Nejde o dvadsať korún
Diskusie o novele zákona o zdravotnej starostlivosti nekončia
V podstate nejde o dvadsať ani o päťdesiat korún, ide o niekoľko sto miliónov, ktoré občania nechajú ako pozornosť v ambulanciách lekárov, lekárňach a nemocniciach. Aspoň to tak na prvý pohľad vyzerá. Druhý pohľad nebude iný, novela zákona donúti pacientov prispieť na zdravotníctvo približne sumou 1,6 miliardy korún. Minister zdravotníctva SR Rudolf Zajac má pravdu, ak vraví, že tých pár korún, ktoré od pacientov žiada, nie je na zdravotníctvo, ale na služby, ktoré sú s tým spojené.
Žiaľ, nie je v zákone špecifikované, akú úroveň a kvalitu služieb si pacient vlastne bude hradiť. Skutočne máme za návštevu v ambulancii primárneho lekára – praktického lekára pre dospelých – platiť dvadsať korún za to, že lekára uvidíme? Alebo máme platiť za to, že nám na základe telefonického dohovoru dá termín, takže nemusíme pred ambulanciou čakať a presedieť v spoločnosti iných chorých ľudí pol dňa?
Diskusie o novele zákona sa už dejú za zatvorenými dverami, na Ústavnom súde sa bude hodnotiť, či je v súlade s Ústavou SR a v prezidentskom paláci bude prezident s právnikmi dumať o tom, či je sociálne únosný. Na konečný verdikt budeme ešte pár dní čakať, novela má totiž účinnosť už od 1. apríla. Nie je to však prvoparílový žart. Na príplatky a poplatky v zdravotníctve si už pacienti zvykli, veď doplácajú za lieky a platia u stomatológa. Minister R. Zajac už počas prvého mesiaca v kresle avizoval zavedenie poplatkov. Poslanci Aliancie nového občana už raz predložili novelu tohto zákona, ale potom ho rýchlo stiahli, aby dali jednotlivé paragrafy do súladu s Ústavou SR, a takisto bolo žiaduce, aby takéto novoty v poskytovaní služieb v zdravotníctve predkladala vláda SR.
A čo je zadarmo
Minister Zajac sám priznáva, že novela zákona č.277/1994 nie je systémovým prvkom v transformácii zdravotníctva. Napriek tomu je nesmierne rád, že poslanci Národnej rady Slovenskej republiky novelu s niektorými pozmeňovacími návrhmi schválili.
Podľa poslanca Miroslava Chovanca zo Smeru osemdesiat zmien, ktoré sa dostali do zákona iba napráva najhrubšie zanedbania a chyby. Napokon všetci našli povestný kompromis, hoci ťažko presvedčia pacienta, povedané slovami R. Zajaca, že to "čo je bezplatné, nie je zadarmo".
Po prvé preto, že poplatky nemajú za cieľ zlepšiť úroveň a kvalitu zdravotníckej starostlivosti. Po druhé preto, že za zdravotnícke služby si občania platia v rámci povinných odvodov, čiže nie je bezplatné. Ekonomicky aktívni občania a štát platia do zdravotných poisťovní povinne odvody z miezd, čím si vlastne predplácajú zdravotnú starostlivosť. Zamestnancom sa odvody zvýšili na štyri percentá z príjmu, zamestnávatelia odvádzajú desať percent z objemu vyplatených miezd a štát si určuje v zákone o štátnom rozpočte každý rok inú sumu, len nikdy nie tú, ktorá by bola zodpovedajúca. Štát si vždy určí nižšiu sumu. Napokon aj to, čo štát venuje na zdravotnú starostlivosť zaplatia ekonomicky aktívni občania v daniach. Na zákone by azda legislatívcov mal zaujať fakt, že poplatky sa zavádzajú aj u praktického lekára. On totiž za každého pacienta, ktorého zdravotnú kartu "drží" v evidencii, dostáva pravidelne zo zdravotných poisťovní takzvanú kapitáciu a potom mu ešte zdravotná poisťovňa prepláca výkony, ktoré vykáže.
