Nie priam na rebrináku, ale...
Dostane dostupnosť slovenského zdravotníctva na "frak"?
Boli časy, keď prežitie pri určitých diagnózach u nás záviselo od lokality, v ktorej pacient býval. Pri náhlych a život ohrozujúcich stavoch (patrí medzi ne i apendix, veď ide o operáciu, ktorú treba urobiť rýchlo a najmä včas) bolo rozhodujúce, na akej úrovni a odkiaľ sa transport konal. V hornatom teréne na rebrináku mal chorý minimálnu šancu. Sieť malých a stredných nemocníc, ktorá sa roky permanentne budovala, garantovala bežnému človeku dostupnosť potrebnej zdravotníckej starostlivosti. Súčasná situácia, ktorá ohrozuje práve existenciu niektorých z nich, sa však podpisuje aj pod zníženú kvalitu rýchlej zdravotníckej pomoci. Aj túto službu totiž v niektorých oblastiach držali obrazne povedané na určitej úrovni práve nemocnice v regiónoch. K problémom v tejto oblasti napríklad MUDr. Jozef Karas, MPH, riaditeľ Nemocnice s poliklinikou v Starej Ľubovni pre Hospodársky denník okrem iného uviedol, že najväčším problémom dneška je limitácia rozsahu výkonov v NsP a ich podfinancovanie. Je to odraz vzťahu zdravotných poisťovní k zdravotníckym zariadeniam, čiže odraz nedostatku finančných zdrojov v systéme. Rozsah výkonov lekárskej služby prvej pomoci a rýchlej zdravotníckej pomoci je zmluvný. Zdravotné poisťovne hradia časť výkonov a časť je paušálna. Tak prvá i rýchla pomoc je u nich súčasťou finančného balíka NsP. Aj keď sú ako jednotky dostatočne vykryté, celkový balík NsP je malý. To znamená, že ich činnosť beží na úkor iných oddelení. Aj NsP Štefana Kukuru v Michalovciach v súčasnosti zaťažuje rovnaký problém ako väčšinu slovenských nemocníc, nedostatok finančných prostriedkov. MUDr. Dalimír Zobka, zástupca riaditeľa, v tejto súvislosti uviedol, že aj napriek dodržiavaniu všetkých prijatých opatrení narastá mesačne zadlženosť nemocnice o niekoľko miliónov korún. Spôsobuje ju najmä zlý
cenový výmer,
kde cena jednej hospitalizácie stanovená pre jednotlivé oddelenia nie je schopná pokryť potrebné náklady. Ďalším bremenom sú staré dlhy, ktoré zostali po čiastočnom oddlžení, a všetko, čo s nimi súvisí (penále, úroky, hrozba exekúcií, zablokované účty). Pri nevyriešení týchto problémov sa aj dobre mienené opatrenia minú účinkom a môžu viesť k znefunkčneniu nemocnice. Rýchla zdravotnícka pomoc podľa slov námestníka riaditeľa NsP dosiahla v prvom polroku 2002 hospodársky výsledok so stratou 1,26 mil. Sk. Súčasný systém teda akosi nepraje ani tým najzdatnejším, medzi ktorých NsP v Michalovciach nepochybne patrí. No diskutabilné je aj tvrdenie, podľa ktorého majú v budúcnosti prežiť len tie najschopnejšie nemocnice, teda tie s najschopnejším manažmentom. Mimoriadne vecný a zaujímavý postoj k problému prezentoval napríklad MUDr. Peter Časnocha, námestník riaditeľa pre LPS vo Zvolene. Pre Hd uviedol, že určite nejde o prežitie schopnejších a menej schopných. V terajších ekonomických podmienkach majú a po prevode kompetencií aj
budú mať ťažkosti
všetky nemocnice. "Z môjho pohľadu by čiastočným riešením (hoci systém poskytovania zdravotnej starostlivosti je u nás výrazne nedofinancovaný) bolo účelné prerozdelenie finančných prostriedkov v intenciách, ktoré som už raz naznačil. Nemocnice vyššieho typu majú svoje nezastupiteľné miesto v poskytovaní vysoko špecializovanej starostlivosti (neurochirurgia, neurotraumatológia, kardiológia, kardiochirurgia, onkológia a pod.) a bežnú zdravotnú starostlivosť poskytujú aj kolosy na štandardnej úrovni, ale za vyššiu úhradu zo strany zdravotných poisťovní. Argumentácia, že toto by vyriešil až systém platby za diagnózu, je síce pravdivá, ale problém je riešiteľný aj v terajšom systéme rozdeľovania finančných prostriedkov. Rozčlenením nemocničných zariadení vyššieho typu na špecializované ústavy (z vysokošpecializovaných oddelení, ako som uviedol) a prekategorizovaním zostávajúcich štandardných oddelení do nemocničných zariadení druhého prípadne prvého typu by sa vytvorili podmienky nielen konkurenčného prostredia (vtedy už nech prežijú len schopní), ale výrazne by sa obmedzili neúčelné výdavky zdravotných poisťovní. Naznačil som
možnú cestu
čiastočného riešenia stavu pri súčasných ekonomických podmienkach. Podľa mojich informácií na Slovensku investujeme do zdravia pacienta ročne asi 400 USD, v Česku asi 900 USD a v Rakúsku asi 1800 USD. Ceny sú pritom v uvedených krajinách rovnaké a zbližujú sa i ceny ostatných vstupov." Nuž, tieto argumenty by si zaslúžili viac, ako len zamyslenie, samozrejme, od kompetentných a zodpovedných. Okrem už uvedených dôvodov aj preto, že skrachovanie niektorých malých nemocníc môže ohroziť rýchlu zdravotnícku pomoc v danej lokalite a s ňou dostupnosť medicínskych služieb. A sťahovanie sa bližšie k nemocniciam v súčasnej bytovej situácii neprichádza do úvahy, nehovoriac o tom, že by to akosi nesúviselo s riešeným súčasných problémov.
