Nové zákony budú klásť dôraz na prevenciu
Šesť zákonov nazvalo ministerstvo zdravotníctva "Reformné puzzle"
Nové zákony reformujúce zdravotníctvo budú klásť dôraz na prevenciu. Zdravotné poisťovne budú plne hradiť predovšetkým nákladné ochorenia, ako sú onkologické choroby, a neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Na seminári o reforme zdravotníctva to v stredu uviedol minister zdravotníctva Rudolf Zajac. Šesticu zákonov, z ktorých posledné dva sú v medzirezortnom pripomienkovom konaní, nazvalo ministerstvo "Reformné puzzle", keďže sú navzájom pevne prepojené.
Jedným z problémov súčasného stavu zdravotníctva je podľa ministrovho poradcu Petra Pažitného nerovnováha medzi výdavkami na zdravotníctvo a zdrojmi financovania. Dôsledkom vyšších výdavkov je narastanie dlhu, čakacie listiny, obmedzovanie dostupnosti kvalitnej zdravotnej starostlivosti a korupcia. Chybou systému je aj legislatíva, ktorá určuje, že lekár je povinný poskytovať starostlivosť, pacient má nárok na bezplatnú starostlivosť, ale zdravotná poisťovňa nemá povinnosť za starostlivosť zaplatiť. Dôsledkom toho je, že deficitné hospodárenie systému financuje súkromný sektor.
Podľa návrhu nového poistného zákona bude štát za svojich poistencov platiť 4 % z priemernej mzdy. Podľa Pažitného to znamená napojenie na reálnu ekonomiku. Ekonomicky aktívni poistenci budú platiť 14 % zo svojich príjmov, pričom 10 % bude platiť zamestnávateľ, 4 % zamestnanec. Minimálny ročný vymeriavací základ by mal byť 12-násobok minimálnej mzdy, maximum bude 36-násobok priemernej mzdy. Zmení sa aj systém prerozdeľovania poistného.
Dôležitou je podľa Pažitného aj zmena prístupu občanov k svojmu zdraviu, čomu má napomôcť práve sústredenie na prevenciu. Zdravotné poisťovne by mali manažovať pacienta, v ich kompetencii bude vyberať poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. O kontrolu správneho poskytovania starostlivosti sa má postarať plánovaný úrad pre dohľad. Bude môcť preverovať, či lekár alebo nemocnica poskytli zdravotnú starostlivosť "lege artis", teda stanovenie správnej diagnózy, zvolenie liečby v správny čas a na správnom mieste na prvýkrát.
©2003, Autorské práva SITA a.s. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. je výslovne zakázané.
Jedným z problémov súčasného stavu zdravotníctva je podľa ministrovho poradcu Petra Pažitného nerovnováha medzi výdavkami na zdravotníctvo a zdrojmi financovania. Dôsledkom vyšších výdavkov je narastanie dlhu, čakacie listiny, obmedzovanie dostupnosti kvalitnej zdravotnej starostlivosti a korupcia. Chybou systému je aj legislatíva, ktorá určuje, že lekár je povinný poskytovať starostlivosť, pacient má nárok na bezplatnú starostlivosť, ale zdravotná poisťovňa nemá povinnosť za starostlivosť zaplatiť. Dôsledkom toho je, že deficitné hospodárenie systému financuje súkromný sektor.
Podľa návrhu nového poistného zákona bude štát za svojich poistencov platiť 4 % z priemernej mzdy. Podľa Pažitného to znamená napojenie na reálnu ekonomiku. Ekonomicky aktívni poistenci budú platiť 14 % zo svojich príjmov, pričom 10 % bude platiť zamestnávateľ, 4 % zamestnanec. Minimálny ročný vymeriavací základ by mal byť 12-násobok minimálnej mzdy, maximum bude 36-násobok priemernej mzdy. Zmení sa aj systém prerozdeľovania poistného.
Dôležitou je podľa Pažitného aj zmena prístupu občanov k svojmu zdraviu, čomu má napomôcť práve sústredenie na prevenciu. Zdravotné poisťovne by mali manažovať pacienta, v ich kompetencii bude vyberať poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. O kontrolu správneho poskytovania starostlivosti sa má postarať plánovaný úrad pre dohľad. Bude môcť preverovať, či lekár alebo nemocnica poskytli zdravotnú starostlivosť "lege artis", teda stanovenie správnej diagnózy, zvolenie liečby v správny čas a na správnom mieste na prvýkrát.
©2003, Autorské práva SITA a.s. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. je výslovne zakázané.