To, že je peňazí v zdravotníctve málo, nie je iba problém platiteľov. No práve pacienti sú tí, ktorí ten problém začínajú riešiť – poplatkami za služby spojenými so zdravotníckymi službami. A azda potom, keď pacienti za svoje peniaze budú požadovať aj kvalitu a efektívnosť, postupne dospejeme k cieľu, k transformácii zdravotníctva.
Ide o reguláciu
Novela zákona nemá však transformačný, ale regulačný charakter. Novela zákona má za cieľ znížiť, obmedziť počet návštev u lekárov, hospitalizácie a spotrebu liekov. Toto je jej pravý cieľ.
Predloženie novely v parlamente bolo dobre načasované. Takto formulované paragrafy zákona by zrejme veľmi ťažko získali potrebný počet hlasov, keby s ňou minister zdravotníctva SR a vláda SR prišli o pár mesiacov neskôr. Na celom zákone budú najzaujímavejšie dodatky – čiže vykonávacie predpisy.
Nedorozumenia a konflikty ešte len budú zapĺňať stránky novín. Pretože skutočne nejde iba o tie poplatky a doplatky, ale najmä o to, čo za ne pacient spätne dostane. A veru nejde ani o dvadsať ani o päťdesiat korún, ale o omnoho väčšie sumy. Pacienti, ktorí budú musieť platiť, už rátajú a takisto rátajú aj lekári a lekárnici. Podľa odhadov zdravotných poisťovní by doplatky do konca tohto roka mohli zdravotníkom prihrať vyše jeden a pol miliardy korún. Keďže sa všetci sťažujú, že im poisťovne málo platia, je viac ako isté, že peniaze od pacientov skončia v ambulanciách a lekárňach a zdravotné poisťovne z nich neuvidia ani halier. Odpovedzme si teda na otázku, prečo naozaj nie je tento zákon systémový.
Zákon chce poplatkami regulovať počet návštev u lekára, "spotrebu" zdravotníckych služieb. Zákon zavádza ďalšie priame poplatky pacientov a rozširuje tak spoluúčasť pacienta na hradení zdravotníckych služieb, a to priamymi platbami. Bude však aj regulovať tzv. nadspotrebu, o ktorej tak radi diskutujeme v súvislosti so zdravotníctvom? Poukazuje sa najmä na to, že pacienti dlho ležia v nemocnici, často nie zo zdravotných, ale zo sociálnych príčin, argumentuje sa tým, že pacienti často navštevujú lekára a vždy od neho požadujú predpísanie liekov. A vraj sa aj radi vozia sanitkou. Nuž, po poriadku.
Len si tak poležať
Ambulantní lekári, praktickí pre dospelých, detskí, gynekológovia i špecialisti by mali získať spolu podľa odhadov viac ako miliardu korún. Jedine ambulantní lekári by mali nad novelou zákona a povinnými platbami pacientov jasať, pretože konečne budú od pacientov dostávať legálne poplatky. Tie, ktoré doteraz žiadali, nemali opodstatnenie. Napríklad rôzne príspevky na chod ambulancie a za potvrdenia, ktoré nesúvisia so zdravotným ošetrením. Dopravná služba nestojí zdravotné poisťovne ani dve celé percentá zo všetkých výdavkov. V minulom roku najazdili "sanitáci" 48 miliónov kilometrov. Dnes ťažko odhadneme, koľko z nich bude za dve koruny a koľko za korunu/kilometer. Ak by všetky boli po dve koruny, doprava by pacientov stála skoro miliardu. Každý pacient tie dve koruny za kilometer bez problémov zaplatí, najmä ak na tú zdravotnícku dopravnú službu nebude musieť dve tri hodiny čakať a poskytne mu pohodlnejší prevoz ako doteraz. Budú sa platiaci pacienti voziť v moderných sanitkách? Sotva.
V minulom roku navštívilo Lekársku službu prvej pomoci 1,3 milióna občanov. Ak sa už ktosi vyberie na pohotovosť, asi mu je naozaj zle, ale predpokladajme, že sa počet návštev zníži o štvrtinu. Za "pohotovosť" v tom prípade získajú zdravotnícke zariadenia od poistencov približne 65 mil. Sk. Zavádza sa poplatok za pobyt v nemocnici – 50 Sk za stravu a posteľ. Počet hospitalizácií bol v minulom roku približne milión a priemerná dĺžka hospitalizácie desať dní. To znamená, pri nezmenených počtoch hospitalizácií, príjem pre nemocnice pol miliardy korún.
