Nie ambulantnému liekovému formuláru

Asociácia dodávateľov liekov (ADL) prostredníctvom sekcie výrobcov odmieta chystaný ambulantný liekový formulár (ALF), do ktorého Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) navrhla v záujme racionálnejšieho používania liekov len vyše 1 080 liekov. Odborníci z ADL namietajú, že dostatočnou formou šetrenia je tzv. kategorizácia liečiv obsahujúca vyše 4 000 liekov spomedzi asi 8 000 u nás registrovaných. Táto páka by mala stačiť tým skôr, že podľa právneho poradcu ADL je chystaný ALF obchádzaním zákona. Podľa interpretácie VšZP by lekár mohol pacientovi predpisovať aj lieky mimo ALF-a, no musel by to písomne zdôvodniť. Predstavitelia ADL sa domnievajú, že pacientovi by v takom prípade lekáreň liek nevydala, prípadne by si ho musel v plnej výške zaplatiť. V ALF-e je totiž údajne aj klauzula, podľa ktorej lekár môže predpísať aj iný než ?formulárový? liek, ak na tom pacient trvá, no na recept v takom prípade neuvedie kód poisťovne. Ako však povedal právnik za ADL, zákon uvádza, že pri predpisovaní lieku uhrádzaného poisťovňou musí byť na recepte kód, inak má lekáreň právo liek nevydať. Okrem toho sa ALF-u vyčíta, že napríklad na jednu diagnózu neuvádza všetky finančne rovnocenné lieky, ale iba jeden, ktorý sa tak vlastne preferuje a úplne v ňom chýbajú moderné lieky, napríklad neuroleptiká, psychofarmaká či lieky na srdcové ochorenia. Najmä pri tých by pritom podľa ADL pacientovi pri nastavení na staršie lieky hrozilo, že by ho kvôli kompenzácii museli hospitalizovať, takže zdravotníctvo by aj tak nič neušetrilo. Hoci ALF by v prípade akceptovania ministerstvom nebol ako odborné usmernenie záväzným právnym predpisom, podľa ADL hrozí, že hoci zákon zaväzuje predpisovať lieky podľa súčasných poznatkov farmakoterapie, lekári finančne závislí od platieb poisťovní, by sa snažili o stav blízky formuláru. Prezident Regionálnej lekárnickej komory v Košiciach František Tamer považuje uplatnenie formuláru za spiatočnícky krok, ktorý už raz fungoval a neujal sa. Pre členov komory nie je známe, podľa akého kľúča sa lieky do zoznamu dostali. Lekárnici vyslovili aj pochybnosti o vzájomne si odporujúcich informáciách o spotrebe liekov na Slovensku, cenových reláciách a skutočných nákladoch v SR a v zahraničí. Predstavitelia košickej komory v spolupráci s nezávislými expertmi vyhodnotili tri milióny receptov z posledných troch rokov. Konštatovali, že poskytnutá terapia bola potrebná. Naši pacienti na export liekov sú odkázaní, slovenskí farmaceutickí producenti dokážu pokryť iba 20 % skutočnej potreby. Výdavky na lieky dosahujú približne 34 % všetkých nákladov v rezorte, kým v štátoch EÚ je to 20 %. Asociácia dodávateľov liekov a zdravotníckych pomôcok tvrdí, že na jedného občana sa v SR ročne vynaloží 60 USD na lieky, čo je v porovnaní s krajinami vyšehradskej štvorky podstatne menej.