MPSVR vypracuje návrh zákona o kapitalizačnom pilieri v dvoch alternatívach
Návrh zákona o kapitalizačnom pilieri dôchodkového poistenia by mal rezort práce vypracovať do konca tohto roka v oboch alternatívach správy systému
Návrh zákona o kapitalizačnom pilieri dôchodkového poistenia by mal rezort práce vypracovať do konca tohto roka v oboch alternatívach správy systému, ktoré vzišli z rokovania Hospodárskej rady vlády SR. Rozhodol o tom dnes vládny kabinet, ktorý schválil legislatívny zámer na vypracovanie spomínaného zákona. Ten predložil rezortný minister Peter Magvaši bez toho, aby uprednostnil jeden z navrhovaných variantov.
Ako minister povedal na tlačovej besede v rámci rokovania vlády, návrhy rezortu práce a hospodárstva sa odlišujú v tom, kto bude vyberať správcu peňazí poistencov na osobných účtoch, v spôsobe vedenia týchto účtov a vo výške rizika a nákladov s tým spojených.
Samotné Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR presadzuje, aby o výbere súkromných správcovských spoločností centralizovane rozhodoval Investičný výbor zložený z odborníkov v tejto oblasti. Výbor by mal byť organizačnou zložkou Správy kapitalizačného piliera v rámci Sociálnej poisťovne, ktorá by zároveň viedla dôchodkové účty. Kontrolu spravovania peňazí ľudí by realizoval okrem rezortov práce a financií aj Úrad pre finančný trh a Najvyšší kontrolný úrad. Správcovia aktív by pritom museli splniť náročné kritériá ohľadom základného imania a odborných predpokladov pre túto činnosť.
Druhá alternatíva podľa návrhu Ministerstva hospodárstva (MH) SR predpokladá, že občania by si sami vybrali dôchodkový fond, ktorý bude zhodnocovať ich poistné odvody a viesť dôchodkový účet. Fondy by kontroloval novovytvorený dozorný orgán, ktorý by im aj udeľoval licenciu. Pre prípad znehodnotenia zverených prostriedkov predpokladá ministerstvo vytvorenie garančného fondu, ktorý by garantoval nároky občanov.
MPSVR tvrdí, že jeho návrh je výhodnejší, pretože pri centralizovanom vedení dôchodkových účtov a výbere správcovských fondov odpadávajú marketingové náklady a výdavky spojené s prípadným rozhodnutím občana prejsť z jedného fondu do druhého. Poplatky, ktoré budú strhávať z osobného účtu poistencov a znižovať ich nasporenú sumu, sa tak podľa ministra znížia oproti návrhu MH až o 60 %. Celkové náklady systému by v prvom prípade dosiahli v prvých rokoch 0,5 % z objemu akumulovaných aktív ročne a postupne by sa znížili na 0,3 %. V alternatíve MH by podľa prepočtov predstavovali spočiatku 10 % s výhľadom na redukciu na 0,75 % za 40 rokov. Alternatíva MH, ktorú uplatňuje Chile a v istej forme aj Maďarsko a Poľsko, je podľa P. Magvašiho spojená aj s nebezpečenstvom, že ľudia sa nechajú nalákať reklamou správcovských firiem na vysoké výnosy a tým na značné riziko. "V Maďarsku dosiahlo reálne zhodnotenie príspevkov v rokoch 1998 až 2000 mínus 5,4 %," upozornil. Model, presadzovaný MPSVR, sa podľa neho použil napríklad vo Švédsku alebo v Kanade. "O tom, ktorou cestou sa vydá Slovensko, sa rozhodne v záverečnom legislatívnom procese," skonštatoval.
Návrh legislatívneho zámeru kapitalizačného piliera nadväzuje na zákon o sociálnom poistení a predpokladá, že zhruba 6 % zo súčasnej poistnej sadzby na dôchodkové zabezpečenie v objeme 28 % si budú občania odkladať na osobných účtoch už na vlastný starobný dôchodok. Súčasný systém priebežného financovania dôchodkov by sa tak mal zmeniť na zmiešaný, kde by mala polovica dávky v cieľovom stave reformy pochádzať z kapitalizačného piliera. Ten bude postavený na poistnom princípe a nie princípe sporenia, čo znamená, že zostatok na osobnom dôchodkovom účte nebude predmetom dedenia.