Ak by sa pre povinné platby znížil počet hospitalizovaných, ktorí si idú do nemocnice "ľahnúť" zo sociálnych, a nie zdravotných príčin, tak sa táto suma zníži, ale vskutku len o pár miliónov. Môže pacient odmietnuť hospitalizáciu? Veď do nemocnice ho vždy musí odporučiť lekár a ten rozhoduje, prípadne presvedčí pacienta o nevyhnutnosti zákroku. A takisto lekári určujú dĺžku hospitalizácie. Alebo je už u nás pacient natoľko informovaný, vzdelaný a skúsený, že vie sám odhadnúť, kedy "ho v nemocnici držia iba pre peniaze"? Poplatky za recept by mali lekárňam priniesť približne sedemsto miliónov korún, ak by sa počet receptov ustálil na minuloročnej úrovni – 35 miliónov.
Vstupenka do ambulancie
U lekárov špecialistov zaplatia pacienti takisto po dvadsať korún ako vstupné do ambulancie. V minulom roku mali špecialisti 18,5 milióna návštev. To by pri nezmenenej chorobnosti bol príjem 370 mil. Sk.
Ako sa poistenec dostane k lekárovi špecialistovi? Najprv musí navštíviť praktického lekára, ktorý mu vypíše odporúčanie k špecialistovi. Za jeden deň to sotva poistenec – pacient stihne. Takže kým zistí, čo mu vlastne je, ak to zistí po prvej prehliadke v ambulancii, zaplatí štyridsať korún.
Môže teda pacient sám od seba ovplyvňovať redukciu spotreby zdravotníckych služieb? Iba ak by sa viac staral o svoje zdravie, nie ak už je chorý. Vtedy o jeho ceste za zdravím rozhodujú lekári.
Finančnú spoluúčasť pacienta na liečbe poznajú v mnohých krajinách Európskej únie, nie ja však tak striktne prikázaná ako v slovenskej zákonnej norme. Poplatky sa riešia v rámci pripoistenia, a nie v rámci základného poistenia, a to tak za lieky, ako aj za pobyt v nemocnici, a takisto sa podmienky v jednotlivých krajinách rozlišujú pre sociálne slabšie skupiny obyvateľstva. Peter Šomlo, predseda Klubu riaditeľov malých a stredných nemocníc v SR sa nazdáva, že novela zákona minimálne prispeje k zvýšeniu zdrojov pre nemocnice.
Zdravšie žitie
Mimoriadne diskutovaný je aj fixný doplatok za lieky pre pacientov. Farmaceutické firmy poukazujú na to, že práve táto sadzba bude najviac zaťažovať peňaženku pacientov. Navyše neustále sa znižuje počet a zužuje zoznam liekov, ktoré sú hradené zo zdravotného poistenia. Zoznam sa neprehodnocuje a neaktualizuje. Na Slovensku sa nízka cena lieku bude považovať za kritérium, ktoré ho posunie do "kategorizácie", čiže na zoznam najpoužívanejších liekov. Prvoradým kritériom by mala byť efektívnosť lieku, jeho kvalita a účinnosť.
Podľa Ministerstva zdravotníctva SR fixný poplatok za lieky neovplyvní výdavky na občana za ne a podľa farmaceutických firiem (a v tomto názore sa zhodujú domáce aj zahraničné) práve fixný poplatok zvýši ceny liekov pre občana. Experimenty sú v zdravotníctve nevyhnutné. Iba ony posúvajú úroveň liečby dopredu. Novela zákona o zdravotnej starostlivosti je experiment, o ktorom už začínajú pochybovať aj poskytovatelia zdravotníckych služieb. O účinnosti nás o rok-dva presvedčia štatistiky chorobnosti a úmrtnosti obyvateľstva. Tie totiž vždy majú najväčšiu vypovedaciu schopnosť o úrovni zdravotníckej starostlivosti v danom štáte.
