Nevyhnutné liečebné náklady

Pomerne častou otázkou zamestnancov, ale aj zamestnávateľov v súvislosti s pracovnými cestami do zahraničia býva daňové posúdenie plnenia v prípade poistenia liečebných nákladov zamestnancov. Pripomíname preto, že podľa § 10a zákona č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov sa náhrada za poistenie nevyhnutných liečebných nákladov v zahraničí považuje za nárokovú náhradu. Patrí zamestnancovi za predpokladu, že si tieto náklady uhradil sám. Ak ich uhradil zamestnávateľ (poistil zamestnanca uvedeným spôsobom), nie je čo nahrádzať (zamestnanec dostal nepeňažnú formu plnenia). Poistenie sa vykonáva z toho dôvodu, že naša príslušná zdravotná poisťovňa hradí prípadné potrebné náklady len v obmedzenom rozsahu, ak príslušná medzinárodná dohoda neurčí postup iný. Ide o poistenie v komerčných poisťovniach. Z hľadiska zamestnanca ide o príjem, ktorý nie je predmetom dane z príjmov zo závislej činnosti pri oboch spôsoboch plnenia (pri preplatení zaplatenej poistky alebo jej zaplatení zamestnávateľom). Na druhej strane u zamestnávateľa ide o daňovo uznateľný výdavok. Pozor na to, citovaný zákon sa aplikuje na poistenie len nevyhnutných liečebných nákladov.