Autor: Ľudmila Koníková
cenový výmer,
kde cena jednej hospitalizácie stanovená pre jednotlivé oddelenia nie je schopná pokryť potrebné náklady. Ďalším bremenom sú staré dlhy, ktoré zostali po čiastočnom oddlžení, a všetko, čo s nimi súvisí (penále, úroky, hrozba exekúcií, zablokované účty). Pri nevyriešení týchto problémov sa aj dobre mienené opatrenia minú účinkom a môžu viesť k znefunkčneniu nemocnice. Rýchla zdravotnícka pomoc podľa slov námestníka riaditeľa NsP dosiahla v prvom polroku 2002 hospodársky výsledok so stratou 1,26 mil. Sk. Súčasný systém teda akosi nepraje ani tým najzdatnejším, medzi ktorých NsP v Michalovciach nepochybne patrí. No diskutabilné je aj tvrdenie, podľa ktorého majú v budúcnosti prežiť len tie najschopnejšie nemocnice, teda tie s najschopnejším manažmentom. Mimoriadne vecný a zaujímavý postoj k problému prezentoval napríklad MUDr. Peter Časnocha, námestník riaditeľa pre LPS vo Zvolene. Pre Hd uviedol, že určite nejde o prežitie schopnejších a menej schopných. V terajších ekonomických podmienkach majú a po prevode kompetencií aj
budú mať ťažkosti
všetky nemocnice. "Z môjho pohľadu by čiastočným riešením (hoci systém poskytovania zdravotnej starostlivosti je u nás výrazne nedofinancovaný) bolo účelné prerozdelenie finančných prostriedkov v intenciách, ktoré som už raz naznačil. Nemocnice vyššieho typu majú svoje nezastupiteľné miesto v poskytovaní vysoko špecializovanej starostlivosti (neurochirurgia, neurotraumatológia, kardiológia, kardiochirurgia, onkológia a pod.) a bežnú zdravotnú starostlivosť poskytujú aj kolosy na štandardnej úrovni, ale za vyššiu úhradu zo strany zdravotných poisťovní. Argumentácia, že toto by vyriešil až systém platby za diagnózu, je síce pravdivá, ale problém je riešiteľný aj v terajšom systéme rozdeľovania finančných prostriedkov. Rozčlenením nemocničných zariadení vyššieho typu na špecializované ústavy (z vysokošpecializovaných oddelení, ako som uviedol) a prekategorizovaním zostávajúcich štandardných oddelení do nemocničných zariadení druhého prípadne prvého typu by sa vytvorili podmienky nielen konkurenčného prostredia (vtedy už nech prežijú len schopní), ale výrazne by sa obmedzili neúčelné výdavky zdravotných poisťovní. Naznačil som
možnú cestu
čiastočného riešenia stavu pri súčasných ekonomických podmienkach. Podľa mojich informácií na Slovensku investujeme do zdravia pacienta ročne asi 400 USD, v Česku asi 900 USD a v Rakúsku asi 1800 USD. Ceny sú pritom v uvedených krajinách rovnaké a zbližujú sa i ceny ostatných vstupov." Nuž, tieto argumenty by si zaslúžili viac, ako len zamyslenie, samozrejme, od kompetentných a zodpovedných. Okrem už uvedených dôvodov aj preto, že skrachovanie niektorých malých nemocníc môže ohroziť rýchlu zdravotnícku pomoc v danej lokalite a s ňou dostupnosť medicínskych služieb. A sťahovanie sa bližšie k nemocniciam v súčasnej bytovej situácii neprichádza do úvahy, nehovoriac o tom, že by to akosi nesúviselo s riešeným súčasných problémov.
Autor: Ľudmila Koníková