Za desať rokov sa čísla, ktoré vypovedajú o strednej dĺžke života mužov v Českej a Slovenskej republike zmenili o dva roky v prospech Čechov. Pritom sa podľa tých istých štatistík rovnako stravujeme, porovnateľná je i spotreba alkoholu a cigariet, dokonca aj základné príčiny úmrtnosti. Dosah novely sme dokázali približne ekonomicky vyčísliť. Jej účinok na zdravie, prípadne chorobnosť občanov, ukáže budúcnosť.
Autor: Dagmar Krištofičová
Žiaľ, nie je v zákone špecifikované, akú úroveň a kvalitu služieb si pacient vlastne bude hradiť. Skutočne máme za návštevu v ambulancii primárneho lekára – praktického lekára pre dospelých – platiť dvadsať korún za to, že lekára uvidíme? Alebo máme platiť za to, že nám na základe telefonického dohovoru dá termín, takže nemusíme pred ambulanciou čakať a presedieť v spoločnosti iných chorých ľudí pol dňa?
Diskusie o novele zákona sa už dejú za zatvorenými dverami, na Ústavnom súde sa bude hodnotiť, či je v súlade s Ústavou SR a v prezidentskom paláci bude prezident s právnikmi dumať o tom, či je sociálne únosný. Na konečný verdikt budeme ešte pár dní čakať, novela má totiž účinnosť už od 1. apríla. Nie je to však prvoparílový žart. Na príplatky a poplatky v zdravotníctve si už pacienti zvykli, veď doplácajú za lieky a platia u stomatológa. Minister R. Zajac už počas prvého mesiaca v kresle avizoval zavedenie poplatkov. Poslanci Aliancie nového občana už raz predložili novelu tohto zákona, ale potom ho rýchlo stiahli, aby dali jednotlivé paragrafy do súladu s Ústavou SR, a takisto bolo žiaduce, aby takéto novoty v poskytovaní služieb v zdravotníctve predkladala vláda SR.
A čo je zadarmo
Minister Zajac sám priznáva, že novela zákona č.277/1994 nie je systémovým prvkom v transformácii zdravotníctva. Napriek tomu je nesmierne rád, že poslanci Národnej rady Slovenskej republiky novelu s niektorými pozmeňovacími návrhmi schválili.
Podľa poslanca Miroslava Chovanca zo Smeru osemdesiat zmien, ktoré sa dostali do zákona iba napráva najhrubšie zanedbania a chyby. Napokon všetci našli povestný kompromis, hoci ťažko presvedčia pacienta, povedané slovami R. Zajaca, že to "čo je bezplatné, nie je zadarmo".
Po prvé preto, že poplatky nemajú za cieľ zlepšiť úroveň a kvalitu zdravotníckej starostlivosti. Po druhé preto, že za zdravotnícke služby si občania platia v rámci povinných odvodov, čiže nie je bezplatné. Ekonomicky aktívni občania a štát platia do zdravotných poisťovní povinne odvody z miezd, čím si vlastne predplácajú zdravotnú starostlivosť. Zamestnancom sa odvody zvýšili na štyri percentá z príjmu, zamestnávatelia odvádzajú desať percent z objemu vyplatených miezd a štát si určuje v zákone o štátnom rozpočte každý rok inú sumu, len nikdy nie tú, ktorá by bola zodpovedajúca. Štát si vždy určí nižšiu sumu. Napokon aj to, čo štát venuje na zdravotnú starostlivosť zaplatia ekonomicky aktívni občania v daniach. Na zákone by azda legislatívcov mal zaujať fakt, že poplatky sa zavádzajú aj u praktického lekára. On totiž za každého pacienta, ktorého zdravotnú kartu "drží" v evidencii, dostáva pravidelne zo zdravotných poisťovní takzvanú kapitáciu a potom mu ešte zdravotná poisťovňa prepláca výkony, ktoré vykáže.
To, že je peňazí v zdravotníctve málo, nie je iba problém platiteľov. No práve pacienti sú tí, ktorí ten problém začínajú riešiť – poplatkami za služby spojenými so zdravotníckymi službami. A azda potom, keď pacienti za svoje peniaze budú požadovať aj kvalitu a efektívnosť, postupne dospejeme k cieľu, k transformácii zdravotníctva.
Ide o reguláciu
Novela zákona nemá však transformačný, ale regulačný charakter. Novela zákona má za cieľ znížiť, obmedziť počet návštev u lekárov, hospitalizácie a spotrebu liekov. Toto je jej pravý cieľ.
