Navrhnuté poistné sadzby v novom zákone spôsobia deficit vo vyplácaní dôchodkov
Navrhované poistné sadzby v novom zákone o sociálnom poistení, ktoré by mali smerovať na invalidné a starobné poistenie, budú spôsobovať deficity vo vyplácaní dôchodkov a naopak, prebytkové hospodárenie invalidného fondu
Navrhované poistné sadzby v novom zákone o sociálnom poistení, ktoré by mali smerovať na invalidné a starobné poistenie, budú spôsobovať deficity vo vyplácaní dôchodkov a naopak, prebytkové hospodárenie invalidného fondu. V budúcom systéme sociálneho poistenia pritom už nebudú možné presuny peňazí medzi jednotlivými fondmi Sociálnej poisťovne, čo bude spôsobovať tlak na verejné financie. Na dnešnej tlačovej besede na to upozornil riaditeľ Sociálnej poisťovne Miroslav Knitl.
Navrhovaný zákon počíta s tým, že súčasné poistné platby vo výške 28 % z hrubých miezd zamestnancov (zamestnávateľ aj zamestnanec) sa rozdelia vo výške 20 % na starobné poistenie a 8 % na invalidné poistenie, čo M. Knitl považuje za zbytočné štiepenie. "Osobne som presadzoval, aby nebol samostatný invalidný fond," uviedol. Poisťovňa podľa neho na úplných a čiastočných invalidných dôchodkoch vyplatí ročne okolo 16,7 miliardy Sk, čo je asi na úrovni 7,5 % celkových výdavkov na dôchodkové zabezpečenie. Nový zákon navyše ešte počíta so sprísnením podmienok na priznávanie invalidných dôchodkov, čo by malo spomínané výdavky ešte znížiť. "Navrhované nastavenie systému spôsobí, že invalidný fond bude prebytkový asi na úrovni 2,5 miliardy Sk, zatiaľ čo ročný deficit dôchodkového fondu bude podľa našich prepočtov dosahovať od 3 do 3,5 miliardy Sk," vyčíslil dopady návrhu rezortu práce M. Knitl. Keďže štát je za vyplácanie dôchodkov zodpovedný, varoval, že to bude vytvárať tlak na verejné financie.
Okrem toho sa zvýši aj odvodové zaťaženie zamestnancov, keďže namiesto súčasných 6,4 % zo svojej mzdy do dôchodkového fondu budú od budúceho roka odvádzať do starobného a invalidného fondu spolu 7 % (4 % na starobné a 3 % na invalidné poistenie). Vo fonde starobného poistenia sa bude musieť poisťovňa vyrovnať aj s ročným výpadkom zruba v objeme 3 miliárd korún, keďže štát už po novom nebude platiť poistenie za stredoškolákov, vysokoškolákov ani nezamestnaných, poberajúcich podporu v nezamestnanosti.
V priebežnom dôchodkovom systéme bude pritom každoročne vznikať aj schodok, ktorý spôsobí odchod časti poistencov do nového dôchodkového kapitalizačného piliera, kde si budú polovicu odvodu na dôchodkové poistenie (10 %) odkladať na súkromných účtoch. V závislosti od toto, koľko Slovákov sa pre nový systém rozhodne, bude poisťovni týmto spôsobom vznikať ročný schodok od nuly do 32 miliárd Sk. Tento obrovský rozsah by sa mal podľa riaditeľa minimalizovať, aby poisťovňa mohla plánovať svoje finančné toky a čo najskôr je tiež potrebné vypracovať paragrafové znenie zákona o druhom pilieri. V tejto súvislosti poisťovňa kritizuje aj fakt, že účastníci systému starobného sporenia a tí, čo zostanú v starom systéme nebudú mať rovnaké podmienky z hľadiska ceny práce.
V rámci pripomienkového konania k zákonu o sociálnom poistení poisťovňa formulovala výhrady aj k rozporu zákona s návrhom zákona o zdravotnom poistení, v rámci ktorého by mala poisťovňa platiť na zdravotné poistenie za poberateľov nemocenských dávok. Zákon by sa mal zosúladiť aj s ďalšou právnou normou z dielne rezortu práce, ktorý predpokladá, že na poisťovňu prejdú kompetencie v oblasti podpôr v nezamestnanosti. Ako problematické okruhy vníma M. Knitl aj stanovenie vymeriavacieho základu pre celé sociálne poistenie ako násobok priemernej mzdy a nie minimálnej mzdy, čo spôsobí, že jeho výška sa bude odvíjať od údajov, starých jeden alebo dva roky a úpravy centrálneho registra. Ten by mal na virtuálnych účtoch evidovať všetky platby a dávky za každého poistenca, na základe čoho je potrebné v zákone definovať, kto má voči poisťovni oznamovaniu povinnosť.
