Ľavica proti najslabším

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Peter Magvaši otvoril verejnú diskusiu o reformesociálneho poistenia. V dôchodkovom zabezpečení navrhuje k 1. 1. 2000 siahnuť na životnúúroveň tých najslabších vrstiev spoločnosti - poberateľov vdovských dôchodkov, pracujúcichinvalidov a pracujúcich dôchodcov.

Iste je to zámer hodný zamyslenia, keď takéto opatrenia gestoruje ľavica, ktorá by mala hájiť týchnajslabších. Málo sa však stará o to, aby bolo viac pracovných príležitostí, aby sa náš HDP výraznejšiezvyšoval, a tak vytváral podmienky napr. aj na to, aby boli dôchodky vyššie, približovali sa úrovnidôchodkov v zahraničí, aby si mnohí z invalidov alebo dôchodcov nemuseli privyrábať, väčšinou vpodradných zamestnaniach, ktoré nikto nechce vykonávať.

Ľavica by sa mala viac zasadzovať i o to, aby sa majetok predtým patriaci celej spoločnosti aspoňčiastočne aj občanom vrátil. Malo by ju zaujímať napr. i to, aký úžitok prináša prvá vlna kupónovejprivatizácie, z ktorej nie sú takmer žiadne dividendy, pretože mnohé pôvodné podniky a investičnéfondy, kde dali občania svoje akcie, sa kdesi "pretransformovali", a tak veľa občanov prišlo o svojeakcie. Aký to paradox, keď namiesto dividend musí občan ročne platiť za vedenie účtu 70 Sk. Teda zasprávu toho ničoho.

Navrhované antisociálne a antihumánne opatrenia sa dotýkajú aj základných ľudských práv a slobôd,ktoré zaručuje Ústava SR a z nej vychádzajúce zákony. Ústava SR v článku 12 ustanovuje, že "Ľudia súslobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sa zaručujú všetkým bez ohľadu napohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru... alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodovpoškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať". V takomto inom postavení sú aj poberateliainvalidného, starobného alebo vdovského dôchodku. Ich nárok na poberanie tohto dôchodku vychádzaz čl. 39 ústavy, kde je ustanovené, že občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe.Toto ustanovenie je podrobne upravené v § 20, 29, 37, 40 a 46 zák. č. 100/1998 Zb. o sociálnomzabezpečení, kde je zakotvené, že občania za podmienok stanovených zákonom majú nárok napríslušný dôchodok. Nikde nie je uvedené, že nárok na výplatu dôchodku nemajú vtedy, ak súzárobkovo činní. Tu treba poznamenať, že dôchodky štát nedáva zo svojej kasy, ale z prostriedkov,ktoré si napr. dôchodcovia po dobu 40-ročného zamestnania naukladali. Teda prijať navrhovanéopatrenie - poberať mzdu alebo dôchodok - by bolo v rozpore s čl. 12 ústavy, pretože občan by bol zato, že je zamestnaný, znevýhodnený oproti iným občanom. Okrem tejto argumentácie treba vidieť i čl.35 ústavy, kde je zakotvené právo slobodne podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť, teda maťi právo na prácu. Navrhované opatrenia však toto právo podmieňujú tým, že občan môže podnikať,alebo byť zamestnaný, ale nesmie poberať dôchodok.

Obdobné snahy mala aj vláda Vladimíra Mečiara pod gestorstvom vtedajšej ministerky OľgyKeltošovej. Od zavedenia takýchto opatrení upustila, pretože si uvedomila možnosť porušenia ústavy.Predpokladám, že v rámci diskusie odznejú podobné názory ako môj, ale aj opačné, ktoré budúargumentovať napr. tým, že dôchodcovia zaberajú miesta mladým, že ak ja nepracujem, nech nepracuježiaden dôchodca a pod. Dôchodcovia nezamestnanosť nevyriešia a štátnu kasu nezachránia,nezachránia ju ani ďalšie reštrikčné opatrenia. Štátne orgány, tak ako sľúbili pred voľbami, musiahľadať zdroje inde, ale najmä rozširovaním pracovných príležitostí a nie ich zámernou likvidáciou, čo jeasi niečím cieľom.