Aktíva poistencov, zhromaždených na individuálnych účtoch, by mali predstavovať asi štvrtinu HDP. Podľa koncepcie reformy sociálneho poistenia by si mali ľudia do 50 rokov začať časť poistných odvodov odvádzať na vlastný dôchodok od roku 2004.
Publikovanie alebo dalšie šírenie obsahu správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho súhlasu TASR výslovne zakázané.
Copyright©2002TASR.
Ako minister povedal na tlačovej besede v rámci rokovania vlády, návrhy rezortu práce a hospodárstva sa odlišujú v tom, kto bude vyberať správcu peňazí poistencov na osobných účtoch, v spôsobe vedenia týchto účtov a vo výške rizika a nákladov s tým spojených.
Samotné Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR presadzuje, aby o výbere súkromných správcovských spoločností centralizovane rozhodoval Investičný výbor zložený z odborníkov v tejto oblasti. Výbor by mal byť organizačnou zložkou Správy kapitalizačného piliera v rámci Sociálnej poisťovne, ktorá by zároveň viedla dôchodkové účty. Kontrolu spravovania peňazí ľudí by realizoval okrem rezortov práce a financií aj Úrad pre finančný trh a Najvyšší kontrolný úrad. Správcovia aktív by pritom museli splniť náročné kritériá ohľadom základného imania a odborných predpokladov pre túto činnosť.
Druhá alternatíva podľa návrhu Ministerstva hospodárstva (MH) SR predpokladá, že občania by si sami vybrali dôchodkový fond, ktorý bude zhodnocovať ich poistné odvody a viesť dôchodkový účet. Fondy by kontroloval novovytvorený dozorný orgán, ktorý by im aj udeľoval licenciu. Pre prípad znehodnotenia zverených prostriedkov predpokladá ministerstvo vytvorenie garančného fondu, ktorý by garantoval nároky občanov.
MPSVR tvrdí, že jeho návrh je výhodnejší, pretože pri centralizovanom vedení dôchodkových účtov a výbere správcovských fondov odpadávajú marketingové náklady a výdavky spojené s prípadným rozhodnutím občana prejsť z jedného fondu do druhého. Poplatky, ktoré budú strhávať z osobného účtu poistencov a znižovať ich nasporenú sumu, sa tak podľa ministra znížia oproti návrhu MH až o 60 %. Celkové náklady systému by v prvom prípade dosiahli v prvých rokoch 0,5 % z objemu akumulovaných aktív ročne a postupne by sa znížili na 0,3 %. V alternatíve MH by podľa prepočtov predstavovali spočiatku 10 % s výhľadom na redukciu na 0,75 % za 40 rokov. Alternatíva MH, ktorú uplatňuje Chile a v istej forme aj Maďarsko a Poľsko, je podľa P. Magvašiho spojená aj s nebezpečenstvom, že ľudia sa nechajú nalákať reklamou správcovských firiem na vysoké výnosy a tým na značné riziko. "V Maďarsku dosiahlo reálne zhodnotenie príspevkov v rokoch 1998 až 2000 mínus 5,4 %," upozornil. Model, presadzovaný MPSVR, sa podľa neho použil napríklad vo Švédsku alebo v Kanade. "O tom, ktorou cestou sa vydá Slovensko, sa rozhodne v záverečnom legislatívnom procese," skonštatoval.
Návrh legislatívneho zámeru kapitalizačného piliera nadväzuje na zákon o sociálnom poistení a predpokladá, že zhruba 6 % zo súčasnej poistnej sadzby na dôchodkové zabezpečenie v objeme 28 % si budú občania odkladať na osobných účtoch už na vlastný starobný dôchodok. Súčasný systém priebežného financovania dôchodkov by sa tak mal zmeniť na zmiešaný, kde by mala polovica dávky v cieľovom stave reformy pochádzať z kapitalizačného piliera. Ten bude postavený na poistnom princípe a nie princípe sporenia, čo znamená, že zostatok na osobnom dôchodkovom účte nebude predmetom dedenia.
Aktíva poistencov, zhromaždených na individuálnych účtoch, by mali predstavovať asi štvrtinu HDP. Podľa koncepcie reformy sociálneho poistenia by si mali ľudia do 50 rokov začať časť poistných odvodov odvádzať na vlastný dôchodok od roku 2004.
Publikovanie alebo dalšie šírenie obsahu správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho súhlasu TASR výslovne zakázané.
Copyright©2002TASR.
