Liekový reťazec sa môže roztrhnúť

Keď sa Asociácia lekárnikov Slovenska (ASL) rozhodla vymáhať pohľadávky od zdravotných poisťovní, vzbudilo to aj v odborných kruhoch istú nevôľu. A hoci Slovenská lekárnická komora dlhodobo upozorňuje na stále narastajúce dlhy poisťovní voči lekárňam, jej prezídium svojho času poprelo informáciu ASL, že pre ekonomické dôvody skrachovalo asi 60 lekární a zdôraznilo, že ?na oneskorené platby si zvykol celý liekový reťazec". ASL však napriek tomu chce (dodajme, že dosť logicky) dosiahnuť dofinancovanie lekární a presadzovať ochranu práv lekárnikov, pretože ju pokladá aj za ochranu práv pacientov. Ak totiž lekárne nebudú mať na nákup liekov, budú sa pacienti môcť liečiť akurát bylinkami, ktoré si kdesi sami nazbierajú. To prirovnanie je prisilné len zdanlivo. Chorí, čo bezúspešne obiehajú lekárne pri zháňaní životne dôležitých liekov, o tom vedia svoje. A skúsenosti z problémov pri napínaní liekového reťazca sa v tomto prípade prikláňajú ku konštatovaniu ALS, že za ťažkosti ekonomického, existenčného a finančného úpadku vo verejných lekárňach môže nekoncepčnosť, polovičatosť, predvolebný populizmus, prijímanie politických, a nie odborno-pragmatických rozhodnutí a nerešpektovanie zákonov. Spoliehať sa na to, že dodávatelia liekov budú lekárne zásobovať napriek ich neschopnosti platiť a že lekárnici budú medikamenty pacientom dodávať bez ohľadu na svoju solventnosť či finančný prepad o koncepčnosti nesvedčí. Hoci vo ?veľkej? ekonomike sú veritelia voči dlžníkom tvrdí, trochu menej ako v malej, občianskej, raz sa reťaz predsa len môže roztrhnúť. Podľa ALS zabezpečujú fungovanie liekového reťazca predovšetkým existenčne stabilní lekárnici. Väčšina z nich však údajne už naozaj nemá dosť financií na prevádzku lekární ani na nákup liekov. Distribútori začínajú lekárnikov tvrdo penalizovať, vymáhajú od nich ušlý zisk, kapitalizujú pohľadávky a začínajú sa nenápadne pokúšať o zmenu majetkových pomerov v lekárňach, lebo si v niektorých prípadoch nárokujú postavenie tichých spoločníkov. To raz môže znamenať nielen diktát pri zásobovaní liekmi a určovanie ich cien, ale aj úplné zničenie či aspoň vazalstvo toho zvyšného mála domácich výrobcov liekov. A to by malo zaujímať všetkých, čo o ceste liekov k chorým rozhodujú.