Nedostatok muzikoterapeutov

Mnohí lekári si čoraz viac uvedomujú, že netreba liečiť len telo, ale aj dušu pacienta. Kým v okolitých štátoch sa muzikoterapia stala bežnou súčasťou liečby v takmer všetkých nemocniciach a sanatóriách, na Slovensku je dodnes nedocenená a využíva sa len zriedka.

"Liečenie hudbou nie je u nás na dobrej úrovni. Máme veľmi málo muzikoterapeutov a fundovaných ešte menej. Neexistuje žiadne pracovisko či katedra, kde by sa vychovávali odborníci. Napríklad vo Viedni a vo Švajčiarsku je samostatná katedra muzikoterapie," hovorí muzikologička a terapeutka Zuzana Vitálová. Problém vidí aj v tom, že lekári majú na liečenie hudbou ako na jednu z foriem alternatívnej medicíny rozdielne názory: "Niektorí ho chápu pozitívne. Je však aj skupina, ktorá nad muzikoterapiou len mávne rukou."

Skúsenosti hovoria jasne - liečiť je niekedy možné aj bez tabletiek. Pomalá hudba napríklad znižuje krvný tlak a rýchla ho naopak zvyšuje. Okrem toho hudba pozitívne pôsobí na metabolizmus cukrov, tvorbu hormónov, vylučovanie žliaz, na pľúca, tep srdca, krvný obeh, vytvára rovnováhu medzi mozgovými pologuľami a vplýva aj na psychickú rovnováhu človeka. Muzikoterapia sa preto využíva najmä proti stresu, úzkosti, depresii, nespavosti, pri neurotických a psychosomatických ochoreniach, ale aj v boji proti toxickej závislosti, pri Alzheimerovej chorobe či u hendikepovaných detí. Pomalá klasická hudba priaznivo pôsobí aj na ľudí trpiacich migrénou. A hoci ju úplne neodstráni, dokáže zmierniť bolesti a znížiť jej výskyt.

Muzikoterapia je bezbolestná, nemá vedľajšie účinky a je vhodná pre všetkých bez rozdielu veku. Napríklad v Mníchove ju úspešne aplikujú aj predčasne narodeným deťom. Navyše, ako tvrdí Vitálová, zvyšuje optimizmus a snahu chorého čo najskôr sa vrátiť do každodenného života. A to má podľa nej aj ekonomický dosah, pretože pacient strávi v nemocnici kratší čas. Prax potvrdzuje, že vplyv hudby na chorých je naozaj prekvapujúci. Konkrétnym príkladom to dokladá i Vitálová: "Jeden z mojich pacientov trpel nespavosťou. Nedokázal zvládnuť úlohy naňho kladené, bol slabý, malátny, trpel poruchami koncentrácie. Sústavné požívanie tabletiek ho robilo ešte podráždenejším a spôsobovalo mu i tráviace problémy. Pred spaním preto začal namiesto nich počúvať hudbu Liszta, Mendelssohna, Bacha a Brahmsa, ktorá urobila divy. Požadovaný účinok sa dostavil."

Vitálová však upozorňuje: "Je to len doplnková liečba a pri akútnych ochoreniach či iných vážnych diagnózach nemôže nahradiť lekárom predpísaný liek." Veľmi dôležitá je podľa nej spolupráca s lekárom. Muzikoterapeut by mal byť oboznámený s celkovým stavom pacienta, aby mu mohol na základe skúseností "naordinovať tú správnu hudbu". Každému totiž pomáha iný typ hudby. Podľa odborníkov by sa hudba ako súčasť liečenia mala počúvať jeden až dvakrát do týždňa, a to najviac 15 až 20 minút, pričom je dôležité vynechať všetky ostatné činnosti. Najvhodnejším časom sú popoludňajšie hodiny.