Predloženie novely v parlamente bolo dobre načasované. Takto formulované paragrafy zákona by zrejme veľmi ťažko získali potrebný počet hlasov, keby s ňou minister zdravotníctva SR a vláda SR prišli o pár mesiacov neskôr. Na celom zákone budú najzaujímavejšie dodatky – čiže vykonávacie predpisy.
Nedorozumenia a konflikty ešte len budú zapĺňať stránky novín. Pretože skutočne nejde iba o tie poplatky a doplatky, ale najmä o to, čo za ne pacient spätne dostane. A veru nejde ani o dvadsať ani o päťdesiat korún, ale o omnoho väčšie sumy. Pacienti, ktorí budú musieť platiť, už rátajú a takisto rátajú aj lekári a lekárnici. Podľa odhadov zdravotných poisťovní by doplatky do konca tohto roka mohli zdravotníkom prihrať vyše jeden a pol miliardy korún. Keďže sa všetci sťažujú, že im poisťovne málo platia, je viac ako isté, že peniaze od pacientov skončia v ambulanciách a lekárňach a zdravotné poisťovne z nich neuvidia ani halier. Odpovedzme si teda na otázku, prečo naozaj nie je tento zákon systémový.
Zákon chce poplatkami regulovať počet návštev u lekára, "spotrebu" zdravotníckych služieb. Zákon zavádza ďalšie priame poplatky pacientov a rozširuje tak spoluúčasť pacienta na hradení zdravotníckych služieb, a to priamymi platbami. Bude však aj regulovať tzv. nadspotrebu, o ktorej tak radi diskutujeme v súvislosti so zdravotníctvom? Poukazuje sa najmä na to, že pacienti dlho ležia v nemocnici, často nie zo zdravotných, ale zo sociálnych príčin, argumentuje sa tým, že pacienti často navštevujú lekára a vždy od neho požadujú predpísanie liekov. A vraj sa aj radi vozia sanitkou. Nuž, po poriadku.
Len si tak poležať
Ambulantní lekári, praktickí pre dospelých, detskí, gynekológovia i špecialisti by mali získať spolu podľa odhadov viac ako miliardu korún. Jedine ambulantní lekári by mali nad novelou zákona a povinnými platbami pacientov jasať, pretože konečne budú od pacientov dostávať legálne poplatky. Tie, ktoré doteraz žiadali, nemali opodstatnenie. Napríklad rôzne príspevky na chod ambulancie a za potvrdenia, ktoré nesúvisia so zdravotným ošetrením. Dopravná služba nestojí zdravotné poisťovne ani dve celé percentá zo všetkých výdavkov. V minulom roku najazdili "sanitáci" 48 miliónov kilometrov. Dnes ťažko odhadneme, koľko z nich bude za dve koruny a koľko za korunu/kilometer. Ak by všetky boli po dve koruny, doprava by pacientov stála skoro miliardu. Každý pacient tie dve koruny za kilometer bez problémov zaplatí, najmä ak na tú zdravotnícku dopravnú službu nebude musieť dve tri hodiny čakať a poskytne mu pohodlnejší prevoz ako doteraz. Budú sa platiaci pacienti voziť v moderných sanitkách? Sotva.
V minulom roku navštívilo Lekársku službu prvej pomoci 1,3 milióna občanov. Ak sa už ktosi vyberie na pohotovosť, asi mu je naozaj zle, ale predpokladajme, že sa počet návštev zníži o štvrtinu. Za "pohotovosť" v tom prípade získajú zdravotnícke zariadenia od poistencov približne 65 mil. Sk. Zavádza sa poplatok za pobyt v nemocnici – 50 Sk za stravu a posteľ. Počet hospitalizácií bol v minulom roku približne milión a priemerná dĺžka hospitalizácie desať dní. To znamená, pri nezmenených počtoch hospitalizácií, príjem pre nemocnice pol miliardy korún.