Publikovanie alebo dalšie šírenie obsahu správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho súhlasu TASR výslovne zakázané.
Copyright©2002TASR.
Navrhovaný zákon počíta s tým, že súčasné poistné platby vo výške 28 % z hrubých miezd zamestnancov (zamestnávateľ aj zamestnanec) sa rozdelia vo výške 20 % na starobné poistenie a 8 % na invalidné poistenie, čo M. Knitl považuje za zbytočné štiepenie. "Osobne som presadzoval, aby nebol samostatný invalidný fond," uviedol. Poisťovňa podľa neho na úplných a čiastočných invalidných dôchodkoch vyplatí ročne okolo 16,7 miliardy Sk, čo je asi na úrovni 7,5 % celkových výdavkov na dôchodkové zabezpečenie. Nový zákon navyše ešte počíta so sprísnením podmienok na priznávanie invalidných dôchodkov, čo by malo spomínané výdavky ešte znížiť. "Navrhované nastavenie systému spôsobí, že invalidný fond bude prebytkový asi na úrovni 2,5 miliardy Sk, zatiaľ čo ročný deficit dôchodkového fondu bude podľa našich prepočtov dosahovať od 3 do 3,5 miliardy Sk," vyčíslil dopady návrhu rezortu práce M. Knitl. Keďže štát je za vyplácanie dôchodkov zodpovedný, varoval, že to bude vytvárať tlak na verejné financie.
Okrem toho sa zvýši aj odvodové zaťaženie zamestnancov, keďže namiesto súčasných 6,4 % zo svojej mzdy do dôchodkového fondu budú od budúceho roka odvádzať do starobného a invalidného fondu spolu 7 % (4 % na starobné a 3 % na invalidné poistenie). Vo fonde starobného poistenia sa bude musieť poisťovňa vyrovnať aj s ročným výpadkom zruba v objeme 3 miliárd korún, keďže štát už po novom nebude platiť poistenie za stredoškolákov, vysokoškolákov ani nezamestnaných, poberajúcich podporu v nezamestnanosti.
V priebežnom dôchodkovom systéme bude pritom každoročne vznikať aj schodok, ktorý spôsobí odchod časti poistencov do nového dôchodkového kapitalizačného piliera, kde si budú polovicu odvodu na dôchodkové poistenie (10 %) odkladať na súkromných účtoch. V závislosti od toto, koľko Slovákov sa pre nový systém rozhodne, bude poisťovni týmto spôsobom vznikať ročný schodok od nuly do 32 miliárd Sk. Tento obrovský rozsah by sa mal podľa riaditeľa minimalizovať, aby poisťovňa mohla plánovať svoje finančné toky a čo najskôr je tiež potrebné vypracovať paragrafové znenie zákona o druhom pilieri. V tejto súvislosti poisťovňa kritizuje aj fakt, že účastníci systému starobného sporenia a tí, čo zostanú v starom systéme nebudú mať rovnaké podmienky z hľadiska ceny práce.
V rámci pripomienkového konania k zákonu o sociálnom poistení poisťovňa formulovala výhrady aj k rozporu zákona s návrhom zákona o zdravotnom poistení, v rámci ktorého by mala poisťovňa platiť na zdravotné poistenie za poberateľov nemocenských dávok. Zákon by sa mal zosúladiť aj s ďalšou právnou normou z dielne rezortu práce, ktorý predpokladá, že na poisťovňu prejdú kompetencie v oblasti podpôr v nezamestnanosti. Ako problematické okruhy vníma M. Knitl aj stanovenie vymeriavacieho základu pre celé sociálne poistenie ako násobok priemernej mzdy a nie minimálnej mzdy, čo spôsobí, že jeho výška sa bude odvíjať od údajov, starých jeden alebo dva roky a úpravy centrálneho registra. Ten by mal na virtuálnych účtoch evidovať všetky platby a dávky za každého poistenca, na základe čoho je potrebné v zákone definovať, kto má voči poisťovni oznamovaniu povinnosť.
Publikovanie alebo dalšie šírenie obsahu správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho súhlasu TASR výslovne zakázané.
Copyright©2002TASR.
