Neporiadok vlastne vyhovuje

Dokáže zlepšiť Sociálna poisťovňa prácu s pohľadávkami?

Sociálna poisťovňa evidovala k polovici minulého roka pohľadávky v hodnote50,2 mld. Sk, z toho 23,8 mld. Sk tvoria pokuty, penále a poplatky zanesplnenie oznamovacej povinnosti. Asi 70 % tohto objemu pripadá nazamestnávateľov, 20 % na zamestnancov a zvyšok na štát. Uvedené číslanaznačujú, že problémy Sociálnej poisťovne s vyplácaním dôchodkov,nemocenských dávok a so správnym fondom, ako aj pri potrebe reformysociálneho zabezpečenia, na ktoré potrebuje desiatky miliárd korún, by bolinačas vyriešené, keby sa aspoň časť z týchto peňazí vymohla. No rozpočetSociálnej poisťovne na tento rok predpokladá, že poisťovňa vymôžepohľadávky za 2,2 mld. Sk. Tento nepomer poukazuje na dve veci. V prvomrade na biedu legislatívnych nástrojov pri vymáhaní pohľadávok. Činnosťexekútorov sa síce zlepšila, vymáhanie siahnutím na majetok je účinné, ale pesje zakopaný v činnosti súdov. Ich rozhodovanie stále trvá neúmerne dlho, ten,kto ho chce umelo naťahovať, má na to stále dostatok možností, a pritompráve súdne rozhodnutia sú základom pre činnosť exekútorov. Tomutoproblému sa nevenuje dostatočná pozornosť a každá snaha o ohraničeniedĺžky trvania súdneho procesu sa považuje za zásah do nezávislosti ichrozhodovania. V skutočnosti však pravdepodobne ide iba o zástierku, pretoževláde vlastne súčasný stav vyhovuje, hoci to znie nelogicky: Sociálnejpoisťovni dlhujú veľké peniaze štátom financované organizácie. Bolo by prene veľkou pohromou, keby verejnoprávna Sociálna poisťovňa získala rýchlesúdne rozhodnutie o uznaní ich dlhov a začala ich reálne vymáhať. To sa všaknedeje a problém je v tom, že na Slovensku platí nerovnaký meterna štátne a súkromné firmy, proti ktorým sa v tomto prípade postupuje oveľarazantnejšie. Ak si uvedomíme, že štátom financované organizácie dlhujúSociálnej poisťovni na odvodoch, treba vysvetliť jednu vec. Finančnéplánovanie výdavkov štátnych rozpočtových a príspevkových organizáciípočíta s odvodmi priamo v rozpočtových kapitolách rezortov. Jeden osobitnýbalík je na mzdy, druhý na odvody. No tie v mnohých prípadoch napokonnezaplatia. Možnosti sú len dve: že vyčlenených 38 % mzdových prostriedkovna odvody sú fikcia a štátny rozpočet si umelo zlepšuje bilanciu alebo, že tietoorganizácie nedodržiavajú rozpočtovú disciplínu. V každom prípade je to všakproblém, ktorý by bolo treba seriózne riešiť, aby práca Sociálnej poisťovne spohľadávkami mohla byť reálna a mala zmysel. Rovnako je neúčinné azbytočné zo strany Sociálnej poisťovne evidovať fiktívne pohľadávky, ktorévznikajú predpisom pokút a penále. A tie dosahujú až 23,8 mld. Sk zcelkového objemu pohľadávok. Veď ak niekto nezaplatil istinu, vzhľadom nato, že na to nemá alebo pred splnením tejto povinnosti úspešne uniká,možnosť, že zaplatí pokuty a penále je ešte menšia. Oveľa viac akoevidovaniu penále by mala Sociálna poisťovňa pracovať s reálnymi dlhmi. Nieje to však jej problém, ale problémy legislatívy.Vhodné by bolovýraznejšie rozlišovať dlžníkov na takých, ktorí zaplatiť chcú, a treba im toumožniť rozložením splátkového kalendára a na takých, ktorí sa tejtopovinnosti vyhýbajú. Treba si totiž uvedomiť, že slovenské firmy musia vkrátkom čase konkurovať vyspelým zahraničným, ktoré majú tradíciu a dlhéroky technologického náskoku. To pri pretrvávajúcom nedostatku finančnýchzdrojov a vysokom odvodovom a daňovom zaťažení je viac ako náročné a napodnikateľov by sa už raz nemalo pozerať len ako na platičov odvodov adaní, ale aj ako na zamestnávateľov a tvorcov onej úspešnej obchodnejbilancie, ktorou sa vláda, keď sa jej to hodí, tak rada pochváli. A na topotrebujú investície a trochu pokoja a porozumenia. Na takéto rozlíšenie,ktoré by malo objektívny základ, však treba ekonomické analýzy dlžníkov.Tie chýbajú a ani Sociálna poisťovňa nie je pripravená robiť ich.

Názory na to, či súčasný slovenský právny systém umožňuje predaj pohľadávokSociálnej poisťovne alebo nie, sa rôznia. Isté však je to, že stále v tomtosmere pretrváva akýsi ostych, ktorý treba istým precedensom narušiť a vecseriózne rozlúsknuť a zaujať k nej jednoznačné právne stanovisko. To bude vnajbližšom období dôležitá úloha pre legislatívcov. Je sympatické, aknovozvolený generálny riaditeľ poisťovne chce s pohľadávkami pracovať aich aj predávať. Otázka znie: predať 20-miliónovú pohľadávku za polovičnúcenu a vymôcť tak povedzme polovicu? Pri odpovedi na túto otázku budevždy rezonovať najmä moment transparentnosti tejto operácie aopodstatnenosti predaja (aby sa nepredávali ľahko vymožiteľné pohľadávkysúkromným firmám).

Transparentnosť spočíva vo vyhlásení verejnej súťaže a v uverejnení zoznamu dlžníkov,opodstatnenosť zasa v spomenutých chýbajúcich ekonomických analýzach.To všetko sú veci, ktoré si práca s pohľadávkami vyžaduje a nové vedenie,zdá sa, že tento problém chce (a objektívne aj musí) riešiť. Vzhľadom na to, oaké veľké finančné objemy pri pohľadávkach vo všeobecnosti ide (105 mld.Sk reštrukturalizácia bánk, vyše 60 mld. Sk daňových a colných pohľadávok,52 mld. Sk pohľadávok Sociálnej poisťovne, asi 9 mld. Sk Národného úradupráce), možno povedať, že súčasné legislatívne problémy a neujasnenostipráce s nimi svedčia o tom, že v tomto smere výkonná moc (nielen táto vláda,ale aj predchádzajúce) veľa zameškali. Riešenie mnohých problémov saodsunulo na poslednú chvíľu a je otázne, či za rok a pol, ktorý zostáva dovolieb, dokáže pre trh s pohľadávkami vymedziť jasné pravidlá.