Ak by sa pre povinné platby znížil počet hospitalizovaných, ktorí si idú do nemocnice "ľahnúť" zo sociálnych, a nie zdravotných príčin, tak sa táto suma zníži, ale vskutku len o pár miliónov. Môže pacient odmietnuť hospitalizáciu? Veď do nemocnice ho vždy musí odporučiť lekár a ten rozhoduje, prípadne presvedčí pacienta o nevyhnutnosti zákroku. A takisto lekári určujú dĺžku hospitalizácie. Alebo je už u nás pacient natoľko informovaný, vzdelaný a skúsený, že vie sám odhadnúť, kedy "ho v nemocnici držia iba pre peniaze"? Poplatky za recept by mali lekárňam priniesť približne sedemsto miliónov korún, ak by sa počet receptov ustálil na minuloročnej úrovni – 35 miliónov.
Vstupenka do ambulancie
U lekárov špecialistov zaplatia pacienti takisto po dvadsať korún ako vstupné do ambulancie. V minulom roku mali špecialisti 18,5 milióna návštev. To by pri nezmenenej chorobnosti bol príjem 370 mil. Sk.
Ako sa poistenec dostane k lekárovi špecialistovi? Najprv musí navštíviť praktického lekára, ktorý mu vypíše odporúčanie k špecialistovi. Za jeden deň to sotva poistenec – pacient stihne. Takže kým zistí, čo mu vlastne je, ak to zistí po prvej prehliadke v ambulancii, zaplatí štyridsať korún.
Môže teda pacient sám od seba ovplyvňovať redukciu spotreby zdravotníckych služieb? Iba ak by sa viac staral o svoje zdravie, nie ak už je chorý. Vtedy o jeho ceste za zdravím rozhodujú lekári.
Finančnú spoluúčasť pacienta na liečbe poznajú v mnohých krajinách Európskej únie, nie ja však tak striktne prikázaná ako v slovenskej zákonnej norme. Poplatky sa riešia v rámci pripoistenia, a nie v rámci základného poistenia, a to tak za lieky, ako aj za pobyt v nemocnici, a takisto sa podmienky v jednotlivých krajinách rozlišujú pre sociálne slabšie skupiny obyvateľstva. Peter Šomlo, predseda Klubu riaditeľov malých a stredných nemocníc v SR sa nazdáva, že novela zákona minimálne prispeje k zvýšeniu zdrojov pre nemocnice.
Zdravšie žitie
Mimoriadne diskutovaný je aj fixný doplatok za lieky pre pacientov. Farmaceutické firmy poukazujú na to, že práve táto sadzba bude najviac zaťažovať peňaženku pacientov. Navyše neustále sa znižuje počet a zužuje zoznam liekov, ktoré sú hradené zo zdravotného poistenia. Zoznam sa neprehodnocuje a neaktualizuje. Na Slovensku sa nízka cena lieku bude považovať za kritérium, ktoré ho posunie do "kategorizácie", čiže na zoznam najpoužívanejších liekov. Prvoradým kritériom by mala byť efektívnosť lieku, jeho kvalita a účinnosť.
Podľa Ministerstva zdravotníctva SR fixný poplatok za lieky neovplyvní výdavky na občana za ne a podľa farmaceutických firiem (a v tomto názore sa zhodujú domáce aj zahraničné) práve fixný poplatok zvýši ceny liekov pre občana. Experimenty sú v zdravotníctve nevyhnutné. Iba ony posúvajú úroveň liečby dopredu. Novela zákona o zdravotnej starostlivosti je experiment, o ktorom už začínajú pochybovať aj poskytovatelia zdravotníckych služieb. O účinnosti nás o rok-dva presvedčia štatistiky chorobnosti a úmrtnosti obyvateľstva. Tie totiž vždy majú najväčšiu vypovedaciu schopnosť o úrovni zdravotníckej starostlivosti v danom štáte.
Za desať rokov sa čísla, ktoré vypovedajú o strednej dĺžke života mužov v Českej a Slovenskej republike zmenili o dva roky v prospech Čechov. Pritom sa podľa tých istých štatistík rovnako stravujeme, porovnateľná je i spotreba alkoholu a cigariet, dokonca aj základné príčiny úmrtnosti. Dosah novely sme dokázali približne ekonomicky vyčísliť. Jej účinok na zdravie, prípadne chorobnosť občanov, ukáže budúcnosť.
Autor: Dagmar Krištofičová
