Na dôchodok si počkáme
Sud bez dna, takto výstižne nazval sociálny systém Alwin Ziel, minister práce, sociálnych vecí, zdravia a žien Spolkovej republiky Brandenbursko (Nemecko), pri svojej nedávnej návšteve na Slovensku
Sociálny systém skĺzava na cestu k insolventnosti
Sud bez dna, takto výstižne nazval sociálny systém Alwin Ziel, minister práce, sociálnych vecí, zdravia a žien Spolkovej republiky Brandenbursko (Nemecko), pri svojej nedávnej návšteve na Slovensku. O tom, že je tomu naozaj tak, sa už sami presviedčame niekoľko rokov. V poslednom období, keď sa pohľadávky Sociálnej poisťovne vyšplhali až na 55 mld. Sk, je tento problém až príliš vypuklý na to, aby sa dal len tak bez mihnutia oka zmiesť zo stola. Čoraz častejšie sa ozývajú hlasy volajúce po reforme sociálneho zabezpečenia. O zmene systému sa uvažovalo už začiatkom 90. rokov, žiadnej vládnej garnitúre sa však do tejto háklivej oblasti nechcelo príliš zabŕdať. Najmä otázka veku odchodu do dôchodku je vec nanajvýš háklivá. Ako priznáva Michal Szabo, generálny riaditeľ sekcie sociálneho poistenia MPSVR SR: "Je prirodzené, že ľudia sa tomu bránia. Nikomu nie je milé, že sa mu jeho dôchodkový vek zvyšuje, avšak na druhej strane je pravdou, že aj keď pomalšie, predsa sa len zvyšuje vek dožitia." Podľa Štatistickej ročenky sa v roku 1960 pohybovala stredná
dĺžka života
u mužov približne na 67,7 roka, u žien 72,47 roka. Dnes sa stredná dĺžka života u mužov posunula na 68,8 roka, dokonca ešte rapídnejší posun nastal u žien, kde sa toto číslo posunulo až na 77,03 roka.
Problém starnutia obyvateľstva sa však netýka iba nás. Zápasia s ním tak v bohatých krajinách v Európe, ako aj v Japonsku či v USA. Americký minister financií Paul O'Neill nedávno priznal, že aj ich sociálny systém je na ceste k insolventnosti. Objem nezabezpečených finančných záväzkov, vyplývajúcich z budúcich platieb dôchodcom, sa v USA pohybuje na úrovni asi 11 bil. USD. "Keď bol v roku 1935 založený sociálny systém, tak na jedného dôchodcu pripadalo 35 ekonomicky aktívnych občanov, dnes sa ten pomer drasticky znížil na 3:1 a naďalej klesá k pomeru, že na jedného dôchodcu budú pripadať len dvaja pracujúci ľudia. Je evidentné, že súčasný systém je už nevyhovujúci. Je potrebná reforma, ktorá v budúcnosti zabezpečí, aby každý občan mal časť svojich peňazí uloženú v kapitálových statkoch ako napríklad v nehnuteľnostiach alebo v cenných papieroch. Takto by sa mal pre dôchodcov zabezpečiť vyšší príjem, ako by mali vďaka sociálnemu zabezpečeniu." Situácia na Slovensku je však drastickejšia. Podľa koncepcie reformy sociálneho poistenia sa pomer prispievateľov zo systému dôchodkového poistenia k počtu príjemcov dávok z tohto systému prudko znižuje už niekoľko rokov, pričom už dnes sa tento pomer nachádza hlboko pod 2:1. Konkrétne v roku 2000 sa podiel počtu ekonomicky aktívnych poistencov k priemernému mesačnému počtu vyplácaných dávok znížil na 1,4:1. Vo svete sa pritom pomer 2:1 považuje za kritický na udržanie stability a financovateľnosti tohto systému.
"Dnešný dlh sústavy súvisí s dlžným poistením od roku 1993, keď začali vznikať dlhy z dôvodu transformácie ekonomiky. To je jedna stránka problému, druhý problém je tzv. umelý deficit, ktorý by sme vytvárali, keby sme prešli na zmiešaný systém financovania. Tu vzniká otázka, do akej miery bude ekonomika schopná tento finančný tlak vykryť. Preto sa uvažovalo, že by sa to mohlo pokryť prostriedkami z privatizácie. Bolo by to spravodlivejšie, ako keby sa to malo pokryť len poistným, a navyše by sa tým vytvárali dlhodobé zdroje. Vláda prijala uznesenie, podľa ktorého by časť príjmov z privatizácie, asi 55 až 60 mld. Sk, mala byť umiestená aj týmto smerom," tvrdí M. Szabo.
S postupným vyrovnávaním veku odchodu do dôchodku u mužov a žien na 60 rokov, ako aj postupným odstránením zohľadňovania počtu vychovaných detí počíta návrh zákona o základnom sociálnom poistení. MPSVR SR ho minulý týždeň rozoslalo na medzirezortné pripomienkové konanie. Vek odchodu do dôchodku by sa mal ženám zvyšovať rovnomerne z roka na rok v každej skupine podľa počtu vychovaných detí. Z pohľadu trhu práce by tak mal prírastok ekonomicky aktívnych žien predstavovať ročne zhruba 16 000, čo prinesie nárast miery nezamestnanosti ročne približne o 0,11 %. Dôchodkové poistenie bude aj naďalej zabezpečovať občanov v prípade dlhodobej straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti.
