Náklady na cezhraničnú zdravotnú starostlivosť slovenských poistencov v EÚ v roku 2024 vzrástli o 19 %
Náklady na cezhraničnú zdravotnú starostlivosť (CZS) slovenských poistencov v Európskej únii dosiahli v roku 2024 sumu 74 miliónov eur, čo predstavuje medziročný nárast o 19 % (+12 miliónov eur).
Počet poistencov využívajúcich zdravotnú starostlivosť v zahraničí zostal stabilný, no priemerné jednotkové náklady na jedného poistenca vzrástli o viac než 22 %. Informovala o tom hovorkyňa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) Monika Beťková.
Najviac slovenskí poistenci čerpali CZS v Rakúsku, kde počet prípadov ročne dosahoval 146 až 166-tisíc, nasledovala Česká republika s 63 až 70-tisíc prípadmi a Nemecko, kde počet poistencov vzrástol zo 21-tisíc v roku 2017 na viac než 40-tisíc v roku 2024. Menej využívané boli Maďarsko a Poľsko.
Z pohľadu občanov EÚ, ktorí čerpali CZS na Slovensku, dominovala Česká republika s 37 až 57-tisíc poistencami ročne, nasledovalo Rakúsko, Maďarsko, Nemecko a Poľsko.
Náklady na CZS slovenských poistencov v piatich sledovaných krajinách (Rakúsko, Česko, Nemecko, Maďarsko, Poľsko) dosiahli 63,6 milióna eur v roku 2024, s medziročným nárastom 18 %. Bilancia nákladov medzi Slovenskom a týmito krajinami je stabilná, s miernym deficitom približne 3 milióny eur, čo znamená, že slovenské poisťovne vyplatili zahraničným poskytovateľom viac, než koľko Slovensko získalo za zahraničných poistencov. Pred pandémiou Covid-19 však bola bilancia pozitívna, čo znamená, že Slovenská republika získavala viac finančných prostriedkov z CZS, než do nej vkladala – napríklad v roku 2017 dosahovala aktívne saldo približne +4 mil. eur.
Najväčšiu časť poistencov tvorili tí, ktorí čerpali potrebnú zdravotnú starostlivosť počas dočasného pobytu v zahraničí (51,9 %), nasledovaní poistencami čerpajúcimi starostlivosť v plnom rozsahu (46,3 %). Plánovaná zdravotná starostlivosť predstavovala len 1,6 % prípadov.
Z hľadiska nákladov tvorila potrebná zdravotná starostlivosť 49,2 % nákladov, starostlivosť v plnom rozsahu 31,1 % a plánovaná starostlivosť 19,2 %.
Priemerné náklady na poistenca v roku 2024 boli najvyššie pri plánovanej starostlivosti (9 411 eur), nasledovala potrebná starostlivosť (747 eur) a starostlivosť v plnom rozsahu (529 eur).
Úrad upozorňuje, že nárast priemerných nákladov môže byť spôsobený infláciou zdravotných služieb v zahraničí, keďže údaje Eurostatu neukazujú taký výrazný cenový posun.
Na strane poistencov EÚ čerpajúcich CZS na Slovensku dominovala starostlivosť v plnom rozsahu (91 % poistencov), pričom náklady na túto starostlivosť tvorili 82,6 % celkových nákladov.
Priemerné jednotkové náklady na poistenca EÚ v Slovenskej republike sú výrazne nižšie ako pri slovenských poistencoch v zahraničí.
Úrad konštatuje, že priemerné jednotkové náklady na CZS slovenského poistenca v krajinách Výberu sú približne 3,5-násobkom nákladov na poistenca z týchto krajín v Slovenskej republike, čo môže odrážať rozdiely v náročnosti poskytovanej starostlivosti alebo cenovej úrovni zdravotných služieb.
Najviac slovenskí poistenci čerpali CZS v Rakúsku, kde počet prípadov ročne dosahoval 146 až 166-tisíc, nasledovala Česká republika s 63 až 70-tisíc prípadmi a Nemecko, kde počet poistencov vzrástol zo 21-tisíc v roku 2017 na viac než 40-tisíc v roku 2024. Menej využívané boli Maďarsko a Poľsko.
Z pohľadu občanov EÚ, ktorí čerpali CZS na Slovensku, dominovala Česká republika s 37 až 57-tisíc poistencami ročne, nasledovalo Rakúsko, Maďarsko, Nemecko a Poľsko.
Náklady na CZS slovenských poistencov v piatich sledovaných krajinách (Rakúsko, Česko, Nemecko, Maďarsko, Poľsko) dosiahli 63,6 milióna eur v roku 2024, s medziročným nárastom 18 %. Bilancia nákladov medzi Slovenskom a týmito krajinami je stabilná, s miernym deficitom približne 3 milióny eur, čo znamená, že slovenské poisťovne vyplatili zahraničným poskytovateľom viac, než koľko Slovensko získalo za zahraničných poistencov. Pred pandémiou Covid-19 však bola bilancia pozitívna, čo znamená, že Slovenská republika získavala viac finančných prostriedkov z CZS, než do nej vkladala – napríklad v roku 2017 dosahovala aktívne saldo približne +4 mil. eur.
Najväčšiu časť poistencov tvorili tí, ktorí čerpali potrebnú zdravotnú starostlivosť počas dočasného pobytu v zahraničí (51,9 %), nasledovaní poistencami čerpajúcimi starostlivosť v plnom rozsahu (46,3 %). Plánovaná zdravotná starostlivosť predstavovala len 1,6 % prípadov.
Z hľadiska nákladov tvorila potrebná zdravotná starostlivosť 49,2 % nákladov, starostlivosť v plnom rozsahu 31,1 % a plánovaná starostlivosť 19,2 %.
Priemerné náklady na poistenca v roku 2024 boli najvyššie pri plánovanej starostlivosti (9 411 eur), nasledovala potrebná starostlivosť (747 eur) a starostlivosť v plnom rozsahu (529 eur).
Úrad upozorňuje, že nárast priemerných nákladov môže byť spôsobený infláciou zdravotných služieb v zahraničí, keďže údaje Eurostatu neukazujú taký výrazný cenový posun.
Na strane poistencov EÚ čerpajúcich CZS na Slovensku dominovala starostlivosť v plnom rozsahu (91 % poistencov), pričom náklady na túto starostlivosť tvorili 82,6 % celkových nákladov.
Priemerné jednotkové náklady na poistenca EÚ v Slovenskej republike sú výrazne nižšie ako pri slovenských poistencoch v zahraničí.
Úrad konštatuje, že priemerné jednotkové náklady na CZS slovenského poistenca v krajinách Výberu sú približne 3,5-násobkom nákladov na poistenca z týchto krajín v Slovenskej republike, čo môže odrážať rozdiely v náročnosti poskytovanej starostlivosti alebo cenovej úrovni zdravotných služieb.
