Mnoho kriku pre nič

Kauza profesor Milan Izák kontra revízni lekári Všeobecnej zdravotnej poisťovne sa ťahá, veru, už šesť mesiacov. Je to smutné z viacerých hľadísk. Jednak preto, že štátna moc a ňou menovaný riaditeľ Rooseveltovej nemocnice sa rozhodli v prvých mesiacoch negovať nálezy revíznych lekárov. Jednak preto, že tí, ktorí sa starajú o to, aby sa peniaze na zdravotníctvo využili účelne, efektívne a funkčne, boli v celej záležitosti spočiatku vnímaní ako vinníci.
Nejde len o implantáciu neregistrovaných a resterilizovaných vnútroočných šošoviek. Išlo a ide aj o princíp. Iba pri zvýšenej aktivite revíznych lekárov sa azda aj v blízkej budúcnosti poistenci dozvedia, kde a kto ešte šafári s ich peniazmi. A možno raz, po čase, dôjde na tzv. bielu mafiu, ktorá pôsobí v zdravotníctve.
Samozrejme, v dobrej viere a starostlivosti o pacienta hľadá pre toho chorého úbožiaka to najlepšie riešenie. Nuž, ak by tak doktori robili na vlastnom súkromnom pracovisku, nech sa páči. Oveľa výhodnejšie je však zakladať nadácie pre pacientov, pracovať v štátnych nemocniciach a presviedčať človeka v núdzi, že si v tej mizérii, ktorá bielemu rezortu vládne, musí vždy voľačo doplatiť. Lebo na Slovensku predsa niet na lieky, implantáty, filmy a tak ďalej. Takže by aj príbuzní pacientov mali prispieť svojou troškou, či už doktorovi, veď aj tých vynikajúcich je iba niekoľko, alebo nadácii, ale vždy a najmä v prospech seba.
Bol to napokon M. Izák, ktorý prvý zvolával tlačovú konferenciu, aby o svojich dobrých úmysloch informoval verejnosť. V žiadnej krajine, ktorá si hovorí demokratická a v ktorej platí zákon pre každého, by sa takýto škandál neskončil konštatovaním ministra zdravotníctva, že M. Izák má vlastný systém zákonov, a ten uplatňuje na svojom pracovisku. Na svojom? Nie, na štátnom, je platený zo zdravotného poistenia a z daní občanov.
To, že sa celá kauza okolo vnútroočných šošoviek a konania Izáka naťahuje a nemá konca, svedčí iba o odvahe revíznych lekárov Všeobecnej zdravotnej poisťovne pustiť sa do nerovného boja s bielym molochom, ktorý si ešte aj dnes uzurpuje právo narábať s pacientom, ako sa mu zachce. Nuž, ani sám pacient nie je celkom bez viny. A to už nehovoríme o platiteľoch poistného a, samozrejme, o "vrchnosti" - ministerstve zdravotníctva, ktoré sa na vec, a nielen na túto, pozerá s nemým úžasom a tvári sa ako mŕtvy chrobák. Je to oveľa pohodlnejšie, ako strkať paličku do osieho hniezda.

DAGMAR KRIŠTOFIČOVÁ, PROFIT