Nároky a zodpovednosť

Podľa riaditeľa Záchrannej a dopravnej zdravotníckej služby v Bratislave MUDr. JánaKovalčíka sa musíme zmieriť s faktom, že disponibilné zdroje pre zdravotníctvo súobmedzené a zvyšovanie ich objemu je iluzórne. "Trhový mechanizmus sa pri limitovanýchplatbách zdravotných poisťovní neprejavil dostatočne. Sféra primárneho kontaktu je síceskoro na 100 % neštátna, ale systém zdravotnej starostlivosti praktického lekára sa vosvojej podstate nezmenil a inštitút rodinného lekára je funkčný ojedinele. Stále sa zvyšujúnáklady na lieky, (prevláda dovoz), na zdravotnícky materiál (dovážaný, lebo nietdomáceho producenta), zdravotnícku techniku (skoro na 100 % dovoz) i na réžiuzdravotníckych zariadení (energia, voda, opravy, údržba a pod.). Legislatívne ustanovenénormy sú rámcové, umožňujú rôzny výklad, a tým aj rôzne riešenie, prípadne nie celkomvyhovujúce, a preto sú stále inovované a doplňované. Usmernenia o poskytovaní afinancovaní zdravotnej starostlivosti vydávané zdravotnými poisťovňami sú často internéhocharakteru a nie sú zverejnené napríklad vestníkom, takže bežný lekár má často dilemu,ako sa s týmto predpisom zoznámiť. Klient - poistenec nemá jasnú predstavu o tom, akýje štandard poskytovania zdravotnej starostlivosti a vyžaduje maximum. Čiže - ak je objemdisponibilných zdrojov obmedzený, musí byť spotreba regulovaná, čiže rozpočtovaná(model prospektívneho rozpočtu od roku 1999). V trojuholníku klient (poistenec),poskytovateľ zdravotníckej starostlivosti, poisťovňa, musia byť jasné vzťahy,zodpovednosť, práva, povinnosti. Nie je možné, aby poistenec mal iba nároky a nemalzodpovednosť za svoje zdravie, poisťovňa mala na starosti iba finančné krytie a nemalazodpovednosť za kvalitu zdravotnej starostlivosti a poskytovateľ musel zaručiť kvalituzdravotnej starostlivosti, bez primeraného (reálneho) ekonomického zabezpečenia svojejprevádzky a zamestnancov."