Nekonečný príbeh liekov

Distributéri akoby nemali maslo na hlave Už celé mesiace sme svedkami neplodnej diskusie medzi lekárnikmi a VšZP v záležitosti platieb za lieky. Myslím si však, že hlavní vinníci, ktorí spôsobili túto zlú situáciu, stoja v úzadí a nimi sú distributéri liekov. Lekárne odvodzujú ceny liekov od cien účtovaných dodávateľmi. Len raz som v tlači čítal výčitku VšZP, že obchodná marža na lieky je u nás vyššia ako v Českej republike, inak povedané, v Česku sú tie isté lieky lacnejšie ako u nás. Obdobne aj ceny liekov predávané bez lekárskeho predpisu sú v Maďarsku lacnejšie ako u nás, veď mnohým našim občanom sa oplatí po lieky tam vycestovať. Pritom výroba liekov nie je taká nákladná ako nemožne drahá a nákladná je u nás ich distribúcia. Manažment distributérov chce dosahovať svoje osobné príjmy zrovnateľné so štátmi EÚ. Medzi našimi distributérmi liekov neplatí zákon neviditeľnej ruky na trhu, keď konkurencia vedie k znižovaniu cien. O tom, ako ceny liekov postupom narástli a naďalej rastú, najlepšie vedia na ministerstve zdravotníctva a VšZP, ale o tom sa v tlači akosi nepíše, tým menej s uvedením mien distributérov. Ide tu zjavne o skrytý monopol distributérskych podnikov. Navyše naši distribútori zaviedli u nás marketingovú stratégiu, ktorú ekonomická teória označuje ako primitívny marketing. Vznikol okolo roku 1850 v USA. V čase jeho vzniku nebol internet ani výpočtová technika a všestranne prepojený informačný systém, televízia, rozhlas, periodická odborná tlač bola nepatrná, tlačová reklama tiež a nebol ani dôchodkový zdravotný systém. Priemyselná výroba vrátane liekov sa prudko rozvíjala, viazol odbyt, a tu sa na obchodnej scéne vynorili díleri. V primitívnom marketingu díler obchádzal a obchádza lekárov, podával a podáva informácie o vlastnostiach a účinkoch liekov, najmä nových, nabádal a nabáda ich predpisovanie. S vývojom nových informačných systémov a technológií sa dílerský systém prekonal svojou nepružnosťou, pomalosťou a vysokými nákladmi. Vo vyspelých štátoch nastúpili nové progresívne marketingové stratégie. Vo svete však primitívny marketing nezanikol a uplatňuje sa aj v dnešných časoch v zaostalých krajinách.
Díler sa naučí charakteristiku liekov uvedenú v každom balení lieku, poukáže na domnelé prednosti oproti zrovnateľným liekom vyrábaných konkurenciou, roznáša propagačné materiály lekárom aj v lekárskych čakárňach a za túto činnosť má vysoký plat. Podstatne vyšší, ako majú lekári. Pritom nenesie žiadne riziko za zdravotný stav pacientov. Veď on lieky nepredpisuje, o ich použití rozhoduje lekár. Aby mal díler väčší akčný rádius, dostáva služobné auto od distributérskej firmy, firma mu platí aj benzín a prevádzku. Ukážte mi na Slovensku dílera so služobným vozidlom, ktorý by odolal pokušeniu nepoužiť ho aj na súkromné účely. A tak mu distributéri oficiálne preplácajú aj benzín na súkromné cesty jeden- až trikrát krát za mesiac na víkendovú rekreáciu, chatu, záhradku. Distributér však výdavky neplatí zo svojich príjmov. Zahrnie ich do nákladov podniku a v konečnom dôsledku do ceny liekov. Uhrádza ich napríklad VšZP, teda občan nášho štátu z povinne odvádzaných príspevkov na zdravotné poistenie.
Má to aj ďalší háčik. Zahraniční výrobcovia a dodávatelia liekov vedia o zastaranom marketingu našich distributérov. Informáciu si neponechávajú pre seba. Tak sa naši lekári v očiach zahraničia zaraďujú do pozície menej bildovaných. Akože sú odkázaní na rady dílerov, že sa nevedia orientovať v širokej ponuke liekov, že nevedia pracovať s počítačmi či s internetom. Každý vie, že to tak u nás nie je, ale naši distributéri vari nevedomky pomáhajú vytvárať zlý obraz o našich lekároch svojím zastaraným marketingom. Zavedenie progresívnej marketingovej stratégie do distribúcie liekov by viedlo k zníženiu obchodnej marže, teda k zníženiu ceny liekov o 5, 8, 10 %, a tým aj k plynulejšiemu uhrádzaniu platieb lekárňam zo strany zdravotných poisťovní. Do diskusie medzi lekárňami a VšZP by mali aktívne vstúpiť distributérske firmy a znížiť ceny liekov na porovnateľnú úroveň k cenám v Českej republike, správnejšie by mali ísť s cenami ešte nižšie, a to na porovnateľný príjem našich obyvateľov oproti obyvateľom v ČR. Slovensko sa pripravuje na vstup do EÚ, na podmienky systému EÚ sa musia prispôsobiť aj distributéri liekov. Obrazne povedané, nemôžeme ísť do EÚ s konskými a volskými povozmi, bežnými v 50. rokoch 19. storočia, dnešný vyspelý svet používa v doprave železnice, autá, lietadlá.