadu a zverejňovania informácií. V rámci prvého piliera obsahuje nový systém solventnosti dve požiadavky týkajúce sa kapitálu. Prvá hovorí o úrovni kapitálu, ktorá umožňuje poisťovni absorbovať závažné neočakávané straty a ktorá zároveň poskytuje poisteným primeranú ochranu. Druhá požiadavka informuje o úrovni kapitálu, pod ktorú by výška finančných zdrojov nemala klesnúť.
Zákon by mal byť účinný od 1. januára 2016 okrem tých ustanovení, ktoré súvisia s nábehom na nový režim, pričom tieto ustanovenia majú nadobudnúť účinnosť 1. apríla 2015.