Sud bez dna, takto výstižne nazval sociálny systém Alwin Ziel, minister práce, sociálnych vecí, zdravia a žien Spolkovej republiky Brandenbursko (Nemecko), pri svojej nedávnej návšteve na Slovensku. O tom, že je tomu naozaj tak, sa už sami presviedčame niekoľko rokov. V poslednom období, keď sa pohľadávky Sociálnej poisťovne vyšplhali až na 55 mld. Sk, je tento problém až príliš vypuklý na to, aby sa dal len tak bez mihnutia oka zmiesť zo stola. Čoraz častejšie sa ozývajú hlasy volajúce po reforme sociálneho zabezpečenia. O zmene systému sa uvažovalo už začiatkom 90. rokov, žiadnej vládnej garnitúre sa však do tejto háklivej oblasti nechcelo príliš zabŕdať. Najmä otázka veku odchodu do dôchodku je vec nanajvýš háklivá. Ako priznáva Michal Szabo, generálny riaditeľ sekcie sociálneho poistenia MPSVR SR: "Je prirodzené, že ľudia sa tomu bránia. Nikomu nie je milé, že sa mu jeho dôchodkový vek zvyšuje, avšak na druhej strane je pravdou, že aj keď pomalšie, predsa sa len zvyšuje vek dožitia." Podľa Štatistickej ročenky sa v roku 1960 pohybovala stredná
dĺžka života
u mužov približne na 67,7 roka, u žien 72,47 roka. Dnes sa stredná dĺžka života u mužov posunula na 68,8 roka, dokonca ešte rapídnejší posun nastal u žien, kde sa toto číslo posunulo až na 77,03 roka.
Problém starnutia obyvateľstva sa však netýka iba nás. Zápasia s ním tak v bohatých krajinách v Európe, ako aj v Japonsku či v USA. Americký minister financií Paul O'Neill nedávno priznal, že aj ich sociálny systém je na ceste k insolventnosti. Objem nezabezpečených finančných záväzkov, vyplývajúcich z budúcich platieb dôchodcom, sa v USA pohybuje na úrovni asi 11 bil. USD. "Keď bol v roku 1935 založený sociálny systém, tak na jedného dôchodcu pripadalo 35 ekonomicky aktívnych občanov, dnes sa ten pomer drasticky znížil na 3:1 a naďalej klesá k pomeru, že na jedného dôchodcu budú pripadať len dvaja pracujúci ľudia. Je evidentné, že súčasný systém je už nevyhovujúci. Je potrebná reforma, ktorá v budúcnosti zabezpečí, aby každý občan mal časť svojich peňazí uloženú v kapitálových statkoch ako napríklad v nehnuteľnostiach alebo v cenných papieroch. Takto by sa mal pre dôchodcov zabezpečiť vyšší príjem, ako by mali vďaka sociálnemu zabezpečeniu." Situácia na Slovensku je však drastickejšia. Podľa koncepcie reformy sociálneho poistenia sa pomer prispievateľov zo systému dôchodkového poistenia k počtu príjemcov dávok z tohto systému prudko znižuje už niekoľko rokov, pričom už dnes sa tento pomer nachádza hlboko pod 2:1. Konkrétne v roku 2000 sa podiel počtu ekonomicky aktívnych poistencov k priemernému mesačnému počtu vyplácaných dávok znížil na 1,4:1. Vo svete sa pritom pomer 2:1 považuje za kritický na udržanie stability a financovateľnosti tohto systému.
"Dnešný dlh sústavy súvisí s dlžným poistením od roku 1993, keď začali vznikať dlhy z dôvodu transformácie ekonomiky. To je jedna stránka problému, druhý problém je tzv. umelý deficit, ktorý by sme vytvárali, keby sme prešli na zmiešaný systém financovania. Tu vzniká otázka, do akej miery bude ekonomika schopná tento finančný tlak vykryť. Preto sa uvažovalo, že by sa to mohlo pokryť prostriedkami z privatizácie. Bolo by to spravodlivejšie, ako keby sa to malo pokryť len poistným, a navyše by sa tým vytvárali dlhodobé zdroje. Vláda prijala uznesenie, podľa ktorého by časť príjmov z privatizácie, asi 55 až 60 mld. Sk, mala byť umiestená aj týmto smerom," tvrdí M. Szabo.
S postupným vyrovnávaním veku odchodu do dôchodku u mužov a žien na 60 rokov, ako aj postupným odstránením zohľadňovania počtu vychovaných detí počíta návrh zákona o základnom sociálnom poistení. MPSVR SR ho minulý týždeň rozoslalo na medzirezortné pripomienkové konanie. Vek odchodu do dôchodku by sa mal ženám zvyšovať rovnomerne z roka na rok v každej skupine podľa počtu vychovaných detí. Z pohľadu trhu práce by tak mal prírastok ekonomicky aktívnych žien predstavovať ročne zhruba 16 000, čo prinesie nárast miery nezamestnanosti ročne približne o 0,11 %. Dôchodkové poistenie bude aj naďalej zabezpečovať občanov v prípade dlhodobej straